Kolektívne pracovnoprávne vzťahy

Základné princípy kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov sú upravené právnymi predpismi:

 -       zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce“)

         ustanovuje rámec a obsah kolektívneho vyjednávania,

-        zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom

         vyjednávaní“)  upravuje proces kolektívneho vyjednávania.

Zákonník práce a zákon o kolektívnom vyjednávaní zaručujú zamestnancom právo na pracovisku priamo, alebo nepriamo sa vyjadrovať k otázkam, ktoré sa týkajú podmienok výkonu a organizácie práce. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, jej formy a kreovanie zástupcov zamestnancov upravuje desiata časť Zákonníka práce - kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Zastupovanie zamestnancov je založené na dobrovoľnosti.

 

 § 11a Zákonníka práce definuje zástupcov zamestnancov, ktorými sú:

  1. príslušný odborový orgán,
  2. zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník
  3. osobitný  orgán  družstva volený členskou schôdzou, (v družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu)
  4. zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu  (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci).

 

 Zamestnanci si môžu zvoliť formu zastupovania prostredníctvom:

a) odborovej organizácie

b) zamestnaneckej rady/zamestnaneckého dôverníka

Zastupovanie zamestnancov má význam najmä z dôvodu, že ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, vo všetkých prípadoch, v ktorých to ustanovuje Zákonník práce, a v ktorých by zamestnávateľ inak mal spolupracovať so zástupcami zamestnancov bude konať celkom autonómne bez rizika, že právne úkony zamestnávateľa nebudú platné.

 

 Kolektívne vyjednávanie

 Rozhodujúcou a najdôležitejšou formou utvárania a rozvíjania právnych vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom  je kolektívne vyjednávanie, ktorého účelom je dohodnutie (vyjednanie) výhodnejších (§ 231 ods. 1 Zákonníka práce), prípadne odchylných (§ 231 ods. 2 Zákonníka práce) pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ako ustanovujú právne predpisy. Kolektívne  vyjednávanie možno uskutočniť len prostredníctvom odborovej organizácie.

 

Odborová organizácia je občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Právo odborového združovania a činnosti je zaručené Ústavou SR.

 Účelom a cieľom kolektívneho vyjednávania je uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorou sa upravujú vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami alebo zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Kolektívna zmluva v praxi predstavuje kompromis medzi záujmami a strategickými zámermi oboch zmluvných strán. Platná právna úprava ustanovuje, že príslušný odborový orgán uzatvára kolektívnu zmluvu nielen pre členov odborov, ale vyjednané sociálne výhody, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania platia na všetkých zamestnancov zamestnávateľa.

 

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní existujú dva stupne kolektívnych zmlúv:

a)        podniková kolektívna zmluva,

b)        kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

 
 
publikované: 30.11.2011