Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Funkčný plat § 83

Funkčný plat tvorí súčet vybraných zložiek platu priznaných štátnemu zamestnancovi. Je to súčet tarifného platu a peňažných náležitostí (zložiek) priznaných štátnemu zamestnancovi mesačnou sumou. Mesačnou sumou sa určuje príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný príplatok, príplatok za zmennosť, príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti, platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby, príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo, rozdielový príplatok, osobitný príplatok, doplatok a vyrovnanie.

Štátnemu zamestnancovi, ktorému patrí mimoriadny plat, už nepatria niektoré zložky platu, a to

• plat za štátnu službu  nadčas,
• plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,
• príplatok za štátnu službu v noci,
• príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a
• príplatok za štátnu službu vo sviatok.

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti môže  poberať odmenu. Priznanie a výšku odmeny schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Určený mimoriadny plat štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti  bude môcť vláda Slovenskej republiky znížiť na základe dosahovanej kvality plnenia úloh.

Osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh na účely tohto zákona je funkčným platom.

Funkčným platom na účely tohto zákona podľa § 83 ods. 4 je aj plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na ministerstve je štátny tajomník a vedúci služobného úradu, a na ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy je to predseda ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii nepatria žiadne iné zložky funkčného platu, ani náhrada za pohotovosť (či už neaktívnu mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie)  rovnako ako štátnym zamestnancom na mieste mimoriadnej významnosti, ktorí majú určený mimoriadny plat. Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v uvedených služobný úradoch je možné poskytnúť odmenu, ktorá  podľa § 81 písm. g) je súčasťou platu štátneho zamestnanca.

Funkčný plat štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, ktorým je plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky schvaľuje vláda  Slovenskej republiky, na ministerstve minister, na ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy vedúci príslušného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.     

Osobitným predpisom je napríklad:

• zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej  národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, keď podľa § 15 ods. 2 predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky do funkcie vymenúva prezident Slovenskej republiky, avšak platové náležitosti mu podľa splnomocnenia v § 17 určuje vláda Slovenskej republiky,
• zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, keď podľa § 6 ods. 2 predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky do funkcie vymenúva prezident Slovenskej republiky, avšak platové náležitosti mu určuje vláda Slovenskej republiky  na základe § 40 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, keď predsedov ostatných ústredných orgánov  štátnej správy podľa § 22 ods. 4 do funkcie vymenúva vláda Slovenskej republiky, ktorá im zároveň podľa § 40 ods. 4 určuje aj ich platové náležitosti.

 

Určenie platovej tarify § 84

Určenie platovej tarify súvisí s náročnosťou činností, ktoré štátny zamestnanec podľa svojho opisu štátnozamestnaneckého miesta vykonáva. Najnáročnejšia činnosť z opisu štátnozamestnaneckého miesta je kritériom pre zaradenie do funkcie, ktorej v ustanovení § 29 ods. 1 tohto zákona je zároveň  priradená aj platová trieda.

V štátnych orgánoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, sa podľa osobitných predpisov uplatňuje deväť triedny platový systém, čo vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 2 tohto zákona. Takýmto orgánom je Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária ústavného súdu Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Platové tarify pre štátnych zamestnancov štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti [§ 9 ods. 2 písm. a) až e) tohto zákona],  sú uvedené v článku VIII až  XII zákona.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % patria štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné. Štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky patrí zvýšenie platových taríf od 1. júla 2010. Zvýšenie platovej tarify sa zaokrúhľuje  na 50 eurocentov nahor.

Tarifný plat štátneho zamestnanca tvorí súčet platovej tarify a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax. Využíva sa predovšetkým pri poskytovaní príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti podľa § 91  ods. 1 zákona.

Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax [odsek 1 písm. b) a odsek 2] predstavuje sumu, ktorou je 1 % za každý rok služobnej praxe, najviac však za 32 rokov. Zvýšené platové tarify (valorizácia) podľa platových tried na základe splnomocnenia podľa § 113, vydáva vláda nariadením.

 

Určenie tarifného platu  § 85

Na účely určenia tarifného platu, resp. zvýšenia platovej tarify za služobnú prax  je potrebné zistiť počet rokov služobnej praxe štátneho zamestnanca.

Do služobnej praxe sa nezapočítava čas

• zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby,  a to iba v prípade, ak sa v trestnom konaní potvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby; v prípade ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, potom čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa do služobnej praxe započíta (§ 42 tohto zákona),
• čerpania neplateného služobného voľna, ktoré trvá nepretržite aspoň 10 služobných dní; do tohto času sa nezapočíta čas účasti na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v štáte, ktorému je pomoc poskytovaná (§ 69 ods. 1 písm. d) tohto zákona).  Pod pojmom 10 služobných dní sa rozumie celý čas čerpania poskytnutého neplateného služobného voľna, t.j. vrátane dní pracovného pokoja (soboty, nedele a sviatky). Ak teda štátny zamestnanec bude mať poskytnuté neplatené služobné voľno na čas napr. od 1. marca do 30. novembra, celý tento čas sa mu do dĺžky služobnej praxe nezapočíta.

U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol pred 1. novembrom 2009 sa do dĺžky služobnej praxe započíta čas vykonávania štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z. účinného do 31. októbra 2009, vrátane času, ktorý sa do tohto dňa posudzoval ako vykonávanie štátnej služby. Časom, ktorý sa posudzoval ako vykonávanie štátnej služby, bol čas podľa § 73 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. Ide o čas:

a)     čerpania dovolenky,

c)     plateného služobného voľna,

c)     zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,

d)     prehlbovania kvalifikácie,

e)      zvyšovania kvalifikácie,

f)       prestávky na dojčenie,

g)      náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

h)      keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

i)        neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1. dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
2. karantény,
3. materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť do šiestich rokov veku dieťaťa.

Čas služobnej praxe na účely zvýšenia platovej tarify sa vyjadruje v počte celých rokov.

 

Osobný plat § 86

Osobný plat má obdobnú funkciu ako má mimoriadny plat. Osobným platom možno oceniť štátneho zamestnanca, ktorý v služobnom úrade plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy. Určenie osobitne významných alebo mimoriadne náročných úloh a tým aj určenie osobného platu  je v pôsobnosti vedúceho príslušného služobného úradu. 

Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by neplnil osobitne významné alebo mimoriadne náročné úlohy. To znamená, že osobný plat nesmie byť nižší ako súčet všetkých zložiek funkčného platu, ktoré by štátnemu zamestnancovi boli určené podľa príslušných ustanovení tohto zákona ako ostatným štátnym zamestnancom.

Osobný plat na účely tohto zákona plní funkciu funkčného platu. Výpočet ďalších platových náležitostí štátneho zamestnanca sa odvíja od určeného osobného platu tak, ako od funkčného platu u ostatných štátnych zamestnancoch, napríklad pri výpočte platu za štátnu službu nadčas, platu za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, príplatku za štátnu službu vo sviatok, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu.

Poskytovanie osobného platu je podmienené trvaním dôvodov a podmienok, teda plnením osobitne významných alebo mimoriadne náročných úloh, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi osobný plat priznaný. Po skončení vykonávania týchto úloh služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nový funkčný plat v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto zákona.  Výšku osobného platu zákon nelimituje, jej výška je závislá od rozsahu disponibilných finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

 

Príplatok za riadenie § 87

Vedúcemu štátnemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia patrí príplatok za riadenie. Príplatok za riadenie určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho štátneho zamestnanca v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu priradenému príslušnému stupňu riadenia podľa prílohy č. 4 k  zákonu. V tejto prílohe sú definované tiež jednotlivé stupne riadenia. Služobný úrad pri určení stupňa riadenia vychádza z organizačného poriadku služobného úradu.

Výpočet súm príplatku za riadenie v rámci percentuálneho rozpätia ustanoveného pre príslušný stupeň riadenia je viazaný na platovú tarifu platovej triedy, ktorá patrí vedúcemu štátnemu zamestnancovi na základe opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta.

Príplatok za riadenie sa poskytuje pevnou sumou, ktorú vedúcemu štátnemu zamestnancovi určí vedúci služobného úradu. Ustanovené percentuálne rozpätie príplatku za riadenie je pomôckou pre služobné úrady na výpočet absolútnych súm v príslušnej platovej triede so zaokrúhlením na 50 eurocentov nahor. V oznámení o výške a zložení funkčného platu, ktoré je prílohou služobnej zmluvy sa percentuálny podiel príplatku za riadenie v žiadnom prípade neuvádza. Uvádza sa v ňom iba pevná suma. To vyplýva z § 87 ods. 1 tretej vety tohto zákona.

 

Príplatok za zastupovenie § 88

Za zastupovanie vedúceho štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Vedúci služobného úradu podľa § 36 ods. 3 zákona môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom vymenovať na zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade, ak neprítomnosť vedúceho štátneho zamestnanca  presahuje dva týždne a v prípade zastupovania na dočasne uvoľnenom mieste vedúceho štátneho zamestnanca.

Pri splnení podmienky doby zastupovania vedúceho štátneho zamestnanca, ktorou podľa § 36 ods. 3 písm. a) tohto zákona je  zastupovanie dlhšie ako dva týždne,  patrí  štátnemu zamestnancovi príplatok za zastupovanie už od prvého dňa zastupovania počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca.

Ak je štátny zamestnanec písomne poverený zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu nepresahujúcom dva týždne príplatok za zastupovanie mu nepatrí. Takéto zastupovanie podľa § 60 ods. 1 písm. g) tohto zákona je povinnosťou štátneho zamestnanca.

V prípade zastupovania viacerými štátnymi zamestnancami sa suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu štátnemu zamestnancovi rozdelí zastupujúcim štátnym zamestnancom tak, aby súčet súm príplatkov za zastupovanie nepresiahol sumu príplatku za riadenie určenú vedúcim služobného úradu zastupovanému vedúcemu štátnemu zamestnancovi.

 

Osobný príplatok § 89

Osobný príplatok možno štátnemu zamestnancovi poskytnúť za kvalitné plnenie služobných úloh.  Maximálna výška osobného príplatku je limitovaná  sumou (100 %) platovej tarify, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku možno:

• na základe hodnotenia kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim štátnym zamestnancom, ktoré podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona je vedúci štátny zamestnanec oprávnený vykonať,
• pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 tohto zákona, napríklad pri dočasnom preložení, trvalom preložení, vymenovaní do funkcie vedúceho zamestnanca, zaradení mimo činnej štátnej služby.

Priznaný osobný príplatok je zložkou funkčného platu štátneho zamestnanca. O jeho zvýšení, znížení alebo odňatí by mal byť štátny zamestnanec informovaný.

 

Príplatok za zmennosť § 90

Poskytovanie príplatku za zmennosť priamo nadväzuje na rozvrhnutie týždenného služobného času určeného pre štátnych zamestnancov v služobnom úrade. Služobný úrad  pri rozvrhnutí týždenného služobného času, ako vyplýva z § 120 tohto zákona, primerane uplatní  ustanovenia Zákonníka práce. Vykonávaním štátnej služby na zmeny (v podmienkach štátnej služby) je podľa Zákonníka práce spôsob organizácie služobného času, pri ktorom štátni zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov vykonávajú štátnu službu v rôznom čase. Služobnou zmenou podľa Zákonníka práce je časť ustanoveného týždenného služobného času, ktorý je štátny zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu služobných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich, a prestávka v práci.

Príplatok za zmennosť patrí štátnemu zamestnancovi, ktorému služobný úrad rozvrhol služobný čas rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách (v dvojzmennej, trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke). Príplatok je ustanovený percentami v rozpätí 1,5 až 12% z platovej tarify prvej platovej triedy. Sumu príplatku za zmennosť určuje služobný úrad pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor

Konkrétne podmienky vykonávania štátnej služby v služobnom úrade určí služobný úrad v služobnom predpise. Povinnosť vydať takýto služobný predpis je pre služobný úrad ustanovená v odseku 2.

 

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti § 91

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti podľa § 91 ods. 2 tohto zákona určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa § 40 tohto zákona je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do štátu, ktorý patrí medzi krízové štáty, patrí príplatok až do výšky 10 % zo súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Príplatok určuje služobný úrad pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

 

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby § 92

Pevnú sumu platovej kompenzácie za sťažený výkon štátnej služby zaokrúhlenou na 50 eurocentov určí služobný úrad podľa odseku 3 v rámci rozpätia ustanoveného pre príslušnú kategóriu vykonávaných činností.

Zaradenie činností do kategórie prác vykonáva príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“). 

Rizikovou prácou podľa zákona o ochrane zdravia je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Ak štátny zamestnanec  vykonáva rôzne rizikové činnosti, ktoré sú zaradené do tretej a štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia ustanoveného pre štvrtú kategóriu.

Ustanovenie odseku 5 dáva služobnému úradu možnosť poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností, ktoré podľa zákona o ochrane zdravia sú zaradené do druhej kategórie. Na rozdiel od nárokového poskytovania platovej kompenzácie pri zaradení rizikových činností do tretej alebo do štvrtej kategórie, poskytovanie platovej kompenzácie pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie je nenárokovým plnením.

Služobný úrad podľa odseku 7 je povinný na účely poskytovania platovej kompenzácie vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti o jej poskytovaní.

 

Príplatok za vedelnie a starostlivost o služobné motorové vozidlo § 93

Príplatok poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo). V prípade, ak štátny zamestnanec

• skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom výlučne napríklad za účelom dosiahnutia miesta vykonávania štátnej služby, patrí mu príplatok v sume až do výšky 13 eur,
• tiež skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom ale služobné motorové vozidlo má služobným úradom pridelené do trvalej starostlivosti, patrí mu príplatok v sume až do výšky 20 eur

Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo je služobný úrad podľa odseku 3 povinný určiť služobným predpisom.

Pojem „skutočne jazdí“ služobný úrad definuje v služobnom predpise. Môže to byť vyjadrené napríklad počtom uskutočnených jázd alebo počtom odjazdených kilometrov v danom mesiaci. Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo je zložkou funkčného platu štátneho zamestnanca. V prípade, ak štátny zamestnanec v príslušnom kalendárnom  mesiaci nesplní podmienky jeho priznanie, príplatok mu nepatrí, teda mu patrí funkčný plat znížený o sumu tohto príplatku. To pre služobný úrad zároveň znamená vydať štátnemu zamestnancovi nové oznámenie o výške a zložení jeho funkčného platu.

 

Štátna služba nadčas § 94

Vykonávanie štátnej služby nadčas je vykonávanie štátnej služby v určitom čase, a to v čase mimo rozvrhu ustanoveného týždenného služobného času určeného v služobnom úrade. Štátnou službou nadčas je plnenie úloh štátnej služby štátnym zamestnancom na príkaz služobného úradu alebo s jeho súhlasom

• nad určený týždenný služobný čas vyplývajúci z rozvrhnutia služobného času,
• mimo rámca rozvrhu služobných zmien,
• v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku.

Prednostne za vykonanú štátnu službu nadčas podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa poskytuje náhradné voľno. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu finančné zvýhodnenie.

Vykonanie štátnej služby nadčas sa oceňuje sadzbou zvýšenou o

• 30 % príslušnej časti funkčného platu, ak štátna služba nadčas je štátnym zamestnancom  vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času,
• 60 % príslušnej časti funkčného platu, ak štátna služba nadčas je štátnym zamestnancom vykonávaná v deň nepretržitého odpočinku v týždni. 

Suma platu za štátnu službu nadčas sa v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 tohto zákona zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak štátny zamestnanec vykonal štátnu službu nadčas v noci, v sobotu a v nedeľu  alebo vo sviatok, okrem zvýhodnenia za štátnu službu nadčas, po splnení v tomto zákone ustanovených podmienok mu patrí aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok  za štátnu službu v sobotu a v nedeľu  a príplatok  za štátnu službu vo sviatok.

Odmeňovanie štátnej služby nadčas platí pre všetkých štátnych zamestnancov s výnimkou vedúceho služobného úradu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii. Funkčný plat vedúceho služobného úradu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený už s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti § 95

Služobný úrad pri nariadení alebo dohodnutí služobnej pohotovosti na zabezpečenia plnenia nevyhnutných úloh postupuje podľa Zákonníka práce. 

Neaktívna časť služobnej pohotovosti, nariadenej alebo dohodnutej v mieste vykonávania štátnej služby, na účely tohto ustanovenia je čas, počas ktorého sa štátny zamestnanec zdržiava v mieste vykonávania štátnej služby a  je pripravený na vykonávanie štátnej služby. Za takýto čas neaktívnej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, ktorý je vlastne časom čakania na vykonávanie štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi plat v sume

• 50 % z príslušnej časti funkčného platu, ak je pohotovosť vykonaná v rámci dní určeného týždenného služobného času,
• 100 % z príslušnej časti funkčného platu, ak je pohotovosť vykonaná v deň služobného pokoja.

Suma platu za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby sa v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 tohto zákona zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Štátnemu zamestnancovi za čas vykonanej neaktívnej časti služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby

• nepatrí príplatok za štátnu službu v noci, príplatok  za štátnu službu v sobotu a v nedeľu  a príplatok  za štátnu službu vo sviatok a plat za štátnu službu nadčas,
• môže služobný úrad poskytnúť náhradné voľno, a to za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti hodinu náhradného voľna; za poskytnuté náhradné voľno štátnemu zamestnancovi patrí plat v sume 50 % alebo 100 % z príslušnej časti jeho funkčného platu v závislosti od toho v aký deň túto pohotovosť štátny zamestnanec vykonal.

 

Príplatok za štátnu službu v noci § 96

Primerane sa používa Zákonníka práce. Poskytovanie príplatku za štátnu službu v noci je viazané na vykonávanie štátnej služby v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou.

 

Príplatok za štátnu službu v  sobotu a v nedeľu je  § 97

Poskytovanie príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu je v tomto prípade viazané výlučne  na vykonávanie štátnej služby v kalendárnom dni, ktorým je sobota a nedeľa.

Ak podľa harmonogramu rozvrhnutia týždenného služobného času má štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu v sobotu alebo v nedeľu (prípadne v sobotu aj v nedeľu), patrí mu príplatok vo výške 30 % príslušnej časti jeho funkčného platu.

Poskytnutie príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu nevylučuje  súbežné poskytnutie príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu vo sviatok a platu za štátnu službu nadčas. 

 

Príplatok za štátnu službu vo sviatok § 98

Služobný úrad vykonávanie štátnej služby vo sviatok môže štátnemu zamestnancovi nariadiť len výnimočne  alebo ak ide o nevyhnutné plnenie úloh, ktoré nemožno vykonať počas služobných dní. Služobný úrad pri nariaďovaní štátnej služby vo sviatok primerane použije ustanovenia Zákonníka práce.

Prednostne sa pri vykonávaní štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas podľa 94 ods. 1 poskytuje náhradné voľno štátnemu zamestnancovi. Náhradné voľno za čas vykonanej štátnej služby vo sviatok poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi tiež najneskôr v čase do dvoch kalendárnych mesiacov od vykonania štátnej služby vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi náhradné voľno neposkytne, potom podľa odseku 2 štátnemu zamestnancovi patrí príplatok v sume 100 % z príslušnej časti jeho funkčného platu.

Sviatkami podľa §1 a§ 2 ods. 2 zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov sú:

- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky,

- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),

- Veľký piatok,

- Veľkonočný pondelok,

- 1. máj - Sviatok práce,

-  8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom,

- 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,

- 29. august - výročie Slovenského národného povstania,

- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky,

- 15. september- Sedembolestná Panna Mária,

- 1. november - sviatok Všetkých svätých,

- 17. november Deň boja za slobodu a demokraciu.

- 24. december - Štedrý deň,

- 25. december - prvý sviatok vianočný,

- 26. december - druhý sviatok vianočný.

Odmeny § 99

Výška odmeny, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi je limitovaná najviac sumou

• jedného posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca pri dosiahnutí 50 rokov veku štátneho zamestnanca alebo pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. a) až d) tohto zákona
• trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Odmena maximálne do výšky 20%  ročného funkčného platu štátneho tajomníka a vedúceho služobného úradu je výška odmeny v roku, ktorú maximálne možno štátnemu tajomníkovi a vedúcemu služobného úradu poskytnúť. Keď sa odmena štátnemu tajomníkovi a vedúcemu služobného úradu poskytuje viackrát ročne, ich celkový objem v súčte za rok nemôže presiahnuť maximálne 20%  jeho ročného funkčného platu.

 

Náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti § 100

Štátny zamestnanec počas služobnej pohotovosti štátnu službu nevykonáva, ale v prípade potreby je pripravený štátnu službu vykonávať. Rozdiel medzi obidvomi pohotovosťami je predovšetkým v mieste  jej vykonávania a v spôsobe finančného ohodnotenia. Zatiaľ čo neaktívnu časť služobnej pohotovosti, za ktorú patrí štátnemu zamestnancovi plat, vykonáva štátny zamestnanec výlučne v mieste vykonávania štátnej služby, neaktívnu časť služobnej pohotovosti, za ktorú štátnemu zamestnancovi patrí náhrada, vykonáva štátny zamestnanec mimo miesta vykonávania štátnej služby.

Výška náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

 

K § 101

Pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie je osobitný druh pohotovosti. Obmedzenia vyplývajúce z povinnosti pri zaradení štátneho zamestnanca do plánu vyrozumenia majú charakter trvalej pohotovosti v stave bezpečnosti, teda musí sa pripravovať a byť pripravený na plnenie osobitných  úloh v období krízovej situácie. Tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Povinnosti a obmedzenia (v stave bezpečnosti hlásiť miesto pobytu a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh) sú kompenzované poskytnutím náhrady. Suma náhrady sa určí  pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku platu (ani funkčného platu) štátneho zamestnanca.

Služobný úrad je povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

 

Náhrada za sťažené životné podmienky  § 101a

Náhrada za sťažené životné podmienky patrí štátnym zamestnancom, ktorí sú dočasne vyslaní na vykonávanie štátnej služby do cudziny, resp. do štátu, ktorý podľa ustanovených kritérií bude určený ako štát so sťaženými životnými podmienkami.

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky na účely uplatnenia tohto ustanovenia na základe splnomocnenia v odseku 6 určuje výnosom podrobnosti o sťažených životných podmienkach štátneho zamestnanca. Na základe splnomocnenia v odseku7 av nadväznosti na citovaný výnos je vydané opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky ktorým sa ustanovuje zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami. 

 

Zahraničný funkčný plat  § 102

Zahraničný funkčný plat štátneho zamestnanca dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej služby do cudziny sa vypočíta ako súčin funkčného platu a platového koeficientu určeného pre príslušný štát.  Niektoré platové náležitosti, výpočet ktorých je odvodený z funkčného platu štátneho zamestnanca, sa  vypočítajú a  poskytujú sa v sumách z funkčného platu určeného pred prepočtom platovým koeficientom. Ide o výpočet sumy za štátnu službu nadčas podľa § 94, platu za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby podľa § 95, príplatku za štátnu službu v noci podľa § 96, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu podľa §97 apríplatku za štátnu službu vo sviatok podľa § 98 tohto zákona.

 

Platový koeficient § 103

Podrobnosti o výpočte platového koeficientu sú ustanovené vo výnose Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Samotný platový koeficient pre príslušný štát, ktorým sa funkčný plat štátneho zamestnanca prepočítava na zahraničný funkčný plat,  je ustanovený v opatrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

 

K § 104

Paušálne náhrady poskytované zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo sa vypočítajú z 11. platovej tarify.

Poskytovanie mesačnej paušálnej náhrady vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je  Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária ústavného súdu Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa vypočítajú podľa osobitného predpisu. Suma mesačnej paušálnej náhrady sa vypočítava z platovej tarify 9. platovej triedy ustanovenej osobitným predpisom (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

Paušálne náhrady sa nepovažujú za plat.

 

Vykonávanie štátnej služby v cudzine § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života je možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca, poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je rozšírené aj na ostatných štátnych zamestnancov, ak boli uznaní invalidnými v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na území Slovenskej republiky alebo v cudzine počas zahraničnej služobnej cesty. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj pozostalým štátneho zamestnanca, ktorý v dôsledku uvedených udalostí zomrie (poskytne sa manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti a každému nezaopatrenému dieťaťu, ktoré má nárok na  sirotský dôchodok).

Sumu jednorazového mimoriadneho odškodnenia v rámci ustanoveného násobku funkčného platu, resp. zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca, určí služobný predpis.

 

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach § 106

Služobné úrady majú možnosť oceniť štátneho zamestnanca peňažnou, vecnou alebo inou formou za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach. O spôsobe a forme  ocenenia rozhoduje  vedúci príslušného služobného úradu. 

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových a ďalších náležitostiach štátneho zamestnanca pred ich možným zneužitím.

 

K § 108

Právomoc určenia platu a náhrady podľa § 82 písm.  b) tohto zákona je v pôsobnosti príslušného ministra, resp. vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý

• vo vzťahu k vedúcim štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii plní funkciu vedúceho zamestnanca, teda je nadriadeným štátnym zamestnancom (§ 11 ods. 4 zákona o štátnej službe); to platí aj vo vzťahu k vedúcemu služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe),
• je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby.

To platí v prípade, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo (štátny tajomník a vedúci služobného úradu), náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie nepatrí. Minister im ju nemôže určiť. Uvedenú náhradu môže určiť iba vedúci (predseda) ostatného ústredného orgánu štátnej správy štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy.

 

Krátenie funkčného platu § 109

Funkčný plat štátneho zamestnanca je určený mesačne na týždenný služobný čas ustanovený v služobnom úrade. Z dôvodu nesplnenia týždenného služobného času štátnym zamestnancom (napríklad pri neprítomnosti v štátnej službe  z dôvodu dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby, poskytnutia neplateného služobného voľna) je potrebné krátiť jeho funkčný plat.

Krátiť treba každú zložku funkčného platu treba osobitne. U prevažnej časti štátnych zamestnancov bude kráteniu podliehať platová tarifa, zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie, osobný príplatok, rozdielový príplatok, vyrovnanie, prípadne ďalšie určené zložky funkčného platu štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi, ktorého ako funkčný plat je určený mimoriadny plat, osobný plat alebo plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa kráti celý (jednozložkový) funkčný plat.

Vypočítaná suma každej zložky funkčného platu sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor. Výsledná (spočítaná) suma funkčného platu sa už ďalej nezaokrúhľuje.

Čas keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, krátenie nie je potrebné vykonať, aj keď je zrejmé, že štátny zamestnanec určený týždenný služobný čas z dôvodu sviatku neodpracoval. Za takýto deň podľa § 98 ods. 3 tohto zákona patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

 

K § 110

Platová tarifa zodpovedajúca zmenenej funkcii a zvýšenie platovej tarify za služobnú prax vypočítané z tejto platovej tarify (tarifný plat) patrí štátnemu zamestnancovi  odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru – vymenovania do novej funkcie.

Ak u štátneho zamestnanca dôjde k zmene sumy zložky funkčného platu, ktorou je

• príplatok za riadenie,
• príplatok za zastupovanie,
• osobný príplatok,
• príplatok za zmennosť,
• príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,
• platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby,
• príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo,

potom nová suma niektorej z uvedených zložiek funkčného platu patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa vykonania tejto zmeny. To platí aj pre sumu doplatku, ktorý  podľa § 34 ods. 4 tohto zákona patrí štátnemu zamestnancovi dočasne preloženému bez jeho súhlasu na funkciu s nižšou náročnosťou. 

 

K § 111

Ak štátny zamestnanec v priebehu kalendárneho mesiaca dosiahne ďalší rok služobnej praxe, podľa odseku 2 zvýšenie platovej tarify za služobnú prax mu patrí už od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol rok služobnej praxe.

K § 112

Príslušná časť funkčného platu je v odseku  1 vyjadrená slovne. Tým sa umožňuje výpočet príslušnej časti funkčného platu, ako konštanty vyjadrenej zlomkom, na akýkoľvek týždenný služobný čas určený v služobnom úrade.

Príslušná časť funkčného platu vynásobená počtom odpracovaných hodín sa uplatní pri výpočte súm platu za štátnu službu nadčas podľa § 94, platu za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby podľa § 95, príplatku za štátnu službu v noci podľa § 96,  príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu podľa § 97, príplatku za štátnu službu vo sviatok podľa § 98 a náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby podľa § 100 tohto zákona. Vypočítaná suma sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

 

K § 113

Predmetom každoročného kolektívneho vyjednávania o priaznivejších podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119 ods. 1  tohto zákona okrem iného je tiež dohodnutie percenta zvýšenia (valorizácie) platových taríf štátnych zamestnancov a dohodnutie termínu účinnosti  ich zvýšenia. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Podľa odseku 1 vláda Slovenskej republiky, v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v štátnej službe dohodnutú na príslušný kalendárny rok, je splnomocnená vydať nariadenie,  ktorým sa ustanovia zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov.

 V prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú na zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov, resp. neuzavrú kolektívnu zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok

Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor.

 

K § 114

Vo všeobecne záväzných právnych  predpisoch sa prevažne používa pojem “mzda“  alebo „priemerný zárobok“ určuje sa ich ekvivalent na prípadné potreby ich uplatňovania aj podmienkach štátnej služby podľa tohto zákona. Pojmu mzda zodpovedá pojem funkčný plat, pojmu priemerný zárobok, resp. priemerný čistý zárobok  zodpovedá funkčný plat, resp. čistý funkčný plat.

Najviac používaným všeobecne záväzným právnym predpisom, v ktorom sa používa pojem „mzda“ alebo priemerná zárobok“, ktorý služobný úrad využíva pri poskytovaní peňažných nárokov štátnych zamestnancov je Zákonník práce.