Ak je nezisková organizácia založená obcou, je verejným poskytovateľom? Ak je verejným poskytovateľom platí pre ňu financovanie ako pre obec a zariadenie s právnou subjektivitou zriadené obcou?
V súlade s ustanovením § 3 odsek 3 zákona sa aj právnická osoba, t.j. aj nezisková organizácia založená obcou alebo VÚC považuje za verejného poskytovateľa a vzťahujú sa na neho všetky podmienky ako na verejného poskytovateľa, vrátane financovania.
Na zariadenia, ktoré prešli delimitáciou na mestá a obce je štátom poskytovaná účelová dotácia. Budú tieto zariadenia oprávnené požadovať aj úhradu vo výške oprávnených ekonomických nákladov od osôb umiestnených v zariadení, alebo bude požadovať len rozdiel medzi nákladmi a dotáciou?
Spôsob financovania vybraných zariadení prostredníctvom účelovej dotácie Ministerstva financií SR nemá priamy vplyv na určovanie úhrady za sociálnu službu; aj v týchto zaradeniach sa bude úhrada určovať v zmysle § 72 ods. 2 a nasledujúcich ustanovení zákona o sociálnych službách.
V § 71 ods. 6 sa uvádza, že obec a VÚC uhrádza ekonomicky oprávnené náklady znížené o úhrady platené prijímateľom uvedené v § 72 pre všetky služby. Avšak ak je to služba, kde je prijímateľ odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby (napr. DSS), uhrádzajú sa len ekonomicky oprávnené náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b), teda len mzdy a odvody mínus výška úhrady od prijímateľa? Takže v takom prípade (t.j. pri DSS) by VÚC mal dať ku mzdám a odvodom aj príspevok pri odkázanosti, inak je poskytovateľ DSS znevýhodnený od napr. poskytovateľa v útulku....
Vychádzajúc z dôvodovej správy poslaneckého návrhu k § 72 ods. 5, pri zabezpečovaní každej sociálnej služby je povinná obec alebo VÚC uhradiť všetky ekonomicky oprávnené náklady, vrátane nákladov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania a poistného na sociálne poistenie, poistného na verejné zdravotné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Zároveň je potrebné uviesť, že ak obec alebo VÚC zabezpečuje sociálnu službu u iného verejného poskytovateľa, nikdy mu neposkytuje finančný príspevok na prevádzku alebo finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby, nakoľko finančné príspevky sa poskytujú len neverejným poskytovateľom.
Podľa § 71 ods. 6 uhrádza obec alebo VÚC ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľovi, ktorého zriadila iná obec alebo VÚC len vtedy, ak poskytovanie služby zabezpečuje - to znamená, že až od 1.1.2013 ?
Obec a VÚC je povinný poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu v súlade s § 8 od 1. 1. 2009. Termín 1. 1. 2013 sa vzťahuje len na lehotu 60 dní, do ktorých je obec a VÚC povinná vybrané sociálne služby poskytnúť alebo zabezpečiť. To znamená, že ekonomicky oprávnené náklady podľa § 71 ods. 6 sa uhrádzajú od 1. 1. 2009.
Keď sú uhrádzané ekonomicky oprávnené náklady, vychádza sa z nákladov t.j. obcí a VÚC, kde je sociálna služba zabezpečovaná, alebo z ekonomicky oprávnených nákladov vypočítaných pre zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo VÚC, ktorá žiada o zabezpečenie sociálnej služby?
V súlade s § 71 ods. 6 sa uhrádzajú ekonomicky oprávnené náklady toho poskytovateľa, ktorý sociálnu službu pre obec alebo VÚC zabezpečuje.
Vzťahuje sa ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o povinnosti obce hradiť inej obci ekonomicky oprávnené náklady aj na konkrétny prípad, keď útulok pre bezdomovcov alebo domov pre osamelých rodičov, (ktorých zriaďovateľom je mesto) ubytuje občana s trvalým pobytom iným ako v meste, v ktorom je zariadenie? Môže si zariadenie od príslušnej obce žiadať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov?
Ustanovenie § 71 ods. 6 sa vzťahuje na zabezpečenie všetkých sociálnych služieb. T. j. ak sa poskytuje sociálna služba (vrátane sociálnej služby v útulku alebo v domove pre osamelých rodičov/ zariadení núdzového bývania) fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt v inej obci alebo VÚC, je táto obec alebo VÚC povinný uhradiť ekonomicky oprávnené náklady na sociálnu službu v prípade, že si poskytovanie sociálnej služby „objednala' ale len za tých klientov, ktorým sa sociálna služba zabezpečuje od 1. 1. 2009.
Z uvedeného vyplýva, že obec, VÚC alebo zariadenie s právnou subjektivitou by malo mať s príslušnou obcou alebo VÚC vopred uzatvorenú dohodu o tom, že bude pre neho sociálnu službu zabezpečovať (napr. na určitú kapacitu) a že mu bude uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady.
Zároveň je potrebné uviesť, že sociálna služba v útulku a v zariadení núdzového bývania patrí v súlade s ustanovením § 81 do pôsobnosti vyššieho územného celku. To znamená, že túto sociálnu službu zabezpečuje a uhrádza ekonomicky oprávnené náklady vyšší územný celok, v ktorom má klient trvalý pobyt.
Podľa § 71 ods. 6 obec/VÚC uhradí inej obci/inému VÚC ekonomicky oprávnené náklady. Prosíme vysvetliť tieto procesy úhrad v prípade prijatia nového klienta do ZSS. Zakomponuje sa to do zmluvy o poskytovaní sociálnej služby? Aj v prípadných Zmluvách o budúcej zmluve ešte len pri zaradení do poradovníka čakateľov?
Povinnosť obce a vyššieho územného celku uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady je upravená v § 71 ods. 6 a to v tom prípade, ak obec alebo VÚC zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u inej obci alebo iného poskytovateľa, ktorého zriadila iná obec alebo VÚC.
Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvára klient s poskytovateľom sociálnej služby a preto nie je možné touto zmluvou upraviť vzťah (dohodu o úhrade ekonomicky oprávnených nákladov) medzi poskytovateľom a obcou alebo vyšším územným celkom, ktorý túto službu zabezpečil.
Klient je zaradený do poradovníka čakateľov na základe rozhodnutia podľa doterajšej právnej úpravy (zákon o sociálnej pomoci). Pri zaraďovaní do poradovníka čakateľov sa neuzatvára zmluva o budúcej zmluve. S klientom zaradeným do poradovníka čakateľov uzatvorí poskytovateľ zmluvu až vtedy, keď mu má byť sociálna služba poskytnutá. Ak je klient v poradovníku čakateľov, nie je mu sociálna služba poskytovaná a teda nie sú vynakladané ani žiadne ekonomické náklady, ktoré by bolo potrebné uhrádzať.
Zo zákona o sociálnych službách vyplýva pre obec povinnosť zriaďovať domov pre seniorov. Konkrétna otázka: Ak obec takýto typ zariadenia nemá a požiada o zabezpečenie služby pre občana u VÚC a ten tuto službu zabezpečí svojim zariadením, je povinná obec finančné prispievať VUC na tohto občana alebo sa to tyká len neverejných poskytovateľov?
Ustanovenie § 71 ods. 6 upravuje, že ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí klientovi poskytovanie sociálnej služby v inej obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, obec alebo vyšší územný celok uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5, do ktorých sa započítavajú aj náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.
Je potrebné u úhrade ekonomicky oprávnených nákladov uzatvárať zmluvu? Je uhrádzanie ekonomicky oprávnených nákladov dobrovoľné alebo povinné?
V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu v inej obci, VÚC alebo v zariadení zriadenom inou obcou alebo VÚC, uzatvára s touto obcou a VÚC alebo zariadením zmluvu o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 6. Prípadný nedostatok finančných prostriedkov obce alebo vyššieho územného celku nie je dôvodom pre neuhrádzanie týchto nákladov, nakoľko obec alebo vyšší územný celok si zabezpečenie sociálnej služby „objednal'.
V prípade, že finančný príspevok pre mestá a obce a ich zariadenia s právnou subjektivitou bol poskytovaný už v roku 2008 podľa zákona o sociálnej pomoci, možno im v roku 2009 poskytovať finančný príspevok podľa § 106 zákona 448/2008 Z. z., alebo potrebné obciam aj na klientov, ktorým už v roku 2008 boli poskytované služby dávať ekonomicky oprávnené náklady?
Ak ide o službu typu DSS a VÚC dá obci ekonomicky oprávnené náklady, mal by jej dať aj príspevok pri odkázanosti? Avšak v § 81 nie je uvedené, že VÚC poskytuje obciam amestám finančný príspevok pri odkázanosti. Môže ho aj napriek tomu poskytnúť?
VÚC nemôže poskytovať obci alebo mestu finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby a ani finančný príspevok na prevádzku. Takéto finančné príspevky môže VÚC poskytovať len neverejným poskytovateľom.
Ak vo vyššie uvedenej otázke opísaná situácia zabezpečenia sociálnej služby pre klienta, ktorému sa sociálna služba zabezpečuje v inej obci, VÚC uhrádza tejto obci ekonomicky oprávnené náklady v súlade s § 71 ods. 6, ale len na tých klientov, ktorým sa sociálna služba zabezpečuje od 1. 1. 2009.
Ktoré sociálne služby môžu byť financované aj z príjmu sociálneho podniku?
Príjmy zo sociálneho podniku sú jedným zo zdrojov financovania ktorejkoľvek sociálnej služby. Podmienky pre zriadenie sociálneho podniku, ako aj podmienky nakladania s jeho príjmami sú upravené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
K § 72 ods. 5) - relevantným podkladom na vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov v tomto odseku má byť ročná účtovná závierka resp. nákladové položky z výkazu ziskov a strát alebo čerpanie rozpočtu bežných výdavkov podľa jednotlivých položiek? K písm. b) - má sa zahrnúť do tejto položky aj príspevky do doplnkových dôchodkových poisťovní?
Položky ekonomicky oprávnených nákladov upravených v § 72 ods. 5 boli ustanovené v súlade s rozpočtovou klasifikáciou. Podrobnosti účtovnej uzávierky neupravuje zákon o sociálnych služieb.
K § 77 ods. 4) - za skutočné bežné výdavky sa považujú rozpočtované bežné výdavky - myslí sa tým upravený rozpočet ku koncu rozpočtového roka vrátane jednorázových účelovo viazaných prostriedkov určených na opravy a údržby ?
Za skutočné bežné výdavky sa považujú výdavky vykázané v účtovnej uzávierke ku koncu roka, to znamená skutočné čerpanie bežných výdavkov k 31. 12. príslušného rozpočtového roka.
Čo patrí do reprezentačného vybavenia nových priestorov? (§ 72 ods. 5)
Zákon taxatívne neupravuje, čo sa považuje za reprezentačné vybavenie. Zámerom zákonodarcu bolo, aby sa do úhrady klienta nepremietli nadštandardné výdavky, ktoré neslúžia priamo na poskytovanie sociálnych služieb klientovi, ale na reprezentačné účely, napr. exkluzívny nábytok.
§ 72, ods. 9 a § 74 ods. 8 - patria platy riaditeľov a ekonómov do „ďalších činností'?
Ustanovenie, ktoré upravuje ekonomicky oprávnené náklady, sa odvoláva na náklady na taxatívne uvedené činnosti a v prípade, že sa riadiaci zamestnanci, napr. aj ekonóm na nich nepodieľajú, nie je možné ich platy zahrnúť do takýchto nákladov.
Ako sa financujú sociálne služby poskytované obcou z iných než obecných rozpočtov?
Zdroje financovania sociálnych služieb obcou a vyšším územným celkom sú upravené v § 71 ods. 1 zákona.
Podľa § 77 ods. 6 sa z každého porovnateľného druhu sociálnej služby vypočítajú priemerné skutočné bežné výdavky a príjmy. V prípade, že porovnateľný druh ale kapacitne nie je, myslí sa tým porovnať iba jedno zariadenie alebo viac zariadení rovnakého druhu a urobiť priemer?
Pri výpočte skutočných bežných výdavkov a rovnako aj príjmov na jedného klienta nie je podstatná kapacita, ale druh zariadenia, napr. zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb. Výpočet sa robí tzv. váženým aritmetickým priemerom.
Pre ilustráciu uvádzame príklad:
VÚC je zriaďovateľom troch DSS pre dospelých.
1 DSS s kapacitou 150 klientov a bežné výdavky na klienta 829,85 eur/mesiac
2 DSS s kapacitou 100 klientov a bežné výdavky na klienta 1000 eur
3 DSS s kapacitou 60 klientov a bežné výdavky na klienta 1150 eur
Výpočet : 150 x 829,85 + 100 x 1000 + 60 x 1150 = 293 477,5 eur : 310 klientov = 946,70 eur, čo vyjadruje priemerné bežné výdavky na klienta v DSS v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Rovnaký spôsob je aj pre výpočet príjmov.
Podľa § 77 sa pri výpočte priemerných štandardných výdavkov a priemerných štandardných príjmov sa vychádza z porovnateľných zariadení v pôsobnosti VÚC Znamená to, že tu musia byť len zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC? Čo však keď niektoré zariadenia a služby nie sú v zriadené VÚC, môžu vychádzať aj z výdavkov a príjmov obcí a neverejných poskytovateľov?
Výpočet priemerných štandardných výdavkov a priemerných štandardných príjmov bude obec alebo VÚC vykonávať iba za zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Uvedené údaje sú potrebné pre obec alebo VÚC pri poskytovaní príspevku na prevádzku pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby, u ktorého si poskytovanie tejto služby objednávajú. V prípade, že obec alebo VÚC nemá porovnateľný druh zariadenia postupuje podľa 77 odsek 10, podľa ktorého vychádza z predpokladaných bežných výdavkov a príjmov neverejného poskytovateľa.
Obec je povinná poskytovať poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok pri odkázanosti FO na pomoc inej FO pri úkonoch sebaobsluhy. Kto ešte môže na tento účel prispievať svojím príspevkom?
Garantom pre poskytnutie sociálnej služby je obec a vyšší územný celok. To znamená, že nielen finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby, ale aj finančný príspevok na prevádzku poskytuje obec a vyšší územný celok v rámci svojej delenej pôsobnosti ustanovenej zákonom o sociálnych službách tým neverejným poskytovateľom, ktorí poskytujú sociálnu službu bez dosiahnutia zisku a u ktorých si obec alebo vyšší územný celok službu „objednali'.
Podľa § 71 ods. 3 neverejný poskytovateľ môže poskytovanie sociálnej služby financovať nielen z vyššie uvedených finančných prostriedkov, ale aj napríklad aj z darov a z iných zdrojov (napr. dotácie z MPSVR SR na zvyšovanie kvality sociálnych služieb).
Podľa prílohy č. 5 zákona č. 448/2008 Z. z. sa bude postupovať iba v prípade ak pre obec/VÚC bude vykonávať sociálnu službu neverejný poskytovateľ? To znamená, že ide o výšku príspevku, ktorú bude mesto vyplácať neverejnému poskytovateľovi?
Výška finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy je určená len pre neverejného poskytovateľa, ktorý na základe požiadavky obce alebo VÚC zabezpečuje sociálnu službu. Tento finančný príspevok poskytuje obec alebo vyšší územný celok v súlade s § 75 a nasledujúcich ustanovení.