Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty (podľa § 2 ods. 1) v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta sa môže začať ako aj skončiť v zahraničí; nie je viazaná na odchod z územia Slovenskej republiky a ani na príchod na územie Slovenskej republiky.
1. Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patria nasledujúce nárokové náhrady:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov – [§ 4 ods. 1 písm. a), § 7, § 15],
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b)],
- náhrada potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)],
- poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1),
- povinné alebo odporúčané očkovanie (§ 11a),
- náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12 – na základe dohody),
- stravné (§ 13).
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov
Cestovnými výdavkami sa rozumejú všetky výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s uskutočnenou zahraničnou pracovnou cestou na dopravu, t. j. výdavky za cestovné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, taxi (pozor – v praxi sa často výdavok za taxi považuje nesprávne za potrebný vedľajších výdavok), miestnu pravidelnú verejnú dopravu. Pri uznávaní cestovných výdavkov je potrebné vždy vychádzať z toho, aký spôsob a druh dopravy bol pred vyslaním zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu určený zamestnávateľom v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty (§ 3). Všetky doklady z časového aj vecného hľadiska musia byť správne, t. j. doklady musia byť časovo a vecne v súlade s časom a miestom konania zahraničnej pracovnej cesty.
V prípade, že zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods. 1) a to v sume s prihliadnutím na podmienky zahraničnej pracovnej cesty, t. j. s prihliadnutím na spôsob dopravy, ktorý zamestnancovi určil v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty (§ 3).
Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie
Zákon o cestovných náhradách založil zamestnancovi nárok na preukázaný výdavok na ubytovanie (limity na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené a nemôže si ich určiť ani zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise; zamestnanec má vždy nárok na preukázaný výdavok za ubytovanie). Ak zamestnávateľ chce ovplyvňovať sumu výdavku na ubytovanie, môže zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečiť a zamestnanec je povinný sa v tom ubytovacom zariadení ubytovať.
Pokiaľ ho nemá zabezpečené, môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty iba spôsob ubytovania (hotel do určitej kategórie, ubytovňa, penzión a pod.; v žiadnom prípade nemôže zamestnávateľ v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty určiť finančný limit na ubytovanie). Ak si zamestnanec nemôže takto určený spôsob ubytovania v konkrétnom mieste konania zahraničnej pracovnej ceste zabezpečiť, potom má nárok vždy na náhradu preukázateľného výdavku na ubytovanie na základe dokladu. Náhradu výdavkov za ubytovanie možno zamestnancovi poskytnúť na základe doloženého hotelového účtu alebo účtu zo súkromného ubytovacieho zariadenia za predpokladu, že bude obsahovať základné náležitosti.
Zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca predloženie dokladu za výdavky na ubytovanie a v prípade straty dokladu požadovať vystavenie náhradného dokladu. Ak sa nepodarí získať náhradný doklad o ubytovaní, zamestnávateľ môže uznať tento výdavok aj bez preukázania (§ 35 ods. 1).
Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov
Potrebnými vedľajšími výdavkami sa rozumejú všetky ostatné výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s
- plnením úloh na zahraničnej pracovnej ceste (napr. poplatok za telefón, fax, poplatok za použitie internetu,
vstupné na výstavu, veľtrh) alebo
- podmienkami zahraničnej pracovnej cesty (napr. poplatok za použitie garáže, poplatok za parkovanie,
poplatok za výmenu šekov, poplatok za diaľnicu, tunel, kompu).
Rozsah týchto výdavkov nie je v zákone o cestovných náhradách vymedzený; nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia konkrétnych výdavkov posudzuje zamestnávateľ.
V prípade, že zamestnanec potrebné vedľajšie výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods. 1).
Poistenie liečebných nákladov
Zamestnanec má podľa § 11 ods. 1 nárok na náhradu poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí pri vyslaní na každú zahraničnú pracovnú cestu a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je vykonávaná (nie je podstatné, či je vykonávaná do krajiny Európskej únie alebo do ostatného sveta); táto náhrada sa vzťahuje výslovne len na poistenie liečebných nákladov; nevzťahuje sa na celkové tzv. cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistenia.
V praxi sa poistenie liečebných nákladov môže vykonať rôznymi spôsobmi:
- zamestnanca poistí zamestnávateľ individuálne,
- zamestnávateľ môže uzatvoriť s poisťovňou hromadnú poisťovaciu zmluvu (uvedený spôsob je finančne
výhodnejší v prípade, že zamestnávateľ často vysiela zamestnancov na zahraničné pracovné cesty)
- zamestnanec sa poistí sám (výdavkom je platba poistného, ktoré zamestnanec musel zaplatiť príslušnej
komerčnej poisťovni; preukazuje sa poistkou, ktorú ako potvrdenie o uzavretej poistnej zmluve vydáva
poisťovňa poistenému).
Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Zamestnanec má podľa § 11a zákona o cestovných náhradách nárok na náhradu výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie za týchto podmienok:
- pri zahraničných pracovných cestách, ktoré sú vykonávané do tropických oblastí alebo do inak zdravotne
obťažných oblastí a
- očkovanie do týchto oblastí je povinné alebo odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny
Ak sa pred zahraničnou pracovnou cestou zamestnávateľ a zamestnanec písomne dohodnú na návšteve rodiny do miesta jej pobytu (prechodný pobyt alebo trvalý pobyt), alebo do iného dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR a súčasne sa dohodnú aj na náhrade výdavkov, zamestnancovi patria náhrady za cesty na tieto návštevy v dohodnutom rozsahu a výške, najviac však v rozsahu, do výšky a podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.
Poskytovanie náhrad výdavkov za cesty na návštevu rodiny teda závisí od písomnej dohody pred zahraničnou pracovnou cestou medzi zamestnávateľom a zamestnancom; pri uzatváraní dohody by sa malo vychádzať z konkrétnych podmienok zahraničnej pracovnej cesty (napr. krajina pobytu, doba trvania pracovnej cesty) a z iných skutočností, napr. z rodinného stavu zamestnanca a pod.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou písomne dohodnúť na poskytovaní napr.:
- všetkých náhrad vo výške a rozsahu ako pri zahraničnej pracovnej ceste alebo,
- len niektorých náhrad (napr. cestovné výdavky, 50 % stravného, vreckové a pod.).
Poznámka
Rodina zamestnanca je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti so zamestnancom, ak majú pobyt (trvalý pobyt alebo prechodný pobyt) na území Slovenskej republiky.
Stravné
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa podľa § 13 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a to v závislosti od času trvania v tomto dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na 3 časové pásma a to:
- do 6 hodín vrátane,
- nad 6 hodín až 12 hodín a
- nad 12 hodín.
Pri viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne
Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste (podmienka vzniku nároku na stravné pri tuzemskej pracovnej ceste je 5 hodín).
Zamestnanec má nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene od času rozhodného pre vznik nároku na náhrady v eurách alebo v cudzej mene podľa § 16 zákona o cestovných náhradách a to bez ohľadu na to, či zahraničná pracovná cesta trvala mimo územia Slovenskej republiky napr. 1 hodinu, 2 hodiny, 6 hodín alebo 24 hodín.
Výška stravného v eurách alebo v cudzej mene
Výška základnej sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene je upravovaná opatrením Ministerstva financií SR; pre rok 2011 platí opatrenie MF SR č. 482/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách na rok 2011.
Zamestnancovi patrí stravné vo výške:
- základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci
kalendárneho dňa nad 12 hodín,
- 50 % zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci
kalendárneho dňa od 6 hodín do 12 hodín vrátane,
- 25 % zo základnej sadzby stravného, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvala v rámci
kalendárneho dňa do 6 hodín vrátane.
Stravné a prechod cez viaceré krajiny v rámci kalendárneho dňa
V prípade prechodu cez viaceré krajiny v rámci kalendárneho dňa sa stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty poskytne zamestnancovi podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách
- v mene a výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín a v prípade
- ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
Zamestnávateľ pri poskytovaní stravného v eurách alebo v cudzej mene musí dodržať zásadu, že v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty musí poskytnúť zamestnancovi stravné v eurách alebo v cudzej mene len vo výške podľa konkrétneho časového pásma, t. j. podľa dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty v rámci kalendárneho dňa bez ohľadu na to, v ktorých krajinách sa zdržiaval.
Rozhodný čas pre prechod medzi krajinami v prípade spôsobu cestnej alebo železničnej dopravy
Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami na účely poskytovania stravného v eurách alebo v cudzej mene sa považuje reálny čas prechodu, ktorý je zamestnanec povinný vo vyúčtovaní náhrad uviesť.
Rozhodný čas pre prechod medzi krajinami v prípade leteckého spôsobu dopravy
Za čas prechodu hraníc medzi jednotlivými krajinami na účely poskytovania stravného v eurách alebo v cudzej mene sa považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku z jednej krajiny do druhej za dodržania rozhodných časov, ktoré sú ustanovené v § 16 zákona o cestovných náhradách (napr. pri leteckom spôsobe dopravy z Ameriky na Slovensko je podľa § 16 zákona o cestovných náhradách rozhodný čas prílet na územie Slovenskej republiky a nie čas odletu lietadla z Ameriky).
Iné podmienky poskytovania stravného alebo nižšie sumy stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov
Zamestnávateľ má možnosť v pracovnej zmluve alebo v dohode o vykonaní práce, v dohode o pracovnej činnosti alebo v dohode o brigádnickej práci študentov so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť:
- iné podmienky poskytovania stravného oproti zákonnej úprave (napr. podrobnejšie členiť časové pásma trvania zahraničnej pracovnej cesty a stanovenie stravného v novovymedzených časových pásmach, spočítať čas trvania viacerých zahraničných pracovných ciest v rámci kalendárneho dňa napr. v časovom pásme do 6 hodín, určiť vzdialenostné okruhy výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste od pravidelného pracoviska, resp. bydliska zamestnanca a pod.); za iné podmienky nemožno považovať prípad, že zamestnávateľ nebude napr. v nejakom časovom pásme stravné poskytovať vôbec,
- nižšie sumy stravného oproti zákonom garantovanej sume, najviac však o 25 %.
Bezplatné zabezpečené stravovanie
Na účely aplikácie ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách, ktoré upravuje krátenie stravného, resp. neposkytnutie 7travného v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania musia byť splnené tieto podmienky:
- musí ísť o bezplatné stravovanie pre zamestnanca, to znamená, že zamestnanec na toto stravovanie
nemôže mať výdavok,
- stravovanie musí byť poskytnuté zamestnancovi preukázaným spôsobom,
- nie je ustanovená hodnota (cena) bezplatne zabezpečeného stravovania; ide o nepeňažné plnenie
pre zamestnanca,
- nie je podstatný zdroj financovania bezplatného stravovania (materský zamestnávateľ, obchodný
partner a pod.).
Za zabezpečené stravovanie sa nepovažuje poskytnutie obvyklého pohostenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda a pod.) z dôvodu, že stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla,
Zabezpečenie bezplatného stravovania v celom rozsahu a stravné
Za zabezpečené stravovanie v celom rozsahu sa rozumie bezplatné zabezpečenie troch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajok, obeda a večere bez toho, aby si zamestnanec toto stravovanie musel platiť, t. j. aby na strane zamestnanca bol na stravovanie nejaký výdavok.
Ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ stravné v sume podľa času trvania zahraničnej pracovnej cesty zamestnancovi neposkytuje.
Zabezpečenie čiastočne bezplatného stravovania a stravné
Za čiastočne zabezpečené stravovanie sa rozumie zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.; ide o zabezpečenie jedného hlavného jedla alebo dvoch hlavných jedál v rôznych kombináciách).
Ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste bezplatné stravovanie čiastočne (napr. len obed ale v plnej výške), zamestnávateľ nárokové stravné v peňažnom plnení v sume podľa času trvania zahraničnej pracovnej cesty zamestnancovi kráti.
Zásady krátenia stravného sú:
- jednotná miera krátenia stravného, a to za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %, za bezplatne zabezpečený
obed o 40 % a za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %,
- stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu (menovitú hodnotu), ktorá sa vypočíta zo základnej sadzby
stravného, t. j. zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín,
- ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, alebo nižšie
sumy stravného (§ 13 ods. 6), nominálna hodnota (menovitá hodnota) krátenia za raňajky, obed a večeru sa
vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- o vypočítanú nominálnu (menovitú) mieru krátenia sa kráti stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci
kalendárneho dňa podľa času trvania zahraničnej pracovnej cesty.
Uznávanie výdavku za raňajky v rámci ubytovacích služieb
Ak sú zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb preukázaným spôsobom poskytnuté raňajky, t. j. ak v cene za ubytovanie sú preukázane zahrnuté aj raňajky (nemusia byť raňajky zabezpečené bezplatne), zamestnancovi sa podľa § 13 ods. 8 zákona o cestovných náhradách tento výdavok za raňajky uznáva, ale stravné, na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a zahraničnej pracovnej cesty zamestnancovi sa za poskytnuté raňajky kráti.
Spôsob krátenia stravného za poskytnuté raňajky
Stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa kráti spôsobom ako v prípade bezplatne zabezpečených raňajok (§ 13 ods. 7), t. j. stravné sa kráti o 25 %, pričom miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania zahraničnej pracovnej cesty alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 13 ods. 6).
Preukázanosť o poskytnutých raňajkách
Pre krátenie stravného za poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb platí všeobecná preukázanosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb (napr. doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázanosť iba prostredníctvom dokladu o ubytovaní (účtovný doklad).
Dôvody nekrátenia stravného
Zamestnancovi sa podľa § 13 ods. 9 zákona o cestovných náhradách stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla (§ 13 ods. 7) alebo v prípade poskytnutých raňajok (§ 13 ods. 8) nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania stravovania a pod).
Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi. Závažnosť a opodstatnenosť dôvodov teda posúdi individuálne zamestnávateľ vo väzbe na vopred určené podmienky zahraničnej pracovnej cesty zamestnanca ako aj na samotný priebeh zahraničnej pracovnej cesty
Preukazovanie bezplatne zabezpečeného alebo poskytnutého stravného zo strany zamestnanca
Podľa § 13 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa za preukázanie zabezpečeného jedla bezplatným spôsobom (§ 13 ods. 7) alebo za preukázanosť o poskytnutých raňajkách (§ 13 ods. 8) považuje aj vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty.
Nie vždy sa dá preukázať (dokladom alebo len vo všeobecnej rovine) zabezpečenie bezplatného jedla resp. poskytnutie raňajok, nie pri každej zahraničnej pracovnej cesty v prípade bezplatne zabezpečeného jedla je vhodné si vyžadovať potvrdenie. Zamestnanec by v takýchto prípadoch mal vo vyúčtovaní cestovných náhrad vyznačiť (§ 35a), že mal mimo podmienok zahraničnej pracovnej cesty bezplatne zabezpečené stravovanie (raňajky, obed alebo večeru), alebo že mu boli poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb. Takéto vyhlásenie zamestnanca sa považuje za preukázaný spôsob poskytnutia stravovania, ktoré oprávňuje zamestnávateľa krátiť stravné.
Vylúčenie poskytovania stravného počas prerušenia tuzemskej pracovnej cesty
Zamestnanec nemá podľa § 13 ods. 10 zákona o cestovných náhradách zamestnanec nárok na stravné počas
- dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca v období pred začiatkom
výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste (§ 3 ods. 2).
- prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 3 ods. 2).
2. Zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:
- iné a vyššie náhrady (§ 9)
- iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2)
- vreckové (§ 14).
Iné a vyššie náhrady
§ 9 zákona o cestovných náhradách môžu aplikovať len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce – pozri osobitnú podkapitolu „Iné a vyššie náhrady“.
Iné druhy komerčného poistenia
Zamestnávateľ môže zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu poskytnúť podľa § 11 ods. 2 zákona o cestovných náhradách okrem nárokovej náhrady „poistenie nevyhnutných liečebných nákladov“ aj
- iné druhy komerčného poistenia, napr. poistenie batožiny, poistenie za úraz, poistenie za spôsobenú škodu,
poistenie straty dokladov, poistenie meškania batožiny a letu, poistenie storno poplatku a pod.
Vreckové
Zamestnávateľ môže podľa § 14 zákona o cestovných náhradách popri nárokovej náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o cestovných náhradách] pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnúť zamestnancovi na krytie ťažko dokladovateľných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové a to do výšky 40 % stravného, ktoré je ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách.
O poskytovaní vreckového rozhoduje zamestnávateľ, pričom rozhoduje aj o výške vreckového. V rámci jedného zamestnávateľa sa môže vreckové poskytovať v rozdielnej výške pre rôznych zamestnancov alebo pre skupiny zamestnancov, ak je na rozdielnu výšku oprávnený dôvod (zásada rovnakého zaobchádzania). Zamestnávateľ môže aj v rámci jednej pracovnej cesty priznať účastníkom tejto cesty rôznu výšku vreckového. Tak isto môže byť stanovená iná výška vreckového pre jednotlivé časové pásma, pre jednotlivé krajiny, v závislosti od doby trvania zahraničnej pracovnej cesty a pod. Odporúča sa, aby podmienky poskytovania vreckového boli upravené vo vnútornej smernici zamestnávateľa.
Vreckové sa vždy vypočíta zo stravného ustanoveného v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách:
- pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR nad 12 hodín sa vreckové počíta vždy zo
základnej sadzby stravného (pri zahraničnej pracovnej ceste do ČR je to vždy zo sumy 600 CZK –
opatrenie MF SR č. 482/2010 Z. z.,
- pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR nad 6 hodín až 12 hodín sa vreckové počíta vždy
z výšky 50 % zo základnej sadzby stravného (pri zahraničnej pracovnej ceste do ČR je to vždy zo sumy 300 CZK),
- pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR do 6 hodín vrátane, sa vreckové počíta vždy z výšky
25 % zo základnej sadzby stravného (pri zahraničnej pracovnej ceste do ČR je to vždy zo sumy 150 CZK).
Výpočet vreckového sa teda neviaže na skutočne poskytnuté stravné zamestnancovi, ktoré môže byť
- nižšie ako stravné ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách (napr. krátené v prípade
čiastočne bezplatne zabezpečeného stravovania podľa § 13 ods.7 a8, dohodnutého nižšie stravné podľa
§ 13 ods. 6), alebo
- nemusí byť poskytnuté vôbec (napr. v prípade zabezpečenia úplne bezplatného stravovania podľa § 13 ods. 7),
- vyššie ako ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, ktoré zamestnávateľ poskytuje na základe
§ 9 zákona o cestovných náhradách.