Czeslawa Ostrowska
Európa čelí demografickému problému, a preto je potrebné sa zamerať na výzvy demografických zmien, ktorím celí spoločnosť aj ekonomika, a ktoré sú výsledkom starnúcej populácie. V dôsledku toho bude prezentované vysvetlenie významu a role účasti seniorov v spoločnosti. Dôraz sa bude klásť na zmeny, ktoré by mali byť uskutočnené v tejto oblasti, predovšetkým na problematiku prístupu starších ľudí, a to ako sú vnímaní zvyškom spoločnosti, ale aj na otázku, ako sa následky starnutia premietajú do štátnej politiky.
Zamestnávanie starších ľudí – súčasné a budúce trendy
Jiří Fukan
Současná zvýšená pozornost věnovaná Age Managementu, tedy řízení s ohledem na věk a na schopnosti zaměstnanců, se v obecné rovině jednoznačně odvozuje od demografické situace, která pak indikuje stav ve struktuře zaměstnanosti. Česká a v souhrnu evropská společnost dynamicky stárne, což bude přinášet i změny rozložení „sil“ na trhu práce se všemi předpokládanými důsledky v jednotlivých firmách a organizacích. Na tyto zásadní změny již dnes reagují evropské i národní strategie v oblasti zaměstnanosti.
Jednou z metod, která slouží jako nástroj hodnotící pracovní schopnosti zaměstnanců, a to nejen s ohledem na věk, je dotazník „Index pracovní schopnosti“ ( Work Ability Index), jehož duchovním otcem je profesor Ilmarinen z Finska. Jeho metoda komplexního posuzování pracovní schopnosti byla implementována v řadě zemí celého světa a k dnešnímu dni přeložena do 29 jazyků. Metoda WAI může být použita pro skupinová i individuální hodnocení k prevenci a zachování pracovního zdraví, k reintegraci a ve výzkumu. Je indikátorem produktivity současných a budoucí lidských zdrojů. V rámci projektu „Strategie Age Managementu v České republice“ byla metoda WAI poprvé v ČR pilotně ověřena na skupině nezaměstnaných, evidovaných na ÚP ČR – krajské pobočce v Brně.
Ľubomír Kadlečík: Analýza súčasného stavu postavenia starších na trhu práce, Realita v číslach - Fakty a prognózy uplatnenia starších na trhu práce
Výsledky analýzy štruktúry zamestnaných a nezamestnaných osôb vyšších vekových skupín v SR podľa najvýznamnejších aspektov (vzdelanie, pohlavie, zamestnanie a pod.). Podrobná charakteristika uplatnenia a pracovných príjmov starších na trhu práce, prehľad podľa odvetví, krajov, hlavných tried Klasifikácie zamestnaní a konkrétnych zamestnaní. Porovnanie ceny práce starších osôb s ostatnými vekovými kategóriami zamestnancov. Zobrazenie zamestnaní s nepriaznivou vekovou štruktúrou a kvalifikované odhady nedostatkových zamestnaní z dôvodu zúženej reprodukcie resp. nedostatočných počtov pripravovaných kvalifikovaných odborníkov pre tieto zamestnania. Podiely starších zamestnancov na celkových počtoch zamestnancov v rámci jednotlivých zamestnaní v SR, odvetví a pododvetví národného hospodárstva SR.
Zuzana Kostolná: Percepcia starších pracovníkov optikou zamestnávateľskej sféry
Zamestnanosť starších pracovníkov bola v posledných rokoch jednou z najdynamickejších prvkov trhu práce EU . Miera zamestnanosti starších vo veku 55-64 od roku 2000 v rámci EU 27 rástla a vývoj zamestnanosti tejto vekovej skupiny na Slovensku v rovnakom období mal ešte dynamickejší charakter. Medzi základné determinanty, ktoré prispeli k nárastu zamestnanosti starších v krajinách EU patrí predovšetkým vyššia participácia starších žien na pracovnej sile, oddialenie odchodov do dôchodku v dôsledku reforiem v dôchodkových systémoch a systémoch sociálnej ochrany a celý rad opatrení, ktoré súvisia s aktívnym starnutím. Príspevok „Percepcia starších pracovníkov optikou zamestnávateľskej sféry“ prezentuje širší pohľad na problematiku zamestnanosti starších, identifikuje opatrenia , ktoré determinovali predlžovanie ekonomickej aktivity starších v podmienkach SR a na základe poznatkov z výskumu sprostredkuje postoje a názory zamestnávateľskej sféry na pracovnú silu starších.
PANEL I: Koncept úspešného aktívneho starnutia
Kvetoslava Repková: Od vágneho konceptu aktívneho starnutia k „indexu aktívneho starnutia“
Výskumy ukazujú, že bez ohľadu na miesto, kde starší ľudia žijú (aj medzinárodne), štyri aspekty života („ingrediencie“) sami považujú za kľúčové k prežívaniu aktívneho/úspešného/dobrého starnutia:
- Byť čo najdlhšie nezávislý,
- Dobre kognitívne a emocionálne fungovať,
- Byť primerane ekonomicky zabezpečený,
- Zostať sociálne aktívny a „zapojený“.
Byť schopný pracovať aj po dosiahnutí dôchodcovského veku dosahuje v Európe jednu z najnižších preferencií (R.F. Ballesteros, 2010).
- Podľa A. Zaidi (2011) aktívne starnutie nie je len o kontinuite dlhšej účasti v platenej práci, ale aj v iných neplatených produktívnych aktivitách (vrátane dobrovoľníckych aktivít). Autor pracuje so svojím tímom na vypracovaní indexu aktívneho starnutia (AAi project)
- Miera dobrovoľníckej účasti ako funkcia verejnej politiky
- ILO (2011) navrhuje zakomponovať do Výberového zisťovania pracovných síl špeciálny modul na vyhodnocovanie dobrovoľníckej účasti.
- Pozvánka na workshop k AAi projektu
Dušan Piršel: Byť aj v zrelom veku plnohodnotným človekom
Cieľom príspevku je v krátkosti priblížiť prácu inštitútu so zdravotne postihnutými klientmi produktívneho veku a v procese starnutia, zameranú na ich uplatnenie sa na trhu práce. Niekoľkými štatistickými údajmi príspevok informuje o počtoch klientov so ZP, vrátane klientov starších ako 50 rokov, a o výsledkoch ich uplatnenia sa na trhu práce. V ďalšej časti príspevku v krátkosti uvádzame konkrétne úspechy a neúspechy pracoviska v tejto oblasti. V záujme zefektívnenia práce s kategóriou klientov so ZP navrhujeme v závere určité východiská.
Zora Bútorová: Práca a aktívne starnutie očami verejnosti
- Percepcia postavenia a prínosu starších ľudí
- Vek a šance ľudí na trhu práce
- Normatívne predstavy o prístupe k starším ľuďom na trhu práce
- Práca a zamestnanie očami ľudí v zrelom veku
- Silné a slabé stránky starších pracovníkov
- Predstavy ľudí v zrelom veku o odchode do dôchodku
- Koncept aktívneho starnutia vo vnímaní verejnosti
PANEL II: Vzdelávanie, rodinný a pracovný život
Andrea Olšovská
Prínos zamestnávania starších zamestnancov pre zamestnávateľa Zákonník práce rieši ponukou rôznych nástrojov umožňujúcich reagovať na jeho aktuálnu ekonomickú situáciu a potreby. V rámci motivácie zamestnávania starších zamestnancov ide o rôzne nástroje v oblasti odmeňovania a sociálnej politiky, akými sú napr. zabezpečenie zdravotnej starostlivosti či poskytovanie rekondičných pobytov. Ďalšie možnosti sa otvárajú využitím flexibilných foriem zamestnávania (napr. pracovného pomeru na určitú dobu, domáckej práce alebo telepráce) a vhodnej úpravy pracovných podmienok (napr. kratší pracovný čas, pružný pracovný čas a pod.).
Bruno Konečný
Nadežda Hrapková
Starší človek v dnešnej modernej dobe má možnosť byť aktívny až do vysokého veku vďaka svojim vrodeným danostiam i na základe jeho postojov k životu. Proces starnutia, ktorý prináša zmeny osobnosti po biologickej, psychickej a sociálnej stránke, je možné ovplyvniť. Nakoľko nie každý je schopný si pripraviť životný program pre vyplnenie voľného času v postproduktívnom období, je nevyhnutné, aby spoločnosť takéto programy ponúkala. Kultúrne, spoločenské a vzdelávacie aktivity sú významnými činiteľmi, ktoré dokážu spomaliť proces starnutia, skvalitniť život staršieho človeka a zmeniť jeho postoje. Vzdelaný človek sa lepšie prispôsobuje zmenám v spoločnosti, je flexibilnejší v neočakávaných situáciách a stáva sa rovnocennejším v rodine.
Programy 13-tich univerzít tretieho veku na Slovensku (UTV) ponúkajú bohatú škálu študijných odborov, ktoré dopĺňajú a rozširujú vedomosti študentov vo vyššom veku. V rodine sú aktívni seniori vzorom pre ďalšie generácie, ich vedomosti im dávajú možnosť byť aktívnymi v diskusiách a dávajú rodine pocit istoty. Aktívny starší človek neupadá do depresií, netrpí problémom sociálnej izolácie a je oveľa dlhšie platným členom spoločnosti a rodiny. Ponuka vzdelávacích programov pre seniorov je u nás zameraná hlavne na záujmové vzdelávanie, ktoré v rámci UTV nie sú legislatívne zabezpečené. Okrem záujmovej formy vzdelávania je možné rozšírením možností a zabezpečením potrebných podmienok pre záujemcov v staršom dospelom veku zabezpečiť aj flexibilnosť na trhu práce využitím ponuky akreditovaných rekvalifikačných kurzov.
Ilona Štorová: Představení projektu "Strategie Age Managementu v České republice
V příspěvku budou představeny klíčové aktivity projektu "Strategie Age Managementu v České republice", který je realizován prostřednictvím Operačního programu Lidské zdroje a zaměstnanost. Projekt realizuje Asociace institucí vzdělávání dospělých ČR o.s. ve spolupráci s Úřadem práce České republiky, Krajskou pobočkou v Brně, Univerzitou Palackého v Olomouci a Masarykovou univerzitou. Zahraničním partnerem je Finnish Institute of Occupational Health z Finska.
Mezi hlavní cíle projektu patří přenesení inovativních nástrojů k řešení problematiky cílové skupiny 50+ na trhu práce a aplikace principů Age Managementu v České republice. Důležitým výstupem je zpracování Komparativní analýzy a Metodické příručky pro úřady práce, vzdělávací a výzkumné instituce a další organizace, které pracují s danou cílovou skupinou. Nedílnou součástí projektu je zajištění široké publicity Age managementu a jeho vizí v rámci ČR.
Ľubica Gálisová
PANEL III: Príklady dobrej praxe
Bruna Beata Jakub
Miroslav Trnovský
Beata Hlavčáková: Príklady dobrej praxe firiem BLF v starostlivosti o starších zamestnancov
Združenie Business Leaders Forum (BLF) je združenie firiem, ktoré sa zaviazali podnikať zodpovedne. Združenie funguje od roku 2004 a má 23 členov najmä z radov nadnárodných firiem. Jedným z najdôležitejších prvkov zodpovednosti v podnikaní je zodpovednosť voči vlastným zamestnancom, ktorí sú hlavným kľúčom k úspechu každej firmy. Starostlivosť o nich je preto primárnym záujmom firiem. V príspevku sa budem venovať konkrétnym príkladom starostlivosti o starších zamestnancov z firiem BLF ako aj ďalším aktivitám združenia, ktoré by firmám mali byť v tomto úsilí nápomocné.
Elvíra Chadimová
Príprava na odchod do dôchodku, zabezpečenie náhradného programu mimo zamestnania – v komunite, v rodine, štúdium (Univerzita tretieho veku, cudzie jazyky, počítačové zručnosti), v pracovných aktivitách, v kontakte a spolupráci s mladšou generáciou a mladými ľuďmi.
Odlišnosti: senior v meste a na vidieku, ženy – muži, sociálne prostredie.