Odmeňovanie zamestnancov tzv. súkromnej sféry upravujú ustanovenia Zákonníka práce v nadväznosti na zákon o minimálnej mzde. Základným princípom v úprave odmeňovania zamestnancov podľa Zákonníka práce je princíp zmluvnej voľnosti pri vyjednávaní o mzdových podmienkach a princíp garancie minimálnej výšky niektorých mzdových nárokov.
Zmluvná voľnosť
V súlade s § 119 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný mzdové podmienky dohodnúť buď v pracovnej zmluve so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve.
Dojednanie mzdových podmienok je v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Len v prípade, že mzdové podmienky sú už dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí v pracovnej zmluve uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; ak určitý nárok upravuje Zákonník práce, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.
Mzdové podmienky
V rámci mzdových podmienok sa v súlade s § 119 ods. 3 Zákonníka práce musia dohodnúť najmä formy odmeňovania zamestnancov, suma základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.
Uzavretiepracovnej zmluvy a dojednanie jej obsahu vrátane mzdových podmienok je právnym úkonom, ktorý sa v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak by bol takýto právny úkon neplatný.
Minimálna výška niektorých nárokov
Podľa § 119 ods. 1 mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom (bližšie viď časť „Minimálna mzda“). Okrem toho Zákonník práce v § 120 garantuje výšku minimálnej mzdy v závislosti od náročnosti zamestnancom vykonávaných prác v prípade, ak mzdové podmienky nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (bližšie viď časť „Minimálne mzdové nároky“).
Priamo z ustanovení mzdovej časti Zákonníka práce vyplýva právny nárok na nasledujúce plnenia, a to najmenej na úrovni zákonom ustanovenej spodnej hranice:
- mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
- mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
- mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
- mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce,
Okrem toho Zákonník práce v § 96 ustanovuje aj minimálnu výšku:
- náhrady mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
- mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume
- 25 % jeho priemerného zárobku,
- 35 % jeho priemerného zárobku ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.
Za výkon rizikových prác sa považuje výkon takých pracovných činností, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva) zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu (podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno.
Nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas nemá ten zamestnanec, ktorý už v dohodnutej výške mzdy má zohľadnenú prípadnú prácu nadčas. Okruh takýchto zamestnancov je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve; ak zamestnávateľ, nemá tento okruh zamestnancov dohodnutý v kolektívnej zmluve, takto môže dohodnúť mzdové podmienky len s úzkym okruhom zamestnancov, vymedzeným v § 121 ods. 2 Zákonníka práce.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Pätnásť kalendárnych dní sviatkov je taxatívne vymenovaných v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Ak zamestnanec vykonáva prácu v niektorý z týchto dní sviatkov, podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % svojho priemerného zárobku.
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
Sumu minimálnej mzdy na príslušný rok ustanovuje vláda nariadením. Na rok 2012 je minimálna mzda v eurách za hodinu ustanovená sumou 1,880 eura, takže za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,376 eura za hodinu.
V súlade s § 123 ods. 2 Zákonníka práce je možné v pracovnej zmluve s vedúcim zamestnancom dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu; v takom prípade vedúcemu zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu nepatrí.
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
Podľa § 124 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri výkone rizikových prác v prostredí faktorov pracovného prostredia, uvedených v § 124 odsek 2 Zákonníka práce za podmienky, že pri ich výkone sa vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je v § 124 ods. 3 Zákonníka práce ustanovená vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, čo od 1. januára 2012 bude predstavovať najmenej 0,376 eura za hodinu.
Zamestnávateľ môže ako dobrovoľné plnenie poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú prípadne ho negatívne pri práci ovplyvňujú, alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia; v takom prípade zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie nie je pre zamestnávateľa záväzná.
Náhrada mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska
O pracovnú pohotovosť ide v prípade, ak sa zamestnanec v čase mimo rámca svojho rozvrhu pracovných zmien na základe príkazu zamestnávateľa alebo po dohode s ním zdržiava po určený čas na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy; tento čas, kedy zamestnanec čaká na výkon práce, ale prácu ešte nevykonáva, je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti.
Za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec v súlade s § 96 ods. 5 Zákonníka práce právny nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % hodinovej minimálnej mzdy; od 1. januára 2012 bude minimálna výška náhrady predstavovať najmenej 0,376 eura za hodinu.
Mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku
Za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy; základnou zložkou mzdy je tá zložka, ktorá sa poskytuje podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, napr. hodinová alebo mesačná tarifná mzda.
Ak by dohodnutá suma základnej zložky mzdy zamestnanca bola nižšia ako suma minimálnej mzdy, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku sa mu poskytne mzda vo výške minimálnej mzdy.
Ďalšie zložky mzdy
V rámci mzdových podmienok je možné ako fakultatívne zložky mzdy dohodnúť poskytovanie ďalších plnení za prácu, napr. mzdových zvýhodnení alebo príplatkov za prácu v sobotu alebo v nedeľu, za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, za prácu v delených zmenách, za prácu vo výškach, poskytovanie rôznych druhov prémií, výkonnostných, cieľových alebo mimoriadnych odmien, prípadne iných motivačných zložiek mzdy (napr. tzv. trinásteho platu).
Okruh takýchto plnení vrátane podmienok pre ich poskytovanie môžu dohodnúť zástupcovia zamestnancov (odborová organizácia) v kolektívnej zmluve so zamestnávateľom alebo poskytovanie príslušného plnenia, jeho výšku a podmienky poskytovania dohodne zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve.