Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Všeobecné informácie

Zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Podmienky nároku - hmotná núdza

 Jednou z podmienok nároku na dávku v hmotnej núdzi je stav, kedy príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Tento stav sa definuje ako stav hmotnej núdze.

 Oprávnená osoba

 Na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi má nárok

• občan Slovenskej republiky,
• cudzinec,
• osoba bez štátnej príslušnosti,
• azylant,
• cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
• odídenec s pobytom na území SR na základe povolenia príslušného orgánu,
• zahraničný Slovák s pobytom na území Slovenskej republiky,

ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

 Osobitné predpisy:

Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Zákon č.480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2002 Z. z.).

Spoločne posudzované osoby

Fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sú

• manžel a manželka,
• rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že je fyzickej osobe alebo fyzickým osobám poskytovaná odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a)zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo z dôvodu, že je fyzickej osobe poskytovaná starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou podľa § 63 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení zákona č.466/2008 Z. z. .

Príjem

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem v zmysle § 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

 Za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú

• príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa zákona o dani z príjmov po odpočítaní
  • poistného na povinné zdravotné poistenie,
  • poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
  • preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,
  • ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb,
• príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem
  • prijatých náhrad škôd,
  • náhrad nemajetkovej ujmy,
  • plnenia z poistenia majetku,
  • plnenia z poistenia zodpovednosti za škody okrem platieb prijatých ako náhradu za stratu príjmu,
• sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné,
• náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom o cestovných náhradách,
• ďalšie príjmy fyzických osôb po odpočítaní dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

V prípade straty sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi nepovažujú príjmy uvedené v § 4 ods. 3 zákona č.601/2003 Z. z. o životnom minime.

 Za príjem sa nepovažujú

• jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov,
• peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia, okrem príspevku za opatrovanie,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• jednorazová dávka v hmotnej núdzi,
• štipendiá,
• jednorazový príspevok podľa zákona po vyplatení jednorazového príspevku poberateľovi dôchodku v roku 2004 podľa zákona č. 410/2004 Z. z. 
• príspevok na stravu podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
• resocializačný príspevok podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
• vianočný príspevok podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku
   

Nad rámec toho sa za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienka pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona nepovažuje

• 25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb
• 25 % zo starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1% priznaného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,
• 25 % z materského,
• 25 % z invalidného dôchodku,
• 25 % zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity,
• 25 % zo sirotského dôchodku,
• 25 % z vdovského alebo vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek,
• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa osobitného predpisu alebo dávka toho istého druhu vyplatená v členskom štáte EÚ, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej zákonom o prídavku na dieťa
• nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa zákona o obecnom zriadení,
• príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy získané na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima získané za 12 mesiacov, 
• príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu,
• štipendiá 
• náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti, 
• príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne podľa zákona o službách zamestnanosti, 
• úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce podľa zákona o službách zamestnanosti, 
• príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky podľa zákona o službách zamestnanosti, 
• príspevok na vykonávanie absolventskej praxe podľa zákona o službách zamestnanosti,
• dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím,
• príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,
• 50 % príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,
• podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácii a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov v pomoci v hmotnej núdzi najviac do výšky 12 násobku životného minima získaných v bežnom roku, 
• zamestnanecká prémia a daňový bonus,
• príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,
• odmena za produktívnu prácu žiakovi, ktorý v rámci praktického vyučovania v súlade so školským vzdelávacím programom vykonáva produktívnu prácu podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave č. 184/2009 Z. z.,
• hmotné zabezpečenie žiaka strednej odbornej školy, ktoré slúži na úhradu nákladov spojených s jeho odborným vzdelávaním podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave č.184/2009 Z. z.

Rozhodujúce obdobie

 Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

 

 Započítavanie príjmov

Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa považuje najmä

 

• vlastná práca,
• užívanie vlastného majetku,
• uplatnenie zákonných nárokov.

 

Pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú

 

• u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela (manželky),
• u posudzovaného občana jeho príjem, príjem jeho manžela (manželky), príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti a príjem detí do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
• u posudzovaných rodičov s nezaopatrenými deťmi príjem týchto rodičov, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti a príjem detí do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
• u posudzovaných rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjem a príjem, ktorý na ne poberá iný občan, a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
• u posudzovaného nezaopatreného dieťaťa, ak žije v domácnosti s iným občanom, jeho príjem a príjem, ktorý na neho poberá tento občan.

 Posudzovanie majetku

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

 Za majetok sa považujú

• hnuteľné veci,
• nehnuteľné veci,
• práva, ak to ich povaha pripúšťa,
• majetkové hodnoty, ak to ich povaha pripúšťa.

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi:

• užívaním vlastného majetku,
• správou vlastného majetku,
• predajom vlastného majetku
• prenájmom vlastného majetku.

Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno požadovať predaj alebo prenájom

• nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie, (pozn. na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie sa neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek),
• poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,
• hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
• osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a
  • využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo
  • jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok životného minima ( 6 481,65 €  = 195 266,18 Sk ) , alebo
• hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.

 Uplatnenie zákonných nárokov

 Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

Zákonnými nárokmi, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú

• výživné,
• náhradné výživné,
• dávky nemocenského poistenia (napr. nemocenské, materské),
• dávky dôchodkového poistenia (napr. starobný, invalidný dôchodok),
• dávky úrazového poistenia,
• dávky garančného poistenia,
• nároky z pracovnoprávnych vzťahov,
• dávky výsluhového zabezpečenia,
• opakované štátne sociálne dávky, okrem prídavku na dieťa.

 Výška dávky v hmotnej núdzi

 Dávka predstavuje od 1. septembra 2009  sumu

• u jednotlivca  60,50 €( 1 822,62 Sk ) mesačne,
• u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi 115,10 € ( 3 467,50 Sk ) mesačne,
• u jednotlivca s viac ako 4 deťmi 168,20 €( 5 067,19 Sk)  mesačne,
• u dvojice bez detí 105,20 €( 3 169 Sk ) mesačne,
• u dvojice s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi 157,60 €( 4 747,86 Sk ) mesačne,
• u dvojice s viac ako štyrmi deťmi  212,30 € ( 6 395,75 Sk ) mesačne.

Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok.

Uvedené sumy dávky sa zvyšujú od 1. septembra 2008 o 13,50 € (406,70 Sk) mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, tehotná žena. Toto zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.

Dávkou je aj 13,50 € ( 406,70 Sk ) mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku.

Dávkou je aj 17,20 € ( 518,17 Sk ) mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku. Dávka sa poskytuje od začiatku školského roka v období školského vyučovania a školských prázdnin.

Dávka patrí len jednému z rodičov bez ohľadu na počet detí do jedného roku veku.

Určenie výšky dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi

 

• ustanovenými sumami dávky v hmotnej núdzi,
• sumou príspevku na zdravotnú starostlivosť,
• sumou aktivačného príspevku,
• ustanovenými sumami príspevku na bývanie,
• a sumou ochranného príspevku

 

Ak dávka a príspevky patria občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a ich príjmom a poskytujú sa v jednej sume.

 

Ak je výška dávky a príspevkov nižšia ako 1 € , dávka a príspevky sa nevyplácajú.

 

Zákonom ustanovené sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke môže upraviť k 1. septembru kalendárneho roka vláda Slovenskej republiky nariadením.

Formy poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa poskytujú

• v peňažnej forme,
• vecnej forme,
• v kombinovanej forme.

Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Aktivačný príspevok pre dlhodobo nezamestnanú osobu, ktorá sa zamestná a pred nástupom do zamestnania mala zabezpečované základné životné podmienky a zmiernenú hmotnú núdzu a jej príjem zo závislej činnosti je najmenej na úrovni minimálnej mzdy, najviac však na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy sa poskytuje len v peňažnej forme.

 Spôsob poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

 Dávku a príspevky poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

 Financovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

 Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované v pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa financujú zo štátneho rozpočtu.

Konanie o nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke

 Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o ich priznaní.

Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia napr. § 60 až 68 zákona o správnom konaní, t.j. ustanovenia upravujúce mimo odvolacie konanie.

Konanie o nároku na dávku v hmotnej núdzi sa začína podaním písomnej žiadosti  občana alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami.

Žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu občana.

Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo.

Na výzvu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny občan doplní ďalšie údaje o svojej osobe alebo o osobách, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.

 Výplata dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

 Dávka a príspevky sa vyplácajú za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca dávku a príspevky občanovi v hmotnej núdzi mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, splnili podmienky nároku na dávku a príspevky.

Dávka a príspevky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, v ktorom sa občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, zdržiavajú v cudzine.

Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

Preddavkové priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

Preddavkovo sa poskytuje:

• dávka v hmotnej núdzi,
• príspevok na zdravotnú starostlivosť,
• ochranný príspevok,
• príspevok na bývanie,
• aktivačný príspevok.

Preddavkovo sa neposkytuje:

• aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje dlhodobo nezamestnanému občanovi, ktorý sa zamestná a pred nástupom do zamestnania mu bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a jeho príjem zo závislej činnosti je najmenej na úrovni minimálnej mzdy, najviac však na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy.

Preddavkovo, sa môže priznať dávka a vyššie uvedené príspevky, ak sa začalo konanie o

• peňažnom príspevku za opatrovanie,
• poskytnutie dávky nemocenského poistenia,
• dávky dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a postenia v nezamestnanosti, 
• opakovanej štátnej sociálnej dávky,
• konanie o určenie otcovstva,
• konanie o výživnom,
• konanie o nárokoch z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, alebo zo služobného pomeru vrátane mzdových nárokov.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní výšku peňažného príspevku za opatrovanie, priznanej dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, výšku výživného, výšku mzdových nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, alebo služobného pomeru.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny zúčtuje dávku a príspevky s opakovanou štátnou sociálnou dávkou alebo s peňažným príspevkom za opatrovanie po vzniku nároku na opakovanú štátnu sociálnu dávku alebo na peňažný príspevok za opatrovanie, ktorých platiteľom je štát.

Osobitný príjemca

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad") určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou dávky a príspevkov nedosiahol alebo zrejme nedosiahne účel, na ktorý sú dávka a príspevky určené.

Úrad určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase a uvoľní osobitného príjemcu, ak pominuli dôvody na jeho určenie.

Osobitný príjemca je

• obec,
• alebo, ak je to odôvodnené, iná právnická osoba,
• alebo fyzická osoba.

Osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky v peňažnej forme alebo vo vecnej forme a je povinný ich použiť len na prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

Ak osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky vo vecnej forme, je povinný ich poskytovať za cenu obvyklú a na mieste dostupnom občanovi v hmotnej núdzi.

Úrad dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, úrad ho uvoľní z funkcie osobitného príjemcu a určí iného osobitného príjemcu.

Ak sa dávka a príspevky vyplácajú osobitnému príjemcovi, ktorým je právnická osoba, môže dávku a príspevky vyplatiť bezhotovostným prevodom úrad zo svojho účtu na osobitný účet osobitného príjemcu.

Povinnosti poberateľa dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.

Občan v hmotnej núdzi je povinný na výzvu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky a príspevkov, ich výšku alebo výplatu v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neurčil dlhšiu lehotu.

Ak občan v hmotnej núdzi nevyhovie výzve v určenej lehote, možno výplatu dávky a príspevkov zastaviť, ak bol vo výzve upozornený na tento následok. O zastavení výplaty dávky a príspevkov úrad práce, sociálnych vecí a rodiny  vydá rozhodnutie.

Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov.

Ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov.

Vrátenie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

Občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak

• nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo obec podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania,
• úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo obec podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania.

O povinnosti vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky a príspevkov.

Nárok na vrátenie dávky a príspevkov vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím 3 rokov odo dňa, keď úrad práce, sociálnych vecí a rodiny túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka a príspevky vyplatili.

Zánik nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke

Dávku a príspevky úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odníme a ich výplatu zastaví, ak sa priznali neprávom alebo sa nevyužívajú na účel, na ktorý sa poskytli.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.

Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistí, že dávku a príspevky nepriznal, vyplácal v nižšej sume alebo vyplácal vo vyššej sume, ako patrila, alebo priznal od neskoršieho dňa, ako patrili, dávku a príspevky dodatočne prizná, zvýši, zníži alebo doplatí odo dňa, od ktorého patrili.

Nárok na dodatočnú výplatu dávky a príspevkov zaniká uplynutím 3 rokov odo dňa, od ktorého dávka a príspevky alebo ich časť patrili.