Čo je to koordinácia?
Čo je modernizovaná koordinácia?
Koordinácia - Harmonizácia
Koordinačné právne predpisy
Čo je nariadenie?
Princíp prednosti
Nariadenie EP a Rady (ES) č. 883/2004
Základné princípy koordinácie
Určovanie uplatniteľnej legislatívy
Územná platnosť nových nariadení
Komunikácia medzi inštitúciami
Kto zabezpečuje koordináciu v SR
Čo je to koordinácia?
Keď migrujúci pracovník spadá pod právny systém viac ako jednej krajiny v tom istom čase ide o pozitívnu právnu kolíziu (kompetenčný konflikt). Keď migrujúci pracovník nespadá ani pod jeden z právnych systémov, hovoríme o negatívnej právnej kolízii (kompetenčnom konflikte). Tieto konflikty môžu byť vyriešené - iba prostredníctvom nadnárodného nariadenia.
Pravidlom je, že občania členských štátov, majú zaručené rovnaké zaobchádzanie ako vlastní štátni príslušníci.
Rozdiely v národných legislatívach môžu viesť ku konfliktom. Môže nastať prípad, keď osoba poberá dávky v krajine X aj v krajine Y. Krajina X sa bude snažiť odpočítať dávky krajiny Y od svojich dávok. Krajina Y sa bude snažiť o to isté.
Takéto nezhody jednoznačne vyžadujú jednotné nariadenie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.
Čo je modernizovaná koordinácia?
Koordinácia - Harmonizácia
Harmonizácia je súbor medzinárodných ustanovení, zameraných na členské štáty, ktorých cieľom, alebo povinnosťou je zabezpečiť, aby tieto členské štáty prispôsobovali svoje národné právne systémy požiadavkám harmonizačných ustanovení.
Príklad na zobrazenie rozdielov medzi koordináciou a harmonizáciou:
- dôležitým cieľom koordinačných predpisov je stanoviť pôsobnosť jedného národného systému sociálneho zabezpečenia, ako uplatniteľného,
- koordinačné predpisy musia zabezpečiť, aby doby dosiahnuté v zahraničí boli vzaté do úvahy pri posudzovaní nárokov.
Koordinačné právne predpisy
Koordinačné predpisy zamietnu národné ustanovenia, ktoré sú s nimi v rozpore.
Napriek takýmto koordinačným predpisom sa môže stať, že občan sa dostane do takej situácie, v ktorej nebude mať nárok na určitú dávku v rámci systému stanoveného ako uplatniteľného, keďže nespĺňa podmienky tohto systému. Ďalším dôvodom môže byť, že v rámci systému stanovenom ako uplatniteľnom takáto možnosť nie je zahrnutá. Môže sa stať, že v členskom štáte by občan bol oprávnený na dávky, alebo na vyššie dávky.
Koordinácia neodstraňuje takéto rozdiely medzi členskými štátmi. Harmonizácia by, naopak, zabezpečila odstránenie takýchto rozdielov.
Čo je to nariadenie
Najdôležitejšie nariadenia v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie:
Nariadenie Rady (EHS) č. 883/2004 z 29. apríla 2004, o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (od 1. mája 2010 nahradilo Nariadenie Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (od 1. mája 2010 nahradilo Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny pohybujúce sa v rámci spoločenstva),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh,
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (nahradilo Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14.mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti)
Princíp prednosti
Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.Princíp prednosti komunitárneho práva pred právnym poriadkom Slovenskej republiky ustanovuje priamo Ústava SR.
Nariadenie EP a Rady (ES) č. 883/2004
Cieľom týchto opatrení je:
- posilniť spoluprácu medzi inštitúciami, aby sa uľahčila výmena informácií potrebných na správne uplatnenie koordinácie pri likvidácii dávok,
- zlepšiť vzťahy medzi inštitúciami a užívateľmi z hľadiska vzájomných práv a povinností (lehoty odpovedí, povinnosť poskytnúť informáciu...) doplnením a zaradením ustanovení, ktoré uvádzajú vnútroštátne právne predpisy,
- nabádať inštitúcie na to, aby systematickejšie využívali vo svojich vzťahoch a pri spracovaní spisov nové technológie spracovania informácií.
Osobný rozsah nariadenia
Toto nariadenie sa zameriava na občana, vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
Okrem toho sa nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.
Vecný rozsah nariadenia
Nariadenie 883/04 sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú nasledovných oblastí sociálneho zabezpečenia:
- nemocenské dávky (napr. nemocenské peňažné dávky, vecné dávky zdravotnej starostlivosti);
- dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve (napr. materské);
- dávky v invalidite (napr. invalidné dôchodky);
- dávky v starobe (napr. starobné dôchodky);
- pozostalostné dávky (napr. vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky);
- dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania;
- podpora pri úmrtí (príspevok na pohreb);
- dávky v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti);
- preddôchodkové dávky (nejedná sa o predčasný dôchodok);
- rodinné dávky (napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a iné).
Základné princípy koordinácie
Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Určenie uplatniteľnej legislatívy - uplatnenie legislatívy jedného štátu
Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva len jedného štátu. Ustanovenia Hlavy II nariadenia 883/04 obsahuje ustanovenia, ktoré určujú pravidlá príslušnosti k právnym predpisom, keď je osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, prípadne neaktívna. Pravidlá stanovené nariadením sú výlučné, záväzné a nadradené vnútroštátnym legislatívam - tak pre platenie príspevkov poistného, ako aj pre poskytovanie dávok.
Úhrn dôb poistenia - zachovanie práv počas ich nadobúdania
Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch.
Rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach
Súdny dvor Európskej únie mnohokrát odporúčal a ukladal inštitúciám sociálneho zabezpečenia povinnosť zohľadniť skutočnosti, ktoré sa odohrali v inom členskom štáte. Vzhľadom na túto rovnocennosť sa povinnosť dodržiavania hlavnej zásady rovnakého zaobchádzania týka nielen štátu zamestnania, ale aj členských štátov, v ktorých pracovník nadobudol práva. V rámci koordinácie je vhodné garantovať vo vnútri Spoločenstva dotknutým osobám rovnosť zaobchádzania vzhľadom ku rôznym vnútroštátnym právnym predpisom. Je potrebné v rámci takejto koordinácie zaručiť v rámci rovnosti spoločenstva prístup pre dané osoby podľa rozličných vnútroštátnych právnych predpisov. Všeobecný princíp rovnosti zaobchádzania má osobitný význam pre pracovníkov, ktorí nebývajú v členskom štáte, v ktorom pracujú, vrátane cezhraničných pracovníkov.
Upustenie od pravidiel bydliska - zásada exportovateľnosti
Peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.
Zamedzenia súbehu dávok
Pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.
Elektronická výmena informácií
Členské štáty progresívne používajú nové technológie na výmenu, prístup a spracovanie údajov požadovaných na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia.
Určovanie uplatniteľnej legislatívy
Pre osoby zamestnané vo viac ako jednom štáte, resp. zamestnané v jednom štáte a samostatne zárobkovo činné v inom štáte atď., existujú osobitné pravidlá.
Zabrániť vzniku situácii, aby osoba podliehala súčasne právnym predpisom viacerých členských štátov a z toho dôvodu platila príspevky do viacerých systémov alebo poberala dávky toho istého druhu z viacerých štátov, umožňujú články 11 až 16 nariadenia 883/04, ktoré určujú ktorým vnútroštátnym predpisom bude osobu podliehať.
Článok 11 ods. 1 nariadenia 883/04 jasne upravuje situáciu, že osoba, podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu.
Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú podľa čl. 11 ods. 3, písm. a) nariadenia 883/04 zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť.
Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú podľa čl. 11 ods. 3 písm. e) podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska.
Článok 12 nariadenia 883/04 upravuje osobitné pravidlá pre zamestnancov, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam vykonávali prácu v mene ich zamestnávateľa, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov. V takomto prípade hovoríme o tzv. vysielaní. Podobné ustanovenia platia aj pre samostatne zárobkovo činné osoby.
Určovanie jednej príslušnej legislatívy v prípadoch vykonávania činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje článok 13 nariadenia 883/04.
Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11 až 15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb.
Územná platnosť nových nariadení
Nové nariadenia 883/2004 a 987/2009 sa uplatňujú na území týchto členských štátov:
Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko (bez Grónska), Estónsko, Fínsko, Francúzsko (vrátane ostrova Korzika a zámorských departamentov - ostrovov Guadeloupe, Martinique, Réunion, Francúzska Guyana, ale bez zámorských teritórií v Austrálii a Antarktíde, Francúzskej Polynézii, Mayotte, Novej Kaledónii, Wallis, Saint-Pierre-Miquelon a Futuna), Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko (vrátane autonómnych oblastí Madeira a Azory), Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia (vrátane Severného Írska a Gibraltáru).
Nové nariadenia 883/2004 a 987/2009 sa v Nórsku, na Islande, v Lichtenštajnsku a Švajčiarsku začnú uplatňovať až po zmene a doplnení platných dohôd medzi EHP a Švajčiarskom. Dovtedy sa v týchto štátoch budú naďalej uplatňovať nariadenia 1408/71 a 574/72.
Zmluva o Európskom hospodárskom priestore (EHP), rozšírila vecný, osobný a priestorový rozsah platnosti nariadení (EHS) od 1.januára 1994 na štáty Island a Nórsko a od 1.mája 1995 na Lichtenštajnsko.
Dohoda medzi Švajčiarskou konfederáciou, na jednej strane, a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, na druhej strane, o voľnom pohybe osôb, bola rozšírená na desať nových členských štátov. Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a 574/72 sú uplatňované vo vzťahoch medzi Švajčiarskom a desiatimi novými členskými štátmi od 1. apríla 2006.
Komunikácia medzi inštitúciami
Pre určité oblasti budú aj naďalej používané papierové formu dokumentov, ide o tzv. prenosné dokumenty (portable documents), ktoré sú novým nástrojom modernizovanej koordinácie, fungujúcej od mája 2010. V minulosti sa používali podobné dokumenty (E-formuláre). Názorným príkladom bol E-formulár E101. Prenosné dokumenty sú v podstate novým názvom pre dokumenty, ktoré budú občania používať, a ktoré nahradia niektoré staré dokumenty.
Prenosný dokument je dokument, ktorý slúži na účely sociálneho zabezpečenia a nie je to dokument, ktorý potvrdzuje totožnosť držiteľa dokumentu. Prenosný dokument sa musí predkladať inštitúcii sociálneho zabezpečenia spoločne s riadnymi dokladmi o totožnosti.
Kto zabezpečuje koordináciu v SR
Kompetentná inštitúcia - príslušný úrad znamená v súvislosti s každým členským štátom spravidla ministerstvo alebo iné rovnocenné úrady zodpovedné za systémy sociálneho zabezpečenia na celom území alebo časti územia daného štátu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
Prístupový bod
Prístupový bod je subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktného bodu, automatického smerovania na základe adresy a inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie a/alebo zásah ľudského činiteľa. V rámci SR boli určené tri prístupové body:
Sociálna poisťovňa
Nemocenské peňažné dávky
Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve
Dávky v invalidite
Dávky v starobe
Pozostalostné dávky
Pracovné úrazy a choroby z povolania
Dávka v nezamestnanosti
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Vecné dávky zdravotnej starostlivosti
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Rodinné dávky
Podpora pri úmrtí
Styčný orgán
Z dôvodu jednoduchšieho uplatňovania nariadení v praxi môžu kompetentné inštitúcie - príslušné úrady určiť styčné orgány - inštitúcie, ktoré priamo medzi sebou komunikujú a priamo sa obracajú na iné styčné orgány v príslušných členských štátoch EÚ/EHP a Švajčiarska.
Styčné orgány v rámci svojej vecnej príslušnosti zabezpečujú uplatňovanie nariadení, vysvetľujú a informujú žiadateľov, resp. poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia o ich právach a povinnostiach. Styčné orgány v SR pre jednotlivé druhy dávok sú:
Sociálna poisťovňa
Nemocenské peňažné dávky
Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve
Dávky v invalidite
Dávky v starobe
Pozostalostné dávky
Pracovné úrazy a choroby z povolania
Dávka v nezamestnanosti
Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny
Rodinné dávky
Podpora pri úmrtí
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Vecné dávky zdravotnej starostlivosti
Inštitúcie miesta bydliska a inštitúcie miesta pobytu
Príslušná inštitúcia podľa miesta bydliska (pobytu), je podľa terminológie koordinačných predpisov inštitúcia, ktorej prináleží vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov.
Príslušnou inštitúciou pre jednotlivé druhy dávok vo všeobecnosti v Slovenskej republike sú:
Sociálna poisťovňa - pobočky
Nemocenské peňažné dávky
Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve
Dávky v invalidite
Dávky v starobe
Pozostalostné dávky
Pracovné úrazy a choroby z povolania
Dávka v nezamestnanosti
Úrady práce sociálnych vecí a rodiny
Rodinné dávky
Podpora pri úmrtí (príspevok na pohreb)
Zdravotné poisťovne
Vecné dávky zdravotnej starostlivosti