Mzda za prácu nadčas (§ 121 Zákonníka práce)
Otázka: Je možné dohodu podľa § 121 ods. 3 ZP uzatvoriť aj keď práca nadčas ešte nevznikla?
Podľa § 121 ods. 3 ZP „zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas.'. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré nevymedzuje, že by tak zamestnávateľ nemohol urobiť aj vopred, ešte pred tým, ako potreba práce nadčas vznikla. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na mechanizme, akým bude vysporiadaná práca nadčas (buď čerpanie náhradného voľna s náhradou mzdy alebo mzdou a mzdovým zvýhodnením).
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123 Zákonníka práce)
Otázka: Od 1.9.2011 je nočná práca v zmysle § 98 ods. 1 ZP práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5 hodinou. Zamestnávateľ chce zamestnancovi poskytovať mzdové zvýhodnenie aj za prácu od 5. hodiny do 6. hodiny, môže tak spraviť?
Zamestnávateľ nemôže dohodnúť inú definíciu nočnej práce. Zamestnávateľ sa v tomto prípade nemôže odchýliť od § 98 ods. 1 ZP ani výhodnejšie v prospech zamestnanca. Definícia podľa § 98 ods. 1 ZP je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť. Z tohto hľadiska teda zamestnávateľ nemôže poskytovať mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu medzi 5. hodinou a 6. hodinou.
Zamestnávateľ však v zmysle Zákonníka práce môže poskytovať mzdové zvýhodnenie aj za výkon práce medzi 5. hodinou a 6. hodinou. V tomto prípade ale nepôjde o mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.
Otázka: Mení sa od 1.9.2011 skutočná výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu v porovnaní so stavom do 31.8.2011, ak ide o zamestnanca s iným ako 40 hodinovým pracovným časom (§ 85 ods. 5 až 7 ZP - zo zákona, § 49 ZP - kratší pracovný čas)?
Právny stav do 31. augusta 2011:
Znenie § 123 ods. 1:
„(1) Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenienajmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň.'
- výpočet vychádza zo sadzby minimálneho mzdového nároku; slovo „sadzby' v texte síce nie je uvedené, ale je v úvodnej časti vety § 120 ods. 4 (cit.):
„(4) Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy.'
- pre prvý stupeň bol ustanovený koeficient 1,0, preto sadzba minimálneho mzdového nároku predstavovala 1 x suma hodinovej minimálnej mzdy, t.j. nominálne zodpovedala hodinovej minimálnej mzde pre 40-hodinový týždenný pracovný čas (na rok 2011 to bolo 1,822 eura),
- odkaz na odsek 4 vylučoval uplatnenie odseku 5, ktorý upravuje spôsob zvýšenia sadzby minimálneho mzdového nároku v prípade zníženia ustanoveného týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín na účely výpočtu nároku na doplatok, ak by celková mzda (bez odpočítavaných súm) v prepočte na odpracovanú hodinu (bez vylučovaných hodín) bola nižšia,
- cieľom bolo ustanoviť jedinú spodnú hranicu právneho nároku na sumu mzdového zvýhodnenia, a to bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas na prevádzke; vylúčenie ods. 5 bolo nutné z dôvodu, že sa tento postup nachádza v ustanovení § 120 ZP
Záver:
1. Základom na výpočet sumy mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je výlučne sadzba minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase.
2. Skutočnosť, že na prevádzke je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny na zákonné minimum výšky mzdového zvýhodnenia nemá žiadny vplyv. Nakoľko sadzba minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň sa odvíja od sumy minimálnej mzdy, ktorá je na rok 2011 ustanovená nariadením vlády SR č. 408/2010 Z. z. sumou 1,822 eura za hodinu, spodná hranica mzdového zvýhodnenia bude predstavovať 20 % z tejto sumy, t.j. 1,822 x 20 % = 0,3644 eura za hodinu.
3. Uvedené platí aj pre zamestnanca, ktorý má v súlade s § 49 Zákonníka práce na kratší pracovný čas napr. 35 hodín; ak by v noci z tohto dôvodu namiesto 7,5 hodiny odpracoval iba 7 hodín, nárok na mzdové zvýhodnenie by mu vznikol len za tento počet hodín nočnej práce.
4. Úprava sadzby minimálneho mzdového nároku podľa § 120 ods. 5 ZP sa uplatní len na účely zistenia celkového nároku na mzdu, garantovaného prostredníctvom inštitútu minimálnych mzdových nárokov, kedy sadzba minimálneho mzdového nároku pre 37,5-hodinový týždenný pracovný čas bude predstavovať 1,822 x 40/37,5 = 1,9435 eura na hodinu.
5. Táto sadzba sa uplatní na účely zistenia prípadného doplatku aj v prípade, ak by zamestnanec na takejto prevádzke pracoval v súlade s § 49 Zákonníka práce na kratší pracovný čas napr. 35 hodín. Zamestnanec s dohodnutým kratším pracovným časom odpracuje v mesiaci nižší počet hodín, takže aj celkový doplatok sa poskytne za menší počet odpracovaných hodín.
Právny stav od 1. septembra 2011:
Znenie § 123 ods. 1:
„(1) Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenienajmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.'
- novelou Zákonníka práce došlo ku zmene východiskovej základne, ktorá sa uplatňuje na určenie minimálnej výšky nároku na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, a to zo sadzby minimálneho mzdového nároku pre 1. stupeň náročnosti na sumu minimálnej mzdy,
- účelom zmeny bolo len nahradiť rušenú základňu nominálne rovnakou základňou,
- pôvodný zámer zachovať jedinú spodnú hranicu právneho nároku na sumu mzdového zvýhodnenia bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas na prevádzke zmenou nemal byť narušený,
- po novele Zákonník práce v ustanovení § 123 ods. 1 garantuje právny nárok na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácunajmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu,
- znenie ustanovenia neodkazuje na zákon o minimálnej mzde, ale na „osobitný predpis', ktorým je ustanovená minimálna mzda v eurách za hodinu,
- minimálna mzda v eurách za hodinu nie je ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ale vykonávacím nariadením vlády SR k zákonu, ktorého § 1 znie:
㤠1
Suma minimálnej mzdy na rok 2011 sa ustanovuje na
a) 317,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 1,822 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.'
Záver:
1. Základom na výpočet sumy mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu je výlučne suma minimálnej mzdy, určená osobitným predpisom.
2. Osobitným predpisom sa rozumie len ten právny predpis, ktorý ustanovuje sumu hodinovej minimálnej mzdy na príslušný rok.
3. Týmto právnym predpisom je príslušné vykonávacie nariadenie vlády Slovenskej republiky; slovo „suma' v texte § 123 ods. 1 Zákonníka práce nie je uvedené, nakoľko je v úvodnej časti vety § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky.
4. Skutočnosť, že na prevádzke je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny na zákonné minimum výšky mzdového zvýhodnenia nemá žiadny vplyv; nakoľko hodinová minimálna mzda je na rok 2011 ustanovená sumou 1,822 eura za hodinu, spodná hranica mzdového zvýhodnenia bude predstavovať 20 % z tejto sumy 0,3644 eura za hodinu, t.j. rovnako ako pred novelou ZP.
5. Pravidlá úpravy sadzby minimálnej mzdy (jej zvýšenie, ak sa na pracovisku uplatňuje ustanovený týždenný pracovný čas v nižšom rozsahu ako 40 hodín), ustanovuje § 2 ods. 4 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
6. V zmysle § 1 zákona o minimálnej mzde sa minimálna mzda tento zákon „upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi ... na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu, t.j. táto úprava sa uplatnívýlučne na účely zistenia nároku na doplatok do celkovej mzdy, ktorý garantuje § 3 zákona.
7. Ak by celková mzda (bez odpočítavaných súm) v prepočte na odpracovanú hodinu (bez vylučovaných hodín) bola nižšia ako upravená suma minimálnej mzdy, zamestnanec má nárok na doplatok.
8. Spodná hranica mzdového zvýhodnenia 0,3644 eura za hodinu platí aj pre zamestnanca, ktorý by na takejto prevádzke pracoval v súlade s § 49 Zákonníka práce na kratší pracovný čas napr. 35 hodín; zamestnanec s dohodnutým kratším pracovným časom odpracuje v mesiaci nižší počet hodín, takže aj celkový doplatok sa poskytne za menší počet odpracovaných hodín.
K uvedenému možno doplniť:
1. Zákonník práce je „postavený' na princípe zmluvnej voľnosti s garanciou niektorých zákonných minimálnych pracovnoprávnych nárokov. Medzi ne patrí aj garancia nároku na mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.
2. Zamestnávateľ môže toto zvýhodnenie poskytovať aj vyššími sumami. Ak sa rozhodne poskytovať ho sadzbou, zodpovedajúcou 20 %-ám zo sumy minimálnej mzdy, zvýšenej na ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny, jeho postup bude v súlade s uvedenou zásadou a ustanovením § 123 ods. 1 Zákonníka práce dohodnutý vyššou sadzbou, než je ako jediná spodná hranica garantovaná Zákonníkom práce.
3. Podľa vyššie uvedených záverov je potrebné pristupovať aj k výkladu garancie spodnej hranice nároku na mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, na náhradu mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska a na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, kde sa taktiež vychádza zo sumy hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády SR.