Zariadenia majú v súčasnosti v poradovníkoch zaradených množstvo čakateľov. Čo je potrebné urobiť s týmto poradovníkom? Je ho potrebné zaslať na obec alebo VÚC a oni budú viesť túto evidenciu/poradovník?
Podľa § 106 ods. 20 pôsobnosť obce, vyššieho územného celku alebo zariadenia zriadeného ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona o sociálnej pomoci zostáva zachovaná až do 31. 12. 2012. Rovnako podľa § 106 ods. 21 rozhodnutia o zaradení do poradovníka čakateľov strácajú platnosť 31. 12. 2012.
Z uvedeného vyplýva, že poradovník čakateľov je aj naďalej platný a zariadenia budú aj naďalej zaraďovať klientov do poradovníka rozhodnutím a to v prípade, ak obec alebo vyšší územný celok nevie poskytnúť sociálnu službu v zariadení vo svojej pôsobnosti a ani ju zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. V tom prípade zaradí občana do poradovníka čakateľov to zariadenie, o ktoré klient prejaví záujem.
Obec má v zmysle § 83 zákona vypracovať komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít. Kde je možné získať informácie o národných prioritách rozvoja sociálnych služieb? Aký je termín vypracovania komunitného plánu?
Národné priority rozvoja sociálnych služieb, na základe ktorých má byť komunitný plán vypracovaný, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo na svojej webovej stránke www.employment.gov.sk
Môže byť komunitný plán súčasťou iných plánovacích a rozvojových plánov, alebo musí byť samostatným dokumentom?
Komunitný plán musí byť vypracovaný a obsahovať náležitosti v súlade s ustanovením § 83, pričom zákon výslovne neustanovuje, že nemôže byť súčasťou iných dokumentov vypracovaných obcou (napr. plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja).
Ako v praxi realizovať § 10 ods. 6?
V prípade použitia netelesného alebo telesného obmedzenia klienta, t.j. v prípade priameho ohrozenia života alebo zdravia klienta alebo iných osôb, je poskytovateľ povinný vykonať zápis obmedzenia do registra obmedzení. Tento zápis má obsahovať:
- meno priezvisko a dátum narodenia klienta,
- spôsob a dôvody obmedzenia klienta,
- dátum a čas trvania obmedzenia,
- opatrenia prijaté na zamedzenie opakovania vzniknutej situácie,
- meno, priezvisko a podpis lekára, ktorý obmedzenie schválil,
- meno, priezvisko a podpis sociálneho pracovníka, ktorý sa k obmedzeniu písomne vyjadril a
- popis zranení, ktoré utrpeli zúčastnené osoby.
Kópiu takto vyplneného záznamu je potrebné následne bezodkladne po použití obmedzenia zaslať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odboru dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb.
Podľa § 10 ods. 4 nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria..... Čo v prípade, ak medikáciu nariadi lekár rýchlej zdravotníckej pomoci ?
V ustanovení § 10 ods. 4 sa upravuje, že použitie liekov môže nariadiť a schváliť len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria. Použitie liekov nie je možné schváliť dodatočne. Z uvedeného vyplýva, že lekár rýchlej zdravotníckej pomoci môže použitie liekov, ako prostriedku telesného obmedzenia klienta, nariadiť a schváliť iba v prípade, že má špecializáciu v špecializačnom odbore psychiatria.
Čo v prípade, ak klient ohrozuje nielen svoje zdravie, ale aj zdravie zamestnancov? V § 10 ods. 2 a 3 hovorí o možnosti telesného obmedzenia, ale nehovorí sa o vylúčení klienta pre trvalé ohrozenie života ostatných klientov aj zamestnancov.
V § 61 ods. 4 je upravené, že sociálnu službu v zariadení nemožno poskytovať klientovi, ktorého zdravotný stav si vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.
V prípade, že klient ohrozuje svoj život, život ostatných klientov a zamestnancov, je zrejmé, že jeho zdravotný stav si vyžaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti (psychiater), prípadne umiestnenie do ústavnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, za účelom nastavenia vhodnej liečby a ustálenia jeho zdravotného stavu na takú úroveň, ktorá opäť umožní jeho pobyt v zariadení. Zhoršenie zdravotného stavu nemôže byť nikdy dôvodom vylúčenia klienta, ale je potrebné mu poskytnúť adekvátnu pomoc (hospitalizácia).
Upravuje zákon postup po úmrtí prijímateľa sociálnych služieb?
Zákon o sociálnych službách neupravuje postup disponovania s vecami pri úmrtí klienta. Postup si môže poskytovateľ upraviť vo vnútornom predpise v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa nášho názoru je možné na účely vypracovania podmienok postupu disponovania s vecami pri úmrtí klienta vo vnútornom predpise, inšpirovať sa aj spôsobom, ktorý bol upravený v zákone o sociálnej pomoci.
Ako sa má od 1.1.2009 vykonávať supervízia? Ktorých zamestnancov sa bude týkať a ako často ju budú musieť absolvovať? Je potrebné program supervízie vytvárať aj na opatrovateľskú službu- terénnu službu? Musí byť osobitný zamestnanec - supervízor špeciálne školený?
Ustanovenie § 9 ods. 10 určuje poskytovateľovi sociálnej služby povinnosť vypracovať a realizovať program supervízie, neurčuje však akým spôsobom sa má vypracovať a realizovať a ako často. Závisí to od poskytovateľa a jeho programu, ktorý si spracuje a to v závislosti od druhu sociálnej služby.
Supervíziu je možné vykonávať, napríklad interne zamestnancom poskytovateľa alebo externe, avšak v oboch prípadoch je potrebné, aby supervízor spĺňal kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods. 8. Účelom supervízie je najmä zvýšenie kvality poskytovanej sociálnej služby klientom a z toho dôvodu je vhodné, aby boli supervidovaní zamestnanci, ktorí sú v priamom kontakte s klientom pri vykonávaní odborných činností podľa zákona o sociálnych službách.
Sú nejaké odporúčania, ako by mal vyzerať individuálny rozvojový plán klienta?
V § 2 ods. 5 sa uvádza, že sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. Zároveň v zmysle § 9 ods. 1 sa individuálny rozvojový plán klienta tvorí na základe jeho individuálnych potrieb, schopností a cieľov. Preto pri jeho tvorbe je potrebné zohľadňovať poznatky sociálnej práce, napr. určiť sociálnu a rodinnú anamnézu klienta, primerane stanoviť dosiahnuteľné ciele, postup akým ich dosiahne a termín ich napĺňania a vyhodnotenia.
Povinnosť poskytovateľa v zariadeniach viesť individuálny rozvojový plán podľa § 9 ods.1 sa týka aj zariadenia opatrovateľskej služby s ambulantnou službou ?
Povinnosť vypracovať individuálny rozvojový plán klienta vyplýva pre poskytovateľa sociálnej služby v tomto type zariadenia z § 9 ods. 1. Individuálny rozvojový plán je však potrebné prispôsobiť aj rozsahu poskytovanej sociálnej služby a forme jej poskytovania.
Povinnosť predkladať výročnú správu za predchádzajúce obdobie sa už v zákone neupravuje?
Podľa prílohy č.2 časť III, bod 18 je vypracovanie výročnej správy jedným z hodnotiacich kritérií kvality, tak pre verejných ako aj neverejných poskytovateľov.
Pokiaľ ide o prevádzkové podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, bude MPSVaR SR iným spôsobom ako výnosom podporovať technickú vybavenosť zariadení? Ak nie, ako často bude vyhlásený výnos ročne - ak vôbec bude?
Ministerstvo bude naďalej podporovať debariérizáciu priestorov a budov, v ktorých sa poskytujú sociálne služby, aj dotáciami na základe zákona č. 554/2010 Z.z.
V § 61 ods. 7 sa uvádza, že prednosť majú pri niektorých typoch zariadení tie, ktoré majú kapacitu do 40 miest. Ako má byť táto zásada aplikovaná ak klient má právo výberu? Majú mu byť ponúknuté zariadenia podľa veľkostného kritéria?
V prípade, že sa bude klientovi poskytovať alebo zabezpečovať sociálna služba vo vybranom type zariadenia, je potrebné mu v súlade s týmto princípom prednostne ponúkať zariadenie s kapacitou nižšou ako 40 miest. Súčasne cieľom tohto ustanovenia je viesť poskytovateľov k tomu, aby znižovali existujúcu kapacitu, resp. nezriaďovali zariadenia s vyššou kapacitou a tak zvyšovali kvalitu poskytovaných sociálnych služieb.
Je ambulantná forma sociálnej služby podľa § 13 náhrada za denný pobyt?
V ustanovení § 13 ods. 5 sa upravuje, že pobytová sociálna služba sa poskytuje, ak je súčasťou sociálnej služby ubytovanie, čo v prípade „denného pobytu" nie je a teda ide o ambulantnú sociálnu službu, ktorá sa podľa § 13 ods. 2 môže poskytovať aj v zariadení.
Je možné zariadenie opatrovateľskej služby s denným pobytom (bez ubytovania) podľa nového zákona nazvať ako zariadenie opatrovateľskej služby s ambulantnou sociálnou službou podľa § 13 ods.2 a v zmysle § 36? Alebo je potrebné prekvalifikovať ho podľa § 40 ako denný stacionár?
V § 36 sa upravuje, že v zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje aj ubytovanie. Ak však klient pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby neprejaví záujem o to, aby mu ubytovanie bolo poskytnuté, toto zariadenie nie je povinné ubytovanie poskytnúť a poskytuje túto sociálnu službu ambulantnou formou.
Avšak v prípade, že budete poskytovať činnosti, ktoré sú uvedené pri poskytovaní sociálnej služby v dennom stacionári (§ 40) je potrebné sa na túto sociálnu službu zaregistrovať.
Ak je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (zariadenie pre seniorov - DSS) zriadená desiatimi obcami a občianskym združením, je verejným poskytovateľom alebo neverejným?
Nakoľko jedným so zriaďovateľov/zakladateľov neziskovej organizácie je aj občianske združenie považuje sa za neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. Za verejného poskytovateľa sociálnych služieb by mohla byť táto nezisková organizácia považovaná iba v prípade, že by jej zriaďovateľom bola výlučne obec alebo vyšší územný celok.
Ak má mesto zriadený útulok s celodenným pobytom je potrebné transformovať ho na nocľaháreň a nízkoprahové denné centrum?
Útulok nie je potrebné transformovať, nakoľko zákon o sociálnych službách nevylučuje poskytovanie sociálnej služby v útulku počas dňa. Naopak, umožňuje poskytovateľovi vykonávať aj iné odborné, obslužné a ďalšie činnosti, okrem tých, ktoré mu zákon taxatívne ukladá vykonávať.
Ako platí doba prerušenia poskytovania sociálnych služieb - nárok na tzv. dovolenku, ktorá bola 25 (deti DSS), 28 resp. 42 dní a v zákone o sociálnych službách.
Podmienky poskytovania sociálnej služby (vrátane podmienok dočasnej neprítomnosti klienta) majú byť upravené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, resp. v dodatkoch k tejto zmluve. Všeobecné podmienky dočasnej neprítomnosti si môže určiť poskytovateľ vo vnútornom predpise (napr. v prevádzkovom alebo domácom poriadku).
Do akých činností patrí poskytovanie výchovy? Je to odborná činnosť (vychovávateľ je odborný zamestnanec podľa § 9 ods. 3 zákona o sociálnych službách)? Detto prípadné poskytovanie liečebnej telesnej výchovy.
Pojem výchova nie je zaradený v ustanovení § 16, t.j. nejde o odbornú činnosť. Zákon upravuje len vzdelávanie v rámci ďalších činností, aj to len v rovine utvárania podmienok, to znamená, že výchova sa priamo v zariadeniach SS neposkytuje, výnimkou je len DSS pre deti. Vzhľadom na to, že deťom v DSS, nahrádza toto zariadenie v mnohých prípadoch aj rodinu, je nevyhnutné ich aj vychovávať. Je potrebné pritom vychádzať z definície, ktorá je upravená v školskom zákone, podľa ktorej sa výchovou rozumie komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej, čo je prirodzené pôsobenie dospelých na deti. Zákon o SS umožňuje poskytovať aj iné činnosti, ktoré zvyšujú kvalitu sociálnych služieb, je preto na rozhodnutí poskytovateľa, či bude poskytovať liečebnú telesnú výchovu, ktorá sa však rovnako nepovažuje za odbornú činnosť podľa zákona o SS.
Je potrebné v zariadeniach pre dospelých zabezpečiť vzdelávanie klientov?
Vzdelávanie patrí do výlučnej pôsobnosti MŠ SR, preto bolo vzdelávanie v rámci zákona o sociálnych službách zaradené do ďalších činností, a to len vo forme utvárania podmienok na vzdelávanie, t.j. zariadenie sociálnych služieb priamo neposkytuje vzdelávanie, ale len napr. miestnosť.
Do akých činností môžeme zaradiť muzikoterapiu, aromaterapiu a biblioterapiu? Je povinný klient za tieto činností platiť?
V súlade s ustanovením § 15 ods. 3 poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky pre iné činností, ktoré zákon o sociálnych službách neupravuje, ak tieto činnosti zvyšujú kvalitu poskytovanej sociálnej služby. Poskytovateľ môže od klienta za takéto činnosti žiadať úhradu, ak sa tak rozhodne a klient súhlasí s poskytovaním týchto činností, čo prejaví podpísaním zmluvy.
K § 18 ods.1a - nevyhnutná základná osobná hygiena - čo do nej spadá v zariadení pre deti a mládež s poskytovaním služby ambulantnou formou? Budú úkony základnej osobnej hygieny vyšpecifikované? Resp. stačí ich vyšpecifikovať vo VZN?
Nie je zrejmé o aký druh zariadenia pre deti a mládež má ísť. V prípade, že ide o nízkoprahové zariadenie pre deti a rodinu, toto zariadenie nie je povinné utvárať podmienky pre vykonávanie základnej osobnej hygieny. Ak sa rozhodne vytvárať podmienky na vykonávanie základnej osobnej hygieny, to znamená, že napr. vybaví priestory sprchou, poskytne mydlo, uterák a pod.
V prípade, že ide o denný stacionár alebo rehabilitačné stredisko, ktoré ambulantne poskytuje sociálnu službu, v týchto zariadeniach sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, v rámci ktorej sa poskytuje pomoc pri úkonoch sebaobsluhy uvedených v prílohe č. 4 (vrátane hygieny).