Zvyšovanie produktivity a rast konkurencieschopnosti ekonomiky vytvára predpoklady pre vytváranie pracovných príležitostí, a tým aj pre rast zamestnanosti za predpokladu, že finančné zdroje získané týmto rastom sa použijú na investovanie do rozvoja pracovných miest.
Generovať efektívne pracovné miesta majú predpoklad predovšetkým odvetvia, v ktorých dynamika rastu produktivity práce z pridanej hodnoty presahuje dynamiku rastu priemerných mesačných miezd. V roku 2000 v porovnaní s rokom 1999 medzi takéto odvetvia na Slovensku patrili nasledovné odvetvia národného hospodárstva: priemyselná výroba a v rámci nej spracovanie kože a výroba kožených výrobkov, spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva, výroba celulózy, papiera, tlač, vydavateľstvo, výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, výroba chemikálií a chemických výrobkov, výroba výrobkov z gumy a plastov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba kovov a kovových výrobkov, výroba elektrických a optických zariadení, výroba dopravných prostriedkov, stavebníctvo, veľkoobchod, maloobchod, opravy, hotely a reštaurácie, doprava, skladovanie a spoje, nehnuteľnosti, obchodné služby, výskum a vývoj.
Vo väčšine uvedených odvetví však rast produktivity práce bol dosahovaný prostredníctvom znižovania počtu zamestnancov. Predstih rastu produktivity práce z pridanej hodnoty pred rastom priemerných mesačných miezd bol pri súčasnom raste počtu zamestnancov v roku 2000 dosiahnutý len v troch z vyššie uvedených odvetví priemyselnej výroby, a to v odvetví spracovania kože a výroby kožených výrobkov (101,2 %), výroba kovov a kovových výrobkov (107,0 %) a výroba elektrických a optických zariadení (109,1 %).
Podľa prognózy vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti do roku 2006 vypracovanej pracovnou skupinou pri MPSVR SR by produktivita práce (HDP na pracovníka) v rokoch 2001 – 2004 mala rásť priemerným ročným tempom 3,2 % – 3,5 %, čo je zhruba dvojnásobné tempo rastu oproti prognózovanému rastu reálnej mzdy (1,6 % – 1 ,9 %). V rokoch 2005 – 2006 citovaná prognóza predpokladá ďalšie mierne zrýchlenie tempa rastu produktivity práce na 3,6 % – 3,9 % a výraznejšie zrýchlenie tempa rastu reálnej mzdy na 2,8 % – 3,1 %.
Aby bolo možné dosiahnuť uvedené prognózované ciele, je potrebné vytvoriť lepšie podmienky a predpoklady pre rast produktivity aj v podnikovej sfére a v oblasti ľudských zdrojov.
Vytvoriť lepšie podmienky a predpoklady pre rast produktivity v uvedených, ale aj v ďalších oblastiach si kladie za cieľ predkladaný návrh materiálu „Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky“.
Materiál sa predkladá na rokovanie vlády SR v súlade s uznesením vlády SR č. 908 zo dňa 8. novembra 2000 k návrhu Národného plánu zamestnanosti. Zabezpečuje sa ním plnenie opatrenia č. 2 v rámci III. piliera tohto dokumentu.
Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky je vypracovaný za účelom zabezpečenia trvalého a udržateľného zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenských podnikov a celej ekonomiky ako nevyhnutnej podmienky integrácie SR do EÚ.
Predložením tohto materiálu na rokovanie vlády SR sa zároveň zabezpečuje i plnenie Národného programu pre prijatie acquis communautaire, v ktorého časti Zamestnanosť, Európsky sociálny fond je medzi strednodobými prioritami uvedená i úloha: Vytvoriť a rozvíjať Národný program zvyšovania produktivity (2000 – 2002).
Inštitucionálne zabezpečenie realizácie tohto programu sa predpokladá okrem ministerstiev a sociálnych partnerov Slovenským centrom produktivity so sídlom v Žiline.
V každej krajine, kde boli vypracované Národné programy zvyšovania produktivity a zriadené centrá produktivity na ich realizáciu, sa ich činnosť rozvíjala pod štátnou garanciou a za podpory štátnych zdrojov. Na základe týchto skúseností sa preto navrhuje aj slovenský program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti počas piatich rokov jeho realizácie financovať zo zdrojov štátneho rozpočtu, rozpočtu Národného úradu práce a v rámci programu PHARE.
Predpokladá sa, že Národný program zvyšovania produktivity a konkurencie-schopnosti slovenskej ekonomiky a Slovenské centrum produktivity bude po rozbehovej fáze, ktorá sa odhaduje na päť rokov, samofinancovateľné.
Realizácia Národného programu zvyšovania produktivity bude značne náročná. Počas piatich rokov sa o r i e n t a č n e predpokladá jeho finančná náročnosť v sume 148 mil. Sk, pričom 48 % rozpočtovaných nákladov na tento program je potrebných v rokoch 2001 - 2003 jeho realizácie. Orientačná kvantifikácia potreby finančných prostriedkov je uvedená v prílohe č. 10. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie ročnej potreby finančných prostriedkov na tento účel. Za možný zdroj financovania aktivít uvedených v materiáli považujeme už od roku 2002 finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR určené na reštrukturalizáciu podnikov, finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, z rozpočtu Národného úradu práce na financovanie činnosti Koordinačnej rady pre Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a propagácie Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky (projekty P 1.1, P 1.2, P 1.3, P 1.5, P 1.6 – P 1.8, P 3.1, P 4.2, P 8.1, P 8.2, P 9.5, P 9.8).
Potreba finančných prostriedkov bude každoročne upresňovaná v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu Národného úradu práce na príslušný rok.
Zo sociálnych partnerov bol materiál prerokovaný s Konfederáciou odborových zväzov SR a so Združením priemyselných zväzov SR. Nimi uplatnené akceptovateľné pripomienky sú v materiáli zapracované.