Tuzemská pracovná cesta
Pracovná cesta na účely zákona o cestovných náhradách je definovaná v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách. Pracovná cesta je vymedzená z časového a vecného hľadiska, pričom každé hľadisko je podstatné.
Z časového hľadiska je pracovná cesta ohraničená dobou od nástupu zamestnanca na cestu do skončenia tejto pracovnej cesty, vrátane doby výkonu práce medzi nástupom a skončením. Pracovná cesta je vždy dlhší časový, ako je čas samotného výkonu práce na pracovnej ceste.
Z vecného hľadiska sa pracovnou cestou rozumie skutočnosť, že zamestnanec vykonáva prácu na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko.
Do času trvania pracovnej cesty sa teda započítava čas od miesta nástupu na pracovnú cestu do miesta výkonu práce na pracovnej ceste, čas výkonu práce a čas do príchodu do miesta skončenia pracovnej cesty.
Pravidelným pracoviskom zamestnanca na účely poskytovania cestovných náhrad podľa § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách je v prvom rade vždy miesto písomne dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V prípade, ak také miesto nie je dohodnuté, za pravidelné pracovisko zamestnanca sa až potom považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve [§ 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce]. V pracovnej zmluve možno dohodnúť viac než jedno miesto výkonu práce (obec, organizačná jednotka, alebo inak určené miesto); z hľadiska nároku na náhradu pri pracovných cestách je však nevyhnutné za pravidelné pracovisko považovať vždy len jedno miesto výkonu práce.
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu – prechodný pobyt alebo trvalý pobyt (zákon o cestovných náhradách tento okruh zamestnancov nedefinuje, kompetencia definovať túto osobitnú kategóriu zamestnancov je prenesená na zamestnávateľa).
Rozsah náhrad
Zamestnancovi vyslanému na tuzemskú pracovnú cestu patria tieto nárokové náhrady:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. a), § 7],
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b)],
- stravné [§ 4 ods. 1 písm. c), § 5],
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)],
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e)].
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. a)]
Cestovnými výdavkami sa rozumejú všetky výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s uskutočnenou tuzemskou pracovnou cestou na dopravu, t. j. výdavky za cestovné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, taxi (pozor – v praxi sa často výdavok za taxi považuje nesprávne za potrebný vedľajších výdavok), miestnu pravidelnú verejnú dopravu. Pri uznávaní cestovných výdavkov treba vždy vychádzať z toho, aký spôsob a druh dopravy bol pred vyslaním zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu určený zamestnávateľom v podmienkach tuzemskej pracovnej cesty (§ 3). Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky dokladom z konkrétne určeného druhu a spôsobu dopravy. Všetky doklady z časového aj vecného hľadiska musia byť správne, t. j. doklady musia byť časovo a vecne v súlade s časom a miestom konania tuzemskej pracovnej cesty.
V prípade, že zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ ich môže uznať aj bez preukázania (§ 35 ods. 1), a to vo výške s prihliadnutím na podmienky tuzemskej pracovnej cesty, t. j. na spôsob dopravy, ktorý zamestnancovi určil v podmienkach tuzemskej pracovnej cesty (§ 3).
Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b)]
Zákon o cestovných náhradách založil zamestnancovi nárok na preukázaný výdavok na ubytovanie (limity na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené a nemôže si ich určiť ani zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise; zamestnanec má vždy nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie). Ak zamestnávateľ chce ovplyvňovať sumu výdavku na ubytovanie, môže zamestnancovi na tuzemskej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečiť a zamestnanec je povinný sa v tom ubytovacom zariadení ubytovať.
Pokiaľ ho nemá zabezpečené, môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi v podmienkach tuzemskej pracovnej cesty iba spôsob ubytovania (hotel do určitej kategórie, ubytovňa, penzión a pod.; v žiadnom prípade nemôže zamestnávateľ v podmienkach tuzemskej pracovnej cesty určiť finančný limit na ubytovanie). Ak si zamestnanec nemôže takto určený spôsob ubytovania v konkrétnom mieste konania tuzemskej pracovnej ceste zabezpečiť, potom má nárok vždy na náhradu preukázateľného výdavku na ubytovanie na základe dokladu. Náhradu výdavkov za ubytovanie možno zamestnancovi poskytnúť na základe doloženého hotelového účtu alebo účtu zo súkromného ubytovacieho zariadenia za predpokladu, že bude obsahovať základné náležitosti.
Zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca predloženie dokladu za výdavky na ubytovanie a v prípade straty dokladu požadovať vystavenie náhradného dokladu. Ak sa nepodarí získať náhradný doklad o ubytovaní, zamestnávateľ môže uznať tento výdavok aj bez preukázania (§ 35 ods. 1).
Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)]
Potrebnými vedľajšími výdavkami sa rozumejú všetky ostatné výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s
- plnením úloh na tuzemskej pracovnej ceste (napr. poplatok za telefón, fax, poplatok za použitie internetu,
vstupné na výstavu, veľtrh) alebo
- podmienkami tuzemskej pracovnej cesty (napr. poplatok za použitie garáže, poplatok za parkovanie, poplatok
za výmenu šekov, poplatok za diaľnicu, tunel, kompu).
Rozsah týchto výdavkov nie je v zákone o cestovných náhradách vymedzený; nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia konkrétnych výdavkov posudzuje zamestnávateľ.
V prípade, že zamestnanec potrebné vedľajšie výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods. 1).
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny [§ 4 ods. 1 písm. e)]
Podmienky pre poskytovanie náhrady výdavkov za cesty k návšteve rodiny sú:
- zamestnancovi patrí len náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
- náhrada sa poskytuje za splnenia podmienky, ak pracovná cesta trvá podľa podmienok pracovnej cesty
(§ 3) viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,
- z časového hľadiska sa náhrada poskytuje jedenkrát týždenne, avšak možno dohodnúť poskytovanie náhrady
za dlhšiu dobu (napr. jeden krát za 10 dní, jedenkrát za 14 dní), najdlhšie však za 1 mesiac; dlhšia doba môže
byť dohodnutá v pracovných zmluvách (u každého zamestnanca môže byť táto doba iná), v kolektívnych zmluvách
(v ktorej sa dohodne odborová organizácia so zamestnávateľom) alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom,
- náhrada sa v zásade poskytuje do miesta pobytu rodiny - prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, ale zamestnávateľ sa
môže so zamestnancom dohodnúť na poskytovaní tejto náhrady aj do iného miesta pobytu rodiny na území Slovenskej
republiky, ktorá sa prechodne zdržiava na inom mieste, napr. počas dovolenky, prázdnin a pod.
Návštevou rodiny sa tuzemská pracovná cesta prerušuje a preto je potrebné zo strany zamestnávateľa presne určiť čas prerušenia pracovnej cesty a čas pokračovania pracovnej cesty a to z dôvodu správneho určenia výšky stravného v deň prerušenia a v deň pokračovania pracovnej cesty.
Poznámka
Rodina zamestnanca je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti so zamestnancom, ak majú pobyt (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt) na území Slovenskej republiky.
Stravné (§ 5)
Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste sa podľa § 5 ods. 1 poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty diferencovane podľa dĺžky trvania každej jednej pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.
Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.
Kalendárny deň pri tuzemskej pracovnej ceste je rozdelený na tri časové pásma, a to:
- 5 až 12 hodín,
- nad 12 hodín do 18 hodín,
- nad 18 hodín.
Výhodnejšie podmienky poskytovania stravovného pre osobitnú skupinu zamestnancov:
Zákon o cestovných náhradách v ustanovení § 5 ods. 4 nariaďuje osobitné podmienky poskytovania stravného pri tuzemskej pracovnej ceste pre zamestnanca, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania pri presne určených pracovných cestách, a to pri
a) viacerých tuzemských pracovných cestách vykonaných v rámci jedného kalendárneho dňa, z ktorých ale každá musí trvať menej ako 5 hodín, pričom ich súhrnný čas je minimálne 5 hodín [písm. a)]
Podľa § 5 odseku 4 písm. a) zákona o cestovných náhradách sa spočíta čas trvania viacerých tuzemských pracovných ciest, ktoré zamestnanec vykoná v rámci jedného kalendárneho dňa, ktoré trvajú menej ako 5 hodín a zamestnancovi sa poskytne stravné v sume podľa tohto súhrnného času. Tuzemská pracovná cesta, ktorá trvá v rámci kalendárneho dňa 5 hodín a viac sa posudzuje vo väzbe na vznik nároku na stravné samostatne, a to podľa dĺžky trvania tuzemskej pracovnej cesty (čas trvania tejto tuzemskej pracovnej cesty sa nespočíta s časmi tuzemských pracovných ciest, pri ktorých nevznikol nárok na stravné, t. j. ktoré trvali menej ako 5 hodín).
b) jednej tuzemskej pracovnej ceste, ktorá v každom kalendárnom dni trvá menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá minimálne 5 hodín a je vykonaná v rámci dvoch kalendárnych dní [písm. b)]
Podľa § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách sa spočítajú len tie časy trvania pracovnej cesty v rámci dvoch kalendárnych dní, za ktoré nevznikol zamestnancovi nárok na stravné, t. j. trvali v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín. Stravné za tuzemskú pracovnú cestu ako celok sa poskytuje len v prípade, keď každý kalendárny deň bude čas trvania tuzemskej pracovnej cesty vykonanej v rámci dvoch kalendárnych dní menej ako 5 hodín a celkovo po spočítaní musí tuzemská pracovná cesta trvať najmenej 5 hodín; celkovo pracovná cesta musí byť len v časovom pásme 5 až 12 hodín. Musí vždy ísť o jednu tuzemskú pracovnú cestu, vykonanú v dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich kalendárnych dňoch (ide o tuzemské pracovné cesty na prelome kalendárneho dňa). Uvedený postup poskytovania stravného sa nevzťahuje na jednu tuzemskú pracovnú cestu, ktorá trvá viac ako dva kalendárne dni.
c) viacerých tuzemských pracovných cestách vykonaných počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín [písm. c)]
V tomto prípade sa spočíta čas trvania viacerých tuzemských pracovných ciest, ktoré vykoná zamestnanec v rámci jednej pracovnej zmeny a dvoch kalendárnych dní, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto tuzemských pracovných ciest je 5 hodín a viac a zamestnancovi sa poskytne stravné za celkový čas trvania týchto tuzemských pracovných ciest podľa časového pásma.
Iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov
Zamestnávateľ má možnosť podľa § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách v pracovnej zmluve, v dohode o vykonaní práce a v dohode o brigádnickej práci študentov so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť
- iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave (napr. iné časové pásma, určenie vzdialenostných
okruhov od miesta pravidelného pracoviska k miestu výkonu práce na pracovnej ceste),
- nižšie sumy stravného oproti štátom garantovanej výške, najviac však o 25 %.
Suma stravného poskytovaná za iných podmienok alebo v nižších sumách sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor
Bezplatne zabezpečené stravovanie
Na účely aplikácie ustanovenia § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách, ktoré upravuje krátenie stravného, resp. neposkytnutie stravného v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania musia byť splnené tieto podmienky:
- musí ísť o bezplatné stravovanie pre zamestnanca, to znamená, že zamestnanec na toto stravovanie nemôže
mať výdavok,
- stravovanie musí byť poskytnuté zamestnancovi preukázaným spôsobom,
- nie je ustanovená hodnota (cena) bezplatne zabezpečeného stravovania; ide o nepeňažné plnenie pre
zamestnanca,
- nie je podstatný zdroj financovania bezplatného stravovania (materský zamestnávateľ, obchodný
partner a pod.).
Za zabezpečené stravovanie sa nepovažuje:
- poskytnutie obvyklého pohostenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda a pod.) z dôvodu,
že stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla,
- poskytnutie zamestnancovi rôznych „stravovacích poukážok - gastro lístkov“ ; v tomto prípade sa zamestnancom
poskytuje len určitá peňažná hodnota formou „lístka“ a nie stravovanie (napr. obed), pričom vo všeobecnosti si
zamestnanci na tento lístok musia určitou sumou ešte doplácať.
Zabezpečenie bezplatného stravovania v celom rozsahu a stravné
Za zabezpečené stravovanie v celom rozsahu sa rozumie bezplatné zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajok, obeda a večere bez toho, aby si zamestnanec toto stravovanie musel platiť, t. j. aby na strane zamestnanca bol na stravovanie nejaký výdavok.
Ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ stravné v sume podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty zamestnancovi neposkytuje.
Zabezpečenie čiastočne bezplatného stravovania a stravné
Za čiastočne zabezpečené stravovanie sa rozumie zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.; ide o zabezpečenie jedného hlavného jedla alebo dvoch hlavných jedál v rôznych kombináciách).
Ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie čiastočne (napr. len obed ale v plnej výške), zamestnávateľ nárokové stravné v peňažnom plnení v sume podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty zamestnancovi kráti.
Zásady krátenia stravného sú:
- jednotná miera krátenia stravného, a to za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %, za bezplatne zabezpečený
obed o 40 % a za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %,
- stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu (menovitú hodnotu), ktorá sa vypočíta zo stravného, ktoré je
ustanovené pre časové pásmo nad 18 hodín,
- ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, alebo nižšie
sumy stravného (§ 5 ods. 5), nominálna hodnota (menovitá hodnota) krátenia za raňajky, obed a večeru sa
vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje; podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje
až určené (vypočítané) stravné,
- o vypočítanú nominálnu (menovitú) mieru krátenia sa kráti stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci
kalendárneho dňa podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty.
Pri sumách stravného podľa opatrenie MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa bude krátiť v prípade zabezpečenia:
- raňajok o 2,325 € (9,30 € x 25 % = 2,325 €),
- obeda o 3,720 € (9,30 € x 40 % = 3,720 €) a
- večere o 3,255 € (9,30 € x 35 % = 3,255 €).
Uznávanie výdavku za raňajky v rámci ubytovacích služieb
Ak sú zamestnancovi pri tuzemskej pracovnej ceste preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb preukázaným spôsobom poskytnuté raňajky, t. j. ak v cene za ubytovanie sú preukázane zahrnuté aj raňajky (nemusia byť raňajky zabezpečené bezplatne), zamestnancovi sa podľa § 5 ods. 7 zákona o cestovných náhradách tento výdavok za raňajky uznáva ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a pracovnej cesty zamestnancovi sa za poskytnuté raňajky kráti.
Spôsob krátenia stravného za poskytnuté raňajky
Stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa kráti spôsobom ako v prípade bezplatne zabezpečených raňajok (§ 5 ods. 6), t. j. stravné sa kráti o 25 %, pričom miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania tuzemskej pracovnej cesty alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 5 ods. 5).
Preukázanosť o poskytnutých raňajkách
Pre krátenie stravného za poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb platí všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba prostredníctvom dokladu o ubytovaní (účtovný doklad).
Dôvody nekrátenia stravného
Zamestnancovi sa podľa § 5 ods. 8 zákona o cestovných náhradách stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla podľa podmienok pracovnej cesty (§ 5 ods. 6) alebo v prípade poskytnutých raňajok (§ 5 ods. 7) nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa čase podávania bezplatného stravovania a pod).
Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi. Závažnosť a opodstatnenosť dôvodov teda posúdi individuálne zamestnávateľ vo väzbe na vopred určené podmienky tuzemskej pracovnej cesty zamestnanca ako aj na samotný priebeh tuzemskej pracovnej cesty
Preukazovanie bezplatne zabezpečeného alebo poskytnutého stravného zo strany zamestnanca
Podľa § 5 ods. 9 zákona o cestovných náhradách sa za preukázanie zabezpečeného jedla bezplatným spôsobom (§ 5 ods. 6) alebo za preukázanosť o poskytnutých raňajkách (§ 5 ods. 7) považuje aj vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty.
Nie vždy sa dá preukázať (dokladom alebo len vo všeobecnej rovine) zabezpečenie bezplatného jedla resp. poskytnutie raňajok, nie pri každej tuzemskej pracovnej cesty v prípade bezplatne zabezpečeného jedla je vhodné si vyžadovať potvrdenie. Zamestnanec by v takýchto prípadoch mal vo vyúčtovaní cestovných náhrad vyznačiť (§ 35a), že mal mimo podmienok tuzemskej pracovnej cesty bezplatne zabezpečené stravovanie (raňajky, obed alebo večeru), alebo že mu boli poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb. Takéto vyhlásenie zamestnanca sa považuje za preukázaný spôsob poskytnutia stravovania, ktoré oprávňuje zamestnávateľa krátiť stravné..
Zaokrúhľovanie určenej sumy stravného
Podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje určená suma stravného (stravné určené podľa § 5 ods. 6 a 7), t. j. zaokrúhľuje sa určená suma stravného a nie vypočítaná miera krátenia za raňajky, obed a večeru.
Určenou sumou stravného sa rozumie rozdiel medzi nárokom na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa a vypočítanou mierou krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) alebo za poskytnuté raňajky bez zaokrúhlenia.
Vypočítaná určená suma stravného sa zaokrúhli na najbližší na eurocent nahor. Uvedeným spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne a nie celková suma stravného za celú pracovnú cestu a to z dôvodu, že stravné sa posudzuje za kalendárny deň samostatne.
Vylúčenie poskytovania stravného počas prerušenia tuzemskej pracovnej cesty
Zamestnanec nemá podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách zamestnanec nárok na stravné počas
- dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca v období pred začiatkom výkonu
práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste (§ 3 ods. 2).
- prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny [(§ 4 ods. 1 písm. e)].
Zamestnancovi pri vyslaní na tuzemskú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:
- stravné alebo bezplatné stravovanie (§ 5 ods. 3),
- iné a vyššie náhrady (§ 9 – len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce),
Stravné alebo bezplatné stravovanie pri tuzemskej pracovnej ceste kratšej ako 5 hodín:
Ak tuzemská pracovná cesta zamestnanca netrvá 5 hodín a viac (t. j. nie je splnená základná podmienka pre poskytovanie stravného) a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže zamestnávateľ podľa § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi poskytnúť
- stravné v peňažnom plnení až do sumy stravného ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín
(t. j. do sumy 4,00 €); zákonom o cestovných náhradách je stanovená len maximálna výška stravného,
zamestnávateľ ju nemusí využiť, ale môže poskytnúť zamestnancovi aj nižšie stravné, ako je ustanovené pre
časové pásmo 5 až 12 hodín, alebo
- bezplatné stravovanie (napr. bezplatný obed).
Iné a vyššie náhrady:
§ 9 zákona o cestovných náhradách môžu aplikovať len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce.