Tajomstvo zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska spočíva v inicializácii a rozvoji národného hnutia za zvyšovanie produktivity na základe sociálneho partnerstva a spolupráce.
Slovenské centrum produktivity
Slovenská republika sa nachádza v procese prechodu na trhovú ekonomiku. V súčasnosti naša ekonomika zápasí s ťažkosťami vo vytváraní a akumulovaní zdrojov na svoj ďalší rozvoj, ktoré v prípade ich neriešenia môžu viesť k trvalému deficitu zdrojov na modernizáciu a rozvoj podnikov a ďalších oblastí, vrátane pomalého prílevu zahraničných investícií. Príčinou nízkej úrovne slovenského exportu je nízka produktivita a konkurencieschopnosť.
Čísla naznačujú, že úroveň produktivity na Slovensku dosahuje len 1/10 úrovne produktivity dosahovanej v najvyspelejších krajinách EÚ. Z uvedeného dôvodu je potrebné urýchlene zvýšiť produktivitu slovenskej ekonomiky, aby dosiahla väčšiu konkurencieschopnosť pri vstupe do EÚ. Príčina nízkej výkonnosti a produktivity nespočíva len v nedostatočnom technickom vybavení, ale aj v nesprávnej organizácii práce a pracovísk, v neefektívnom využití zdrojov a v nedostatočnej motivácii pracovných síl.
Z aspektu vysokej miery nezamestnanosti na Slovensku, slovo „produktivita“ je u väčšiny obyvateľstva vnímané negatívne. Skutočne, na podnikovej úrovni často výsledkom zvýšenia produktivity je zvýšenie nezamestnanosti. Z krátkodobého hľadiska to znamená, že v Slovenskej republike produktivita je chápaná ako synonymum produktivity práce a preto túto situáciu je potrebné zmeniť.
Skúsenosti z rozvinutých ekonomík svedčia o tom, že zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska na makroekonomickej úrovni je to predovšetkým zvýšenie produktivity, ktoré prináša vyššiu úroveň udržateľnej zamestnanosti a tým aj zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Pochopiteľne, vyžaduje to spoluprácu hlavných predstaviteľov ekonomiky – sociálnych partnerov.
Predkladaný program je založený na troch tradičných komponentoch, ktoré sú súčasťou akýchkoľvek aktivít a opatrení na zvyšovanie produktivity: poznatky (vedomosti), spôsobilosť (zručnosti, skúsenosti) a postoje.
Poznatky (vedomosti) sú relatívne ľahkou záležitosťou (aspektom), pretože techniky, praktiky a metódy, ktoré sú a budú implementované na Slovensku sú už uplatňované v zahraničí. Ich adaptácia by nemala spôsobovať problémy.
Spôsobilosť (skúsenosti a schopnosti) je už zložitejším aspektom. Hoci úroveň vzdelania a školení na Slovensku je na vysokej úrovni, spôsobilosť pracovných síl v oblasti produktivity vo výrobe a službách nie je na potrebnej úrovni, alebo ich schopnosti a zručnosti nie sú dostatočné ani správne aplikované.
Postoje a ich zmena sú pravdepodobne najvýznamnejšie a veľmi zložitá je ich implementácia. Postoje nebude možné zmeniť len prostredníctvom nejakej generálnej propagandy alebo napomínaním. Zmena postojov musí prebiehať u jednotlivcov, skupín a organizácií, ich motivovaním prostredníctvom modifikovaných organizačných štruktúr, rolí, vedomostí a praktických skúseností.
Štruktúra a obsah predkladaného programu vznikol po vzájomných diskusiách s domácimi odborníkmi a odborníkmi z Interantional Labour Organisation (ILO), European Association of National Productivity Centres (EANPC), Asian Productivity Organisation (APO), Japanese International Cooperation Agency (JICA) a American Productivity and Quality Center (APQC).
Koordinácia Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky sa predpokladá cez Koordinačnú radu pre Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, menovanú ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu so Združením priemyselných zväzov SR a Radou SLCP.
Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky pokrýva všetky odvetvia a sektory národného hospodárstva a jeho cieľom je v prvom rade pomáhať v oblasti reformy riadenia na všetkých úrovniach v rámci priemyslu Slovenskej republiky. Program musí byť podporovaný všetkými výkonnými a monitorovacími (kontrolnými) orgánmi štátnej správy a samosprávy, od vrcholového riadenia podnikov po riadenie prevádzok, odborovými orgánmi a organizáciami a jednotlivými zamestnancami podnikov a organizácií. Len prístup takého širokého zapojenia môže byť zárukou úspechu realizácie programu a zlepšenia fungovania celej ekonomiky Slovenska a jej jednotlivých podnikov.
Celoštátna pôsobnosť programu si kladie za cieľ v rámci použitých prístupov priniesť pozitívne efekty i pre najviac znevýhodnené skupiny a regióny na trhu práce.
I. Výzva 21. storočia
Na úsvite 21. storočia sú všetky krajiny konfrontované so stále sa meniacim súborom výziev. Najvýznamnejšími výzvami súčasného a budúceho obdobia sú predovšetkým – globalizácia ekonomiky tak vo sfére výrobkov, ako aj vo sfére služieb, prechod od hromadnej výroby k výrobe orientovanej na zákazníka, vysoká kvalita výrobkov a služieb, pružný rast konkurencieschopnosti, prechod od nákladových faktorov k inováciám a k celkovej flexibilite výroby a služieb vzhľadom na dopyt na trhu práce. To prinesie organizáciám schopnosť správne a rýchlo sa prispôsobiť zmenám, ako aj schopnosť uskutočňovať zmeny na všetkých úrovniach národného hospodárstva.
Uvedené atribúty a ich trvalý rozvoj možno zabezpečiť iba za predpokladu zodpovedajúcej úrovne produktivity jednotlivých organizácií i celého národného hospodárstva. Túto skutočnosť si uvedomujú všetky vyspelé krajiny sveta a ich exekutíva. Na podporu produktivity realizujú vlády vyspelých krajín systémové opatrenia, medzi ktoré patrí i zakladanie Národných centier produktivity.
Dôležitosť zvyšovania produktivity má v súčasnosti nadnárodný charakter, čo dokumentuje v rámci Európy i existencia Európskej asociácie národných centier produktivity – EANPC (European Association of National Produktivity Centres), ktorá bola založená v roku 1966 a sídli v Bruseli. Na základe realizovaných aktivít, medzinárodných referencií a jasne formulovanej stratégie ďalšieho rozvoja bolo za riadneho člena EANPC prijaté v roku 1999 i Slovenské centrum produktivity.
EANPC v roku 1998 prijalo na základe medzinárodných diskusií, námetov a odporúčaní nové memorandum, zmyslom ktorého je dať komplexnejší zmysel koncepcii produktivity vo vzťahu k trom kľúčovým a aktuálnym problémom európskych krajín – ekonomickému rastu produktivity prostredníctvom inovácií, rastu kvality pracovného života a rastu zamestnanosti. Nové memorandum určuje základy na podporu produktivity v novom tisícročí a slúži ako základný dokument pre spoluprácu medzi členskými organizáciami, vrátane SR. K tejto výzve sa aktívne hlásia všetky Národné centrá produktivity v Európe, ktoré sú združené v EANPC.
Ciele tohto memoranda sú veľmi aktuálne i pre SR. Zámerom predkladaného návrhu Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky je tieto ciele rozpracovať na slovenské podmienky a postupne ich realizovať.
II. Komplexné chápanie produktivity a jej sociálno-ekonomická definícia
Produktivita vyjadruje ako účinne, na základe využitia všetkých zdrojov, trvalého odhalenia nových prístupov a systematického zlepšovania pracovných metód boli produkty vyrobené alebo služby poskytnuté.
Nové chápanie a definovanie produktivity v najširšom zmysle zahŕňa súbor faktorov prispievajúcich a pôsobiacich na zvyšovanie produktivity: hospodársku politiku, štruktúrne zmeny, vyváženosť medzi jednotlivými odvetviami a regiónmi, konkurenciu a kvalitu, inovácie a rozvoj technológií, zamestnanosť a jej zvýšenie prostredníctvom podpory produktivity, ekonomický rast a získavanie zdrojov na vytváranie nových pracovných miest aj prostredníctvom pružného riadenia výrobných faktorov.
V tomto zmysle ide o kľúčovú charakteristiku, ktorá je vyjadrená v jednotkách množstva alebo hodnotových jednotkách (peniazoch), ktoré sú výsledkom meraní, uskutočňovaných na rôznych úrovniach: na úrovni celej ekonomiky, sektoru ekonomiky, odvetvia, na úrovni podniku a jednotlivého závodu alebo prevádzkovej jednotky.
Komplexné chápanie produktivity spočíva v tom, že vstupy nezahŕňajú iba objem práce, ale i kvalitu a množstvo všetkých zdrojov – vrátane prírodných, infraštrukturálnych a organizačných, ktoré podniky využívajú pre dosiahnutie svojich výsledkov. Týmto spôsobom sa otvára celá škála možností pre efektívne zosúladenie realizovaných procesov.
„Celková produktivita“ alebo „produktivita všetkých faktorov“ sa obvykle nahrádza iba „produktivitou práce“. Produktivita všetkých faktorov je vyváženým vyjadrením toho, či sú jednotlivé faktory prispievajúce k rozvoju produktivity (práca, kapitál, zdroje, atď.) dobre usporiadané, rozvíjané a riadené vo výrobe a v službách.
Produktivita bola a stále je hlavným komponentom ekonomického rastu. Je zvyšovaná nahradzovaním práce kapitálom. To prebieha nepretržite od začiatku priemyselnej revolúcie (napríklad pracné a náročné procesy v oblastiach výroby materiálov, dopravy, informácií a voľného času boli nahradzované kapitálovo náročnými procesmi využívajúcimi nové stroje a zariadenia). Tieto drasticky redukovali počet pracovníkov potrebných vo výrobných procesoch, ale prostredníctvom dopytu po tovare, generovaným dodatočným bohatstvom v službách a v iných oblastiach sa zamestnanosť zvyšovala. Rovnako tak nepretržité úsilie o lepšie využívanie práce – ako „sily svalov aj sily mozgu“ – vytvára nové pracovné miesta, hlavne pre kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú schopní sa vysporiadať so zmenou.
Na makroekonomickej úrovni produktivita na jednej strane ovplyvňuje využitie ekonomických zdrojov na dosiahnutie lepších výsledkov, a na druhej strane je tiež výsledkom výkonnostného procesu.
Produktivita preto nie je procesom bez hodnôt, ale skôr vyžaduje sledovanie a riadenie zmien na rôznych úrovniach.
Produktivita v sebe zahŕňa prijatie dlhodobejšej perspektívy než ziskovosť, teda zahŕňa prijatie koncepcie, ktorá je s ňou úzko a komplexne spojená. Ziskovosť je jednou zložkou produktivity, ale je i silne ovplyvňovaná cenami, ktoré podnik platí za vstupy a za dosiahnutie svojich výstupov. Pokiaľ môže podnik viac než pokryť náklady na svoje vstupy zvýšením cien výstupov, jeho ziskovosť môže rásť dokonca i v prípade, že jeho produktivita klesá (tzv. „faktor pokrytý cenou“). Preto sa kľúčové charakteristiky produktivity na podnikovej úrovni vyjadrujú vo fyzických jednotkách; na úrovni odboru, odvetvia a celej ekonomiky sa musia používať také ekonomické jednotky, ktoré zahŕňajú vplyvy inflácie, ako aj paritu kúpnej sily.
V súvislosti so ziskovosťou, je produktivita významnou zložkou konkurencieschopnosti, ktorej úroveň je tiež určovaná prevažujúcou národnou úrovňou cien a nákladov, avšak na rozdiel od produktivity, tieto náklady a ceny ovplyvňujú individuálny podnik zvonku.
Produktivita nezávisí od peňažných fluktuácií, ktoré môžu viesť k nečakaným ziskom a stratám burzových maklérov a špekulantov, skôr vyžaduje vytrvalosť a nepretržitý proces, pričom nevyhnutným hnacím motorom tohto procesu je „konkurencia“ v rôznych formách.
Koncepcia komplexnosti produktivity pokrýva celú škálu opatrení na podporu produktivity so zameraním sa na „ľudský faktor“. Osobitne dôležité je poskytovať väčšiu zodpovednosť zamestnancom na pracovisku, zdravú a bezpečnú prácu. Vytvárať pracoviská, ktoré vyžadujú kvalifikovanosť a organizácie, ktoré prosperujú vďaka individuálnemu a kolektívnemu vzdelávaniu a kriticky sledujú a využívajú nové poznatky a skúsenosti.
Produktivita ako sociálnoekonomická kategória je miera efektívneho využitia ľudských zdrojov. Produktivita je však predovšetkým postoj mysle, ktorý vychádza z presvedčenia, že veci je možné robiť dnes lepšie ako včera a lepšie zajtra ako dnes. Vyžaduje to neustále úsilie prispôsobovať ekonomické aktivity podľa meniacich sa podmienok a uplatňovať nové teórie, metódy a technológie.
Takýmto spôsobom produktivita vyjadruje efektívne využitie dostupných zdrojov za účelom výroby určitého výstupu. Miera efektívnosti, ako výsledok každodenného zlepšovania je potom vyjadrená pomerom vstupu a výstupu, čo na celoštátnej úrovni je možné merať (hodnotiť) prostredníctvom HDP na obyvateľa.
Proces zvyšovania produktivity sa skladá z 3 krokov: chcieť – môcť – uskutočňovať. Produktivitu máme záujem zvyšovať všetci, lebo je zárukou rastu životnej úrovne. Môcť – znamená vytvoriť podmienky pre štúdium, analýzy, výskumy a aplikácie, tak aby boli nájdené najlepšie praktiky a metódy pre zvyšovanie produktivity. Až potom nasleduje vlastná realizácia a rozšírenie získaných poznatkov v rámci všetkých oblastí našej spoločnosti.
III. Zhodnotenie stavu a východísk v Slovenskej republike
Produktivita patrí medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú výkonnosť ekonomiky Slovenskej republiky a je kľúčovým faktorom jej konkurencieschopnosti.
V tomto období už nie možné tvrdiť, že konkurenčnou výhodou slovenskej ekonomiky je lacná pracovná sila, pretože náklady na slovenské výrobky a služby dosahujú úroveň porovnateľnú s nákladmi na výrobky a služby v rámci EÚ. Táto skutočnosť je spôsobená nízkou produktivitou, t.j. neefektívnym využívaním jednotlivých dostupných zdrojov a nedostatočným rozvojom ľudských zdrojov v organizáciách. Príčiny nespočívajú len v nedostatočnom technickom a technologickom vybavení organizácií a pracovísk, ale aj v nesprávnej organizácii práce, v neefektívnom využívaní zdrojov, hlavne ľudských vo väzbe na nízku úroveň motivácie a sociálnych a pracovných podmienok.
V súčasnosti ekonomika krajiny prežíva veľké ťažkosti, prejavom ktorých je okrem veľmi nízkej produktivity aj nízka miera rastu hrubého domáceho produktu a vysoká miera nezamestnanosti. Je nevyhnutné urýchlene a cieľavedome zvýšiť produktivitu slovenskej ekonomiky, aby sa dosiahla väčšia konkurencieschopnosť SR pri vstupe do EÚ. Z tohto hľadiska je skutočne k dispozícii len krátky čas pre zníženie zaostávania v oblasti produktivity voči krajinám EU.
V tomto kontexte v rámci procesu reštrukturalizácie podnikov a reformy verejnej a štátnej správy slovenské podniky a inštitúcie potrebujú jasný a ucelený Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorý bude obsahovať vytýčené zámery, osvedčené metódy, súbory nástrojov ako ich dosiahnuť a bude zároveň vytvárať i priestor pre zvýšenie zamestnanosti v Slovenskej republike.
Pre koordináciou Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti Slovenskej ekonomiky sa odporúča, aby minister práce, sociálnych vecí a rodiny, spolu so Združením priemyselných zväzov SR a Radou SLCP vymenoval Koordinačnú radu pod vedením ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
V tomto kontexte sa odporúča nadviazať na už realizované aktivity, udalosti a osvedčenú spoluprácu Slovenského centra produktivity s ostatnými inštitúciami, ktoré aktívne prispeli a prispievajú do hnutia produktivity v Slovenskej republike.
IV. Úloha vlády Slovenskej republiky v zvyšovaní produktivity a konkurecieschopnosti slovenskej ekonomiky
Štát a vláda Slovenskej republiky prostredníctvom príslušných ministerstiev, v spolupráci s podnikateľskou sférou musia pôsobiť ako katalyzátor v procese rozvoja, propagácie a zvyšovania produktivity. Zvyšovanie produktivity sa musí stať strategickým cieľom národnej ekonomiky a celej spoločnosti. Hnacia sila zvyšovania produktivity bude pozitívne vplývať na makroekonomickú úroveň, analyzovať existujúcu situáciu, prognózovať jej budúci vývoj, bude pomáhať pri výbere strategických odvetví, ktoré budú zvyšovať konkurencieschopnosť a upevňovať silné stránky ekonomiky Slovenskej republiky. Preto je potrebné konať v súlade s misiou a rozvojovými cieľmi produktivity a vytvoriť podmienky pre ich realizáciu.
Úlohy a kroky v oblasti zvyšovania produktivity je potrebné zosúladiť so základnými cieľmi, ktoré sú vytýčené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Ide hlavne o nasledovné základné ciele:
• zastaviť hospodársky úpadok a stabilizovať ekonomiku,
• prostredníctvom zvyšovania produktivity vytvárať zdroje pre trvalé zvyšovanie zamestnanosti,
• vytvoriť predpoklady pre rast životnej úrovne ľudí,
• zvyšovať konkurencieschopnosť trhovej ekonomiky SR.
• zabezpečiť ochranu života, zdravia a majetku občanov, trvalo udržateľný rozvoj a zlepšenie životného prostredia.
V Národnom programe zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti vláda Slovenskej republiky by mala plniť nasledovné úlohy:
1. Pôsobiť ako hnacia sila celého programu, koordinovať činnosti jednotlivých ministerstiev a ústredných orgánov SR.
2. Zohrať aktívnu rolu v procese rozširovania povedomia produktivity, konkrétnych činov a osvojenia si významu produktivity.
3. Určiť obsahové zameranie, krátkodobé a dlhodobé úlohy v oblasti produktivity na základe špecifických a reálnych potrieb SR.
4. Prostredníctvom Rady hospodárskej a sociálnej dohody a regionálnych orgánov tripartity venovať systematickú pozornosť realizácii Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
5. Zvýšiť dôveru a motiváciu pre zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti s dôrazom na využitie médií, audiovizuálnych prostriedkov a publikácií.
6. Garantovať možnú zahraničnú podporu.
7. Vytvoriť samostatné pracovné skupiny pre jednotlivé rezorty národného hospodárstva, ktoré sa budú zaoberať analýzami, aplikáciou nástrojov a metód zvyšovania produktivity v rezortoch a odvetviach národného hospodárstva.
V. Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky do roku 2006 – rozpracované opatrenia
V.1. Zameranie Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky
Vlády SR v súlade so svojimi programovými vyhláseniami a v záujme zabezpečenia trvalého ekonomického rastu SR v spolupráci s inštitúciami verejného a súkromného sektora budú presadzovať rozvoj všetkých parciálnych zložiek produktivity prostredníctvom jednotlivých rozvojových projektov v oblastiach:
• hospodárskeho rastu krajiny,
• kvality a inovácií ,
• rastu zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov,
• ochrany práce a životného prostredia,
• sociálneho partnerstva,
• osvety a zvyšovania povedomia produktivity.
Realizáciou Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky sa urýchli proces zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, čo vytvára základný predpoklad pre zvýšenie tempa ekonomického rastu slovenskej ekonomiky.
V.2. Piliere Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky
A. Pilier hospodárskeho rastu krajiny
Zvýšená produktivita a konkurencieschopnosť – nevyhnutný predpoklad
ekonomického rastu v SR
Charakteristika problému
Ekonomická súťaž je hnacou silou rozvoja produktivity a ekonomického rastu, pretože každý podnik sa snaží zlepšovať svoju pozíciu na nákupných a predajných trhoch. Na druhej strane, výrazné zvýšenie produktivity a ekonomický rast zvyšujú konkurencieschopnosť. Nielen podniky, ale i národné ekonomiky si navzájom konkurujú čo je predpokladom spoločenského pokroku a zvyšovania životnej úrovne.
Prioritou vlády je prostredníctvom svojej makroekonomickej politiky vytvárať reálne predpoklady pre produktívne a konkurencieschopné priemyselné prostredie, ktoré zabezpečí rozvoj ekonomického rastu krajiny. Táto politika ale vždy potrebuje byť podporovaná relevantnými mikroekonomickými iniciatívami rozvíjajúcimi produktivitu. Vysoká produktivita a konkurencieschopnosť našich podnikov a organizácií je základným predpokladom pre integráciu Slovenskej republiky do európskych štruktúr.
Hospodársky rast je v priame úmere s produktivitou, pretože na základe zvýšenej produktivity na celoštátnej úrovni sa zvyšujú príjmy štátu. V tomto kontexte treba vnímať koncepciu produktivity ako sociálnoekonomickú kategóriu. Príjmy štátu, ktorých základom je zvýšená produktivita prinášajú pre štát prosperitu, vyššie zdroje pre zamestnávateľské subjekty, zamestnancov a všetkých občanov.
Cieľ opatrenia
Vytvoriť priaznivé organizačné, materiálne a finančné podmienky pre zahájenie uplatňovania nástrojov produktivity v Slovenskej republike.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 1 sú uvedené v Prílohe č. 1 materiálu.
Zvyšovaním produktivity zabezpečiť vyšší štandard kvality výrobkov a služieb
Charakteristika problému
V skutočnosti sú „produktivita“ a „kvalita“ dve strany jednej mince, ktoré sú z dlhodobého hľadiska neoddeliteľné. Kladú dôraz na uspokojenie zákazníka. Tým umožňuje zvýšená kvalita zvýšiť objem predaja a výroby a tým aj zvýšenie produktivity.
Kvalita je tiež zameraná na znižovanie a odstraňovanie strát vo výrobe a v oblasti poskytovania služieb. To silne prispieva ku zvyšovaniu produktivity výrobných procesov a procesov poskytovania služieb.
Vláda SR v rámci Národného programu kvality do 2003 má záujem na zabezpečení intenzívneho hospodárskeho rastu, zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva vrátane jeho zdravotných, bezpečnostných a enviromentálnych potrieb presadzovaním tzv. „komplexnej kvality“, ktorej súčasťou sú:
• zvyšovanie povedomia kvality,
• komplexné manažérstvo kvality,
• zvyšovanie exportnej výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky SR,
• zvyšovanie kvality v malých a stredných podnikoch,
• zvyšovanie kvality v službách.
Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky oceňuje horeuvedené kroky v oblasti kvality a bude podporovať synergiu medzi kvalitou a produktivitou a naopak, pretože:
„Produktivita bez kvality nemá zmysel, rovnako ako kvalita bez produktivity“
Cieľ opatrenia
Systematicky zabezpečovať koordináciu a zosúladenie úloh Národného programu kvality a Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č.2 sú v Prílohe č. 2 materiálu.
Opatrenie č. 3
Zabezpečiť zvyšovanie produktivity prostredníctvom inovácie a technologického pokroku
Charakteristika problému
Inovácia je dynamickým prvkom produkcie a rastu. Bez inovácie je ďalší rozvoj podnikov, ekonomiky ako celku a spoločnosti nemožný. Bez inovácie neexistuje ani udržateľný rozvoj produktivity. Bez efektívneho využitia zdrojov a neustáleho zlepšovania nie je možné dosahovať ani pokrok v oblasti inovácií a technológií.
Rýchlosť inovácie je dôležitá pre vývoj produktivity a rastu. Avšak na tomto poli neexistujú benchmarkingové vzory – v prípade, že ľudský faktor nie je v dostatočnej miere zapojený do inovácií, môže väčšie ponáhľanie sa, znamenať menšiu rýchlosť. Urýchľovať inovácie ako na úrovni podniku tak aj na úrovni celej ekonomiky, sa stalo všeobecným trendom vďaka problémom so štrukturálnou zmenou v západných industrializovaných krajinách počas uplynulých 20 rokov.
Inovácie musia viesť k novým výrobkom a službám, k zlepšeniu výkonnosti procesov a k celkovej obnove ekonomiky. Inovácie musia viesť a prispievať ku zlepšovaniu organizácie a humanizácie práce.
Cieľ opatrenia
Vzájomne prepojiť a koordinovať aktivity v rámci Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky s ďalšími výskumnými programami v snahe podporiť inovačný a technologický rozvoj.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 3 sú uvedené v prílohe č. 3 materiálu.
C. Pilier rastu zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov
Zvýšená produktivita – hlavný predpoklad zabezpečenia zvýšenej zamestnanosti
Charakteristika problému
V priemyselne vyspelých krajinách je zvýšená produktivita priamo spojená so zvýšením zamestnanosti. Krajiny s najvyšším rastom a úrovňou produktivity generujú najvyšší rast zamestnanosti.
To, čo sa na úrovni podniku vykazuje ako produktivita práce, je často dosahované buď tým, že redukovaná pracovná sila uskutočňuje prácu, ktorú skôr uskutočňovalo viac pracovníkov alebo – častejšie – tým, že skôr uskutočňované funkcie sú realizované externe. Naviac, počas dvoch posledných desaťročí, mal nízky rast produktivity i negatívny vplyv na zamestnanosť – práca mizla a zamestnanosť nedosahuje dosiahnuteľný potenciál.
S rastom „sféry služieb“, sa stal vzťah medzi meraným rozvojom produktivity a zamestnanosti menej jasným. Objavil sa takzvaný „paradox produktivity“, ktorý indikuje, že vysoká miera rastu zamestnanosti v službách bola spojená so spomaľovaním rastu produktivity. Avšak niektorí analytici tvrdia že problém spočíva v tom, že dostupné nástroje neboli schopné zaznamenať pokroky v produktivite, ktoré boli významné a pomáhali vytvárať zamestnanosť v službách. Aby bolo možné v budúcnosti spojiť rozvoj produktivity a ekonomický rast takým spôsobom, aby to malo pozitívny vplyv na zamestnanosť, je nutné v ekonomike vyvinúť a implementovať nové prístupy k zvyšovaniu produktivity.
Podľa osvedčených skúseností členských organizácií EANPC aj v SR na riešenie nezamestnanosti je možné vplývať dvoma spôsobmi:
Na jednej strane prostredníctvom opatrení na podporu produktivity, konkurencieschopnosti, rastu inovácií, t.j. stabilizáciou a posilnením podnikateľských subjektov a tým aj stabilizáciou a zvyšovaním pracovných miest. Na druhej strane využívať pozitívne príklady na zavedenie koordinovaných opatrení na pružné riadenie výrobných faktorov, času a priestoru.
Týmito spôsobmi je možné cieľavedome prispievať k tvorbe nových pracovných príležitostí, podporovať odvetvovú a regionálnu mobilitu pracovných síl.
Cieľ opatrenia
Implementovať kvalitatívne novú úroveň projektov (ktorých výsledkom je zavádzanie nástrojov) umožňujúcich zvyšovanie produktivity takým tempom, aby sekundárnym dopadom bolo generovanie nových pracovných miest v priemysle.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 4 sú uvedené v Prílohe č. 4 materiálu.
Opatrenie č. 5
Zvyšovať produktivitu efektívnym využitím a rozvojom ľudských zdrojov s cieľom zvýšiť kvalifikovanosť a spôsobilosť pracovných síl
Charakteristika problému
Spôsob, akým je práca navrhovaná – od fyzického usporiadania jednotlivých pracovísk k spôsobu, akým je podnik „skĺbený“ so svojím okolím, hlavne s dodávateľmi a zákazníkmi – je určujúcim zdrojom rozvoja produktivity.
Naviac, rastie dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. Nejde iba o to, aby boli získavané nové vedomosti, ale v niektorých prípadoch musia byť obnovované staré znalosti a je nutné sa odnaučiť zlé a pestovať nové postoje k práci. Výzvou pre produktivitu je zabezpečiť, aby čo najväčšia časť pracovnej sily mala záujem a bola schopná, nepretržite zvyšovať svoje individuálne a kolektívne znalosti a schopnosti. A to je možné dosiahnuť jedine prostredníctvom racionálneho systému výchovy a vzdelávania v rámci pracovného procesu a mimo neho v súlade filozofiou komplexného chápania produktivity.
V období rýchlych ekonomických a štrukturálnych zmien, technologického rozvoja, nepretržite sa meniacich trhov a silnejúcej národnej a medzinárodnej konkurencie, závisí podniková produktivita a efektívnosť čím ďalej, tým viac od rozvoja vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. V situácii, kedy podniky operujú celosvetovo na technologicky podobnej úrovni, stáva sa vysoká kvalifikácia kľúčovým konkurenčným faktorom produktivity a ekonomickej efektívnosti. Efektívnosť a motivácia, znalosti, vedomosti a kľúčová kvalifikácia sa musia rozvíjať a využívať vo všetkých oblastiach a funkciách.
Toto je možné dosiahnuť iba v podnikoch, ktoré navrhujú a implementujú účinnú politiku v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, aby svojim zamestnancom umožnili nepretržité vzdelávanie a rozvoj podnikových štruktúr, ktoré umožnia lepšie spĺňať požiadavky zákazníkov. Trvalou prioritou vlády musí byť vytvorenie spoločnosti, v ktorej výchova a vzdelávanie bude zdrojom dlhodobej prosperity SR a všestranného rozvoja osobnosti a uplatnenia každého občana
Cieľ opatrenia
Vypracovať a implementovať koncepciu permanentného a systematického celoživotného vzdelávania a školení so zameraním sa na šírenie správneho a komplexného chápania produktivity v zmysle európskeho memoranda produktivity, inovácií, kvality života a zamestnanosti. V uvedenom procese klásť dôraz na znevýhodnené skupiny obyvateľstva a najviac postihnuté regióny.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 5 sú uvedené v Prílohe č. 5 materiálu.
D. Pilier ochrany práce a životného prostredia
Zvyšovaním produktivity zabezpečiť vyššiu úroveň organizácie práce a BOZP
Charakteristika problému
Ekonomický úspech a konkurencieschopnosť podniku majú primárnu dôležitosť ako pre podnik, tak aj pre pracovnú silu. Pre rozvoj orientovaný na budúcnosť potrebujú podniky kvalifikovaných, motivovaných a efektívnych pracovníkov, ktorí sú schopní a chcú aktívne prispievať k technickým a organizačným inováciám.
Zdravie pracovníkov, pracujúcich v zdravých pracovných podmienkach sú dôležitou podmienkou preto, aby podnik pracoval efektívne. Ekonomické ciele podniku nesmú (alebo by nemali) byť v konflikte s cieľmi v oblasti pracovných podmienok.
Vláda venuje prioritnú pozornosť ochrane zamestnancov, zlepšovaniu pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pracovnému prostrediu a právam zamestnancov v práci v rámci tzv. integrovanej inšpekcie práce, na základe ktorej sa vybuduje účinný systém ochrany zamestnancov pri práci a prehĺbi dozorná a poradenská funkcia štátu v oblasti ochrany práce.
Cieľ opatrenia
Zosúladiť aktivity v Národnom programe zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky v oblasti organizácie, ochrany, bezpečnosti práce a motivačných systémov s koncepciou integrovanej inšpekcie práce.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 6 sú uvedené v prílohe č. 6 materiálu.
Prvok zelenej produktivity, nástroj ochrany životného prostredia
Charakteristika problému
Venovať náležitú pozornosť ochrane životného prostredia z hľadiska výroby a vývoja výrobkov – „zelenej produktivite“. Ochrana životného prostredia, bezpečnosť a kvalita výrobkov a pracovných procesov sú dôležitými faktormi produktivity a konkurencieschopnosti. Meradlom tohoto už nie je existencia právnych požiadaviek a nariadení, ale skôr znalosť a dostupnosť technológií, chrániacich životné prostredie. V súlade s celosvetovým trendom rozhodujúcim princípom vlády SR je princíp trvalo udržateľného rozvoja, pričom starostlivosť o životné prostredie sa musí stať integrálnou súčasťou každej sféry spoločenského života. Kvalita tohoto prostredia znamená kvalitu života každého obyvateľa.
Ekologizáciu spoločenského rozvoja bude vláda uskutočňovať prostredníctvom implementácie ekologických princípov v rámci všetkých odvetví. Element zelenej produktivity bude aktívne pôsobiť v procese ekologizácie vedomia všetkých vrstiev spoločnosti a prostredníctvom synergie obohatí program vlády „Ekologická akadémia“ a jednoznačne bude podporovať Národnú stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj.
Cieľ opatrenia
Orientovať aktivity Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky na podporu princípu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti životného prostredia – zjednotenie ideovej základne Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a programu vlády „Ekologická akadémia“.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 7 sú uvedené v Prílohe č. 7 materiálu.
E. Pilier sociálneho partnerstva
Fungujúce sociálne partnerstvo - nevyhnutný predpoklad zvyšovania produktivity
Charakteristika problému
Dôležitosť poslania podnikania, ako hnacej sily ekonomického rozvoja je nepopierateľná, v rámci ktorého sa energicky prenášajú myšlienky z koncepcií prostredníctvom inovácií do úspešne predávaných výrobkov, poskytovaných služieb a realizovaných procesov. Je samozrejmé, že všetky európske krajiny musia podporovať duch podnikania.
Avšak, rozvoj produktivity stále viac závisí od kvality spolupráce medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi. Do dosiahnutia dobrých ekonomických výsledkov akéhokoľvek pracovného kolektívu je nutné aktívne zapojiť všetkých zúčastnených, spojiť a orientovať ich úsilie na dosiahnutie spoločne vytýčených cieľov.
Partnerstvo zamerané na úsilie zlepšovať ekonomický vývoj a ekonomické výsledky môže nadobúdať mnoho foriem, od pracovných dohôd na národných a regionálnych úrovniach (rôznymi zmluvami vypracovanými sociálnymi partnermi) po úroveň podnikov, závodov a pracovných skupín. To, čo môžu procesy spolupráce stratiť na rýchlosti priebehu rozhodovania, získavajú prostredníctvom toho, že všetky strany veci jednotne podporujú a chápu.
Úsilie dosahovať lepšie ekonomické výsledky musí byť podporované sociálnou politikou podporujúcou motiváciu k práci a solidarite a zabrániť sociálnemu odcudzeniu a chudobe. Vláda musí podporovať pokrokové zmeny vo vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami s dôrazom na vytváranie dvojstranných pracovných vzťahov založených na báze partnerstva. Nástrojom pre túto podporu je zákon o tripartite, ktorý upravuje vzťahy hospodárskeho a sociálneho partnerstva pri vyjednávaní zásadných otázok hospodárskeho a sociálneho rozvoja s cieľom udržania sociálneho mieru.
Cieľ opatrenia
Zvýšiť udržateľnú úroveň rastu produktivity slovenskej ekonomiky na báze realizácie Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a zabezpečenia podmienok a prostriedkov pre jeho implementáciu na základe dobre fungujúceho sociálneho partnerstva.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 8 sú uvedené v Prílohe č. 8 materiálu.
F. Pilier osvety a zvyšovania povedomia
Národný program – vyžaduje myšlienkové zjednotenie národa
Charakteristika problému
Zvyšovanie povedomia produktivity na všetkých úrovniach hospodárskeho a spoločenského života je neodmysliteľnou podmienkou pre zásadný prelom v oblasti zvyšovania produktivity vo výrobnej i nevýrobnej sfére. Ide o nevyhnutný proces, ktorý je dlhodobý a systematický.
Zmena výkonnosti našej ekonomiky je záležitosťou celého národa a všetkých zložiek štátu. Iba aktívne zapojenie rozhodujúcej časti národa do toho procesu je zárukou jeho úspešnosti. Ľudia môžu podporovať procesy iba vtedy, keď budú presvedčení o ich správnosti a budú s nimi vnútorne stotožnení.
Cieľ opatrenia
Systematicky realizovať osvetu a zvyšovanie povedomia v oblasti produktivity.
Projekty na zabezpečenie opatrenia č. 9 sú uvedené v Prílohe č. 9 materiálu.
VI. Cieľové skupiny
Občania SR, zapojení do programu vzdelávania a v ekonomicky aktívnom veku.
VII. Spôsob poskytovania podpory v rámci Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky
1. Príjemcovia podpory
Príjemcami podpory v rámci projektov Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky budú podnikateľské subjekty, registrované na území Slovenskej republiky, spĺňajúce kritériá podľa § 10, ods. 1, písm. a), b), c) zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
2. Poskytnutie podpory
1. Podpora orientovaná na propagáciu Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky bude poskytnutá Slovenskému centru produktivity (SLCP).
2. Podporu v zmysle vyššie uvedených projektov je možné poskytnúť právnickým a fyzickým osobám po vyhlásení tohto programu.
3. Podpora môže byť poskytnutá v zmysle § 10, ods. 1, písm. a), b), c) zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov len Slovenskému centru produktivity, právnickým alebo fyzickým osobám, ktorých hlavným predmetom činnosti je priemyselná, stavebná alebo remeselná výroba.
4. Podmienkou poskytnutia podpory bude vypracovanie a predloženie projektu právnickými a fyzickými osobami uvedenými v bode 3 (ďalej len „žiadateľ“) v rámci Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
3. Postup pri podaní žiadosti
1. Do Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky je možné prihlásiť sa na základe žiadosti vypracovanej podľa § 11 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
2. Žiadosť je žiadateľ povinný vyplniť presne, úplne a pravdivo.
3. Vyplnenú žiadosť zašle žiadateľ priamo vykonávateľovi Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky – Slovenskému centru produktivity.
4. Vyplatenie finančného príspevku
1. Finančný príspevok bude vyplatený po splnení všetkých podmienok zmluvy o poskytnutí príspevku uzavretej medzi vykonávateľom Národného programu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a žiadateľom.
2. Podmienkou vyplatenia finančného príspevku je vykonanie kontroly realizácie projektu u žiadateľa zástupcami Slovenského centra produktivity.
3. Finančný príspevok Slovenské centrum produktivity poukáže jednorazovo na bežný účet žiadateľa.
4. Slovenské centrum produktivity si vyhradzuje právo v odôvodnených prípadoch finančný príspevok krátiť alebo zrušiť, v prípade už vyplatenej sumy požadovať jej vrátenie.
5. Na poskytnutie finančného príspevku nie je právny nárok.
Vnútorný predpis, ktorý upraví podrobnejšie podmienky a postup pri financovaní projektov, schváli Koordinačná rada.
VIII. Organizačné zabezpečenie
Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky bude koordinovať päťčlenná Koordinačná rada menovaná ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode so SLCP a ZPZ SR, ktorej predsedom bude minister práce sociálnych vecí a rodiny SR a jeho zástupcom predseda Rady združenia Slovenského centra produktivity.
IX. Požiadavky na zmeny právnych predpisov
Nie je potrebná zmena právnych predpisov.
X. Závery
Súčasná vlna globalizácie ekonomiky vyvolala široký záujem medzi krajinami ako aj vo vnútri jednotlivých krajín rozvinúť alebo zvýšiť produktivitu a svoju konkurencie-schopnosť.
Krajiny a národy nekonkurujú tak ako podniky. Krajiny skôr súťažia vo vytváraní takých podmienok, ktorými prilákajú a vzbudia záujem zahraničných a domácich investorov investovať do produktívnych a konkurencieschopných podnikov. Krajiny súťažia vo vytváraní politík, inštitucionálnych a štrukturálnych rámcových systémov, prostredníctvom, ktorých umožnia podnikom udržať sa v prostredí zvyšujúcej sa produktivity a konkurenčnej schopnosti. Táto súťaživosť sa v jednotlivých krajinách uskutočňuje tak, že krajiny predstavujú a uvádzajú do života programy a rozvojové systémy, ktoré pomáhajú a súčasne umožňujú rozvinúť konkurenčné výhody podnikov a organizácií a dodržiavať stratégie, ktoré umožňujú úspešnú participáciu na domácich a medzinárodných trhoch.
V tomto duchu Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky zohráva aj rolu akčného programu, tzv. diaľnice pre zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. V plnej miere vytvára pozitívny impulz navonok aj do vnútra Slovenska.
Za účelom splnenia ekonomických a spoločenských zámerov Slovenskej republiky zakotvených v Národnom programe zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky bude potrebné vypracovať rôzne podporné materiály a návody zlepšovania produktivity a konkurencieschopnosti najmä prostredníctvom projektov, zameraných na:
• inovácie a ekonomický rast SR,
• zlepšenie spolupráce štát – podnikateľská sféra – odbory
• zapojenie všetkých rezortov do hnutia produktivity a procesu uvedomenia produktivity,
• rozvoj ľudských zdrojov a znižovanie nezamestnanosti,
• spoluprácu medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a odbormi,
• zlepšenie pracovných a životných podmienok.
Bude potrebné preukázať a dokumentovať najlepšie praktiky v oblasti zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti na národnej, odvetvovej, rezortnej a podnikovej úrovni. Dokumenty o najlepších metódach a praktikách sa budú rozširovať prostredníctvom publikácií, seminárov na celoštátnej úrovni ako aj presadzovaním politiky a poradenstvom v oblasti rozvojových programov v regiónoch a podnikoch.
V tejto súvislosti bude potrebné rozvinúť širšiu a intenzívnejšiu spoluprácu s inštitúciami produktivity na celom svete, ale hlavne v rámci EANPC. Národné centrá produktivity v západnej Európe sú ochotné poskytnúť pomoc vrátane doplnkových finančných zdrojov. Tieto centrá produktivity disponujú hodnotnými skúsenosťami v oblasti spolupráce s krajinami, ktoré stoja pred vstupom do EÚ. Je nevyhnutné sa zmieniť aspoň o niektorých z nich (viď. prílohová časť).
Rozvoj produktivity a konkurencieschopnosti v celej našej spoločnosti je najdôležitejším predpokladom zabezpečenia dôstojného ľudského bytia. Mal by viesť k priaznivým životným podmienkam pre ľudské bytosti vo všetkých regiónoch našej republiky.
Trvalý rozvoj produktivity a konkurencieschopnosti je najvýznamnejším prostriedkom dosiahnutia náročných cieľov ekonomického rastu, sociálneho rozvoja v SR a zvyšovania zamestnanosti.
Rozvoj produktivity je významným zdrojom vytvorenia nových pracovísk, ktoré umožnia dosahovanie vysokej výkonnosti, efektívne využívanie zdrojov, skvalitňovanie pracovných podmienok, zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, zlepšenie mzdových a sociálnych podmienok.
Rozvoj produktivity spolu s ekonomickým rastom posilňuje ziskovosť podnikov rovnako ako ich inovačnú schopnosť a konkurencieschopnosť výrobkov a služieb.
Rozvoj produktivity vytvára podmienky pre spravodlivú konkurenciu podnikov čeliacich medzinárodnej konkurencii, pre zvyšovanie zdrojov podnikateľských subjektov a príjmov štátu, súčasne cez zvyšovanie ceny práce zaručuje zvyšovanie príjmov rodín.
Rozvoj produktivity plne rešpektuje dôležitosť ochrany životného prostredia a venuje systematickú pozornosť zvyšovaniu bezpečnosti a zdravia na pracoviskách.
Aktivity a súbory opatrení pre rozvoj produktivity podľa osvedčených zahraničných skúseností budú odsúhlasené v dialógu so sociálnymi partnermi, t.j. medzi vládou SR, Konfederáciou odborových zväzov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR a ďalšími relevantnými inštitúciami a budú organickou súčasťou dohôd a iných spoločných dokumentov uzavretých na centrálnej úrovni, na regionálnych a podnikových úrovniach.