„Zamestnanosť je kľúčová pre integračný proces a je základom pre účasť prisťahovalcov na rozvoji prijímajúcej spoločnosti, ako aj predpokladom toho, aby bol tento prínos prisťahovalcov pre spoločnosť viditeľný.“
Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004
Táto webová strana obsahuje najmä problematiku spadajúcu do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a týkajúcu sa migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.
Gestorom migračnej politiky v SR je Ministerstvo vnútra SR.
Integrácia cudzincov
Predstavuje jednu z kľúčových otázok migračnej politiky EÚ. Intenzívne sa diskutuje o otázkach vzájomného pôsobenia migračnej a integračnej politiky, ako aj o dosahu týchto politík na hospodárske a sociálne ciele prijímajúcich krajín, rozvoj celej EÚ.
V rámci EÚ vládne zhoda v definovaní všeobecného cieľa integrácie – nadobudnutia sebestačnosti migrantov. V zmysle tohto cieľa majú vlády členských krajín umožniť prisťahovalcom, aby viedli nezávislý život, pokiaľ ide o bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, sociálne siete, zdravotnú starostlivosť a účasť na živote spoločnosti. Sebestačnosť migranta zahŕňa aj jeho prístup k verejným inštitúciám, službám, zariadeniam a právam väčšinovej spoločnosti.
Vo všeobecnosti možno integráciu cudzincov charakterizovať ako proces, v ktorého priebehu dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a cudzincov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Ide o dvojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo strany cudzincov na jednej strane a vytvorenie podmienok pre integráciu cudzincov na strane druhej. Skúsenosti dokazujú, že neexistuje nutne súvislosť medzi dĺžkou pobytu na území štátu a stupňom integrácie.
Integračné politiky
Jednotlivých členských štátov EÚ sa značne líšia, a to v otázke stanovenia cieľov, cieľových skupín a spôsobu realizácie integračnej politiky. Vyplýva to najmä z rozdielnej historickej skúsenosti s migráciou v danom štáte, rozdielnym pôvodom migrantov, potrebami a odlišným právnym rámcom. Na druhej strane majú integračné politiky viaceré prvky spoločné, a tak pri formulácii národných stratégií možno vychádzať z niektorých prvkov integračných politík iných členských štátov.
Pojem „integrácia cudzincov“
Sa v rámci integračných politík jednotlivých štátov značne odlišuje v dôsledku rôzneho ponímania procesu integrácie, a to od asimilácie až po multikulturalizmus. Asimilačný model predpokladá intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti, teda jednostranného procesu prispôsobenia sa, počas ktorého sa imigrant vzdáva všetkých odlišných jazykových, kultúrnych a sociálnych charakteristík a stáva sa takmer nerozoznateľným od majoritnej spoločnosti. Multikultúrny model počíta s vytvorením etnických komunít (resp. skupín cudzincov), odlišných od majoritnej spoločnosti v oblasti jazykovej, tak kultúrnej a sociálneho správania a predstavuje krajné ponímanie procesu integrácie, od ktorého väčšina členských štátov EU ustupuje.
Slovenská republika sa prikláňa k integračnému modelu, ktorý je založený na obojstrannej adaptácii v integračnom procese, v ktorého rámci cudzinci prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry a zároveň ich väčšinová spoločnosť rešpektuje a podporuje ich rôznorodosť.
Pod integráciou sa niekedy chápe aj vzájomný vzťah medzi „štátom“ a „migrantom“ alebo proces, v ktorom existuje blízke partnerstvo medzi vládnymi a mimovládnymi činiteľmi na rôznych úrovniach, napr. zamestnávateľmi, odborovými zväzmi, združeniami cudzincov a pod. Z pohľadu EÚ predstavuje proces integrácie spoločnú zodpovednosť viacerých subjektov, vyžadujúci si aktívny prístup všetkých zúčastnených, predovšetkým však aj aktívnu participáciu prisťahovalcov založenú na rešpektovaní ich práv a povinností.
Ide najmä o integračné opatrenia na úrovni štátnej správy - ministerstiev a príslušných orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj ostatných aktérov v oblasti migračnej politiky, ako napr. medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií, občianskych združení, vedeckých inštitúcií atď.
Integračné opatrenia musia viesť k existencii koordinovaných a navzájom prepojených nástrojov a opatrení, ktoré umožnia cudzincom zaradiť sa na pracovný trh, zvládnuť výučbu jazyka prijímajúcej krajiny, zabezpečia im prístup ku vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám, k bývaniu a uznaniu kultúrnych špecifík, ako aj uznanie ich jasného právneho štatútu, účasti na občianskom a politickom živote, prípadne aj získanie štátneho občianstva SR.
Ďalšie aspekty a oblasti integrácie cudzincov na území SR upravuje široké spektrum osobitných právnych predpisov z oblasti zamestnávania a podnikania, zákony upravujúce zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie, zákony upravujúce oblasť sociálneho zabezpečenia a pod. Jedným zo základných cieľov tejto koncepcie je zaviesť uplatňovanie tzv. integračného mainstreamingu do prípravy a tvorby legislatívy, teda pri vytváraní rezortných politík, právnych predpisov a pri prijímaní opatrení je potrebné dbať na dopad týchto opatrení na oblasť integrácie cudzincov.
Cieľová skupina
Podľa všeobecne platných „Spoločných základných princípov politiky integrácie prisťahovalcov v krajinách Európskej únie“ z 19. novembra 2004, integračné opatrenia sú primárne zamerané na cudzincov legálne a dlhodobo sa zdržiavajúcich na území hostiteľskej krajiny. Integračné opatrenia Slovenskej republiky sú zamerané na cudzincov:
- s udeleným povolením na prechodný pobyt na účel zamestnania, t. j. na osoby uplatňujúce sa na trhu práce
- s udeleným povolením na prechodný pobyt na účel podnikania, t. j. na samostatne zárobkovo činné osoby,s udeleným povolením na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, t. j. na rodinných príslušníkov – manželky a deti cudzincov uvedených v bode1 a2
- s právom na prechodný pobyt na základe osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí a ich rodinných príslušníkov
- s udeleným povolením na trvalý pobyt
- s právom na pobyt na základe registrácie, t. j. na štátnych občanov Európskeho hospodárskeho priestoru
- tzv. zvýhodnených, s udeleným povolením na trvalý pobyt, t. j. rodinných príslušníkov občanov Európskeho hospodárskeho priestoru – štátnych občanov tretích krajín
- požívajúcich medzinárodnú ochranu udelenú Slovenskou republikou, t. j. osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou
- s udeleným povolením na tolerovaný pobyt, ktorí sú maloletým dieťaťom nájdeným na území SR
- s udeleným povolením na tolerovaný pobyt, ktorí sú obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi.
Primárnym záujmom
Slovenskej republiky je integrácia cudzincov, ktorí majú na území Slovenskej republiky povolený pobyt najmenej jeden rok.
V Slovenskej republike bude výhľadovo potrebné intenzívnejšie riešiť otázky pohybu za prácou, riadeného prisťahovalectva a integrácie cudzincov na území SR. Z hľadiska riadenia legálnej imigrácie za prácou Slovenská republika nebude uplatňovať model založený iba na princípe vykrytia nedostatkových profesií na trhu práce, ale zameria sa na podporu riadenia legálnej imigrácie vysokokvalifikovaných pracovných síl z tretích krajín, ktoré prispejú k celkovej konkurencieschopnosti SR, a to najmä na imigráciu študentov, vedeckých a výskumných pracovníkov, umelcov, podnikateľov, pričom sa taktiež zameria aj na skupiny zahraničných Slovákov, žijúcich v rôznych krajinách v rámci diaspór atď.