Dôležité osobné prekážky v práci (§ 141)
K ods. 4 a 5:
Otázka: Zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Dňa 24.10.2011, kedy by mal pracovnú zmenu od 6:00 do 18:00, nastane u neho prekážka v práci - vyšetrenie, ktoré trvá celý deň. Ako mu má zamestnávateľ započítať prekážku v práci podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP?
§ 141 ods. 2 písm. a) bod 1 ZP ustanovuje nárok zamestnanca na pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie v rozsahu najviac 7 dní v kalendárnom roku.
1.krok
V prvom kroku je potrebné najprv určiť, čo je jeden deň v prípade konkrétneho zamestnanca z hľadiska prepočtu na hodiny, t.j. vypočítať základ, z ktorého sa budú hodiny odpočítavať.
Vzorec:
Podľa § 141 ods. 5 ZP sa urobí prepočet:
Celkový nárok = (Ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca/5 pracovných dní v týždni) x 7 dní
(40h/5d) x 7d = 56 hodín
2. krok
V druhom kroku sa musí zistiť, koľko by trvala pracovná zmena tohto zamestnanca v konkrétny deň (deň, keď sa uskutočňovalo celodenné vyšetrenie). V tomto prípade trvala 12 hodín.
Vzorec:
Celkový nárok - dĺžka vyšetrenia (=< pracovná zmena, ktorá pripadla na deň) = zostatok
Z 56 hodín sa odpočíta 11,5 hodín (30 minút - resp. rozsah prestávky v práci sa neodpočíta, pretože prestávka v práci nie je pracovným časom a nepatrí za ňu mzda ani náhrada mzdy).
Zostatkový nárok je 44 hodín a 30 minút. 11,5 hodín sa preplatí náhradou mzdy.
K ods. 6:
Otázka: Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 2.9. kalendárneho roku má, ak zamestnávateľ postupuje podľa § 141 ods. 6 ZP, nárok na tretinu nároku na pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode, aj keď neodpracoval celý kalendárny rok alebo tento nárok alebo mu v tomto prípade nárok nevzniká?
Z ustanovenia § 141 ods. 6 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
V prípade, ak je nástup do práce 2.9. kalendárneho roka(resp. v priebehu príslušného štvrťroka), môže zamestnávateľ namiesto rozsahu pracovného voľna, ktorý by vyplýval z § 141 ods. 5 Zákonníka práce, vychádzať z rozsahu upraveného podľa ods. 6, t.j. určiť, že poskytne za túto začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru, pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najmenej jednej tretiny z celoročného nároku (t.j. poskytne namiesto siedmich dní, tri dni pracovného voľna). Zamestnanec nemusí odpracovať celú tretinu kalendárneho roka (slová „za každú začatú tretinu') na to, aby mu vznikol nárok za príslušnú tretinu.