Konto pracovného času (§ 87a Zákonníka práce)
Otázka: Je možné konto pracovného času uzatvoriť aj v prípade, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov?
Nie. Podľa § 87a ods. 1 ZP konto pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Slovo „len' zdôrazňuje, že pre zavedenie konta sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov. Zároveň platí, že dohodu nemožno nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.
Otázka: Môže byť konto pracovného času zavedené aj pre mladistvých alebo pre zamestnancov, ktorých pracovný čas je najviac 33 a 1/2 hodiny?
Áno, je to možné aj v prípade mladistvého zamestnanca (§ 40 ods. 3), ako aj v prípade zamestnanca s pracovný časom najviac 33 a ½ hodiny týždenne (§ 85 ods. 6 ZP).
Zároveň však platí, že je napr. v prípade mladistvého zamestnanca je povinnosť dodržiavať § 85 ods. 7 ZP. Podľa § 85 ods. 7 ZP „Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.'.
Aplikácia § 85 ods. 7 ZP v kontexte § 87a ZP znamená možnosť zavedenia konta pracovného času napr. pre mladistvého zamestnanca, ktorý vykonáva prácu 20 hodín týždenne, pričom v jednom týždni bude vykonávať prácu napr. 30 hodín a v druhom napr. 10 hodín. V tomto prípade nejde o výkon práce nadčas mladistvého zamestnanca v zmysle § 174 ods. 1 ZP.
Otázka: Podľa § 87a Zákonníka práce (konto pracovného času) zamestnávateľ eviduje na konte skutočne vyplatenú mzdu a mzdu, na ktorú má zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas. Čo je v tomto prípade mzdou, ide aj o príplatky (mzdové zvýhodnenia)?
Pri aplikácii § 87a ZP je potrebné vychádzať z jeho účelu. Účelom je v určitom období zúčtovať väčšiu potrebu práce a menšiu potrebu práce bez toho, aby išlo prácu nadčas alebo prekážku v práci na strane zamestnávateľa, a to za zachovania rovnakej mzdy (t.j. nevyplácať mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v prípade, ak sa pracuje viac a nevyplácať nižšiu mzdu, ak sa pracuje menej).
Z tohto hľadiska nie je pre účely konta pracovného času relevantné, či sa práca vykonáva aj v noci alebo, či sa práca nevykonávala v noci, hoci sa pôvodne vykonávať v noci mala. Ak zamestnanec vykonáva prácu v noci má právo na mzdu a mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (to sa mu prejaví na výplatnej páske). To, že sa poskytlo mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu je však bezpredmetné pre účely účtovania vyššieho alebo nižšieho rozsahu práce. Z tohto hľadiska sa na účte eviduje len mzda, ktorá sa zamestnancovi vypláca ako základná zložka mzdy.
Pružný pracovný čas (§ 88 a 89 Zákonníka práce)
Otázka: V § 89 ZP sa ustanovuje, že „pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny". Ako toto ustanovenie aplikovať v praxi?
Ak zamestnávateľ rozvrhuje pracovný čas jednotne pre všetkých zamestnancov alebo pre určité organizačné útvary a pod. má ustanoviť jednotne pre všetkých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje rovnaký spôsob rozvrhnutia pracovného času, aj pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny pre účel pracovnej cesty. Ak by rozvrhoval pracovný čas individuálne pre jednotlivých zamestnancov, aj pevný začiatok a koniec pracovnej cesty môže byť určený individuálne.
Keďže ustanovenie pevného začiatku a konca pracovnej zmeny pre účel pracovnej cesty je vlastne rozvrhnutím pracovného času pri uplatnení pružného pracovného času, má byť toto rozvrhnutie uskutočnené zároveň so zavedením pružného pracovného času pripadne pri ustanovení podmienok tohto rozvrhnutia.
Dni pracovného pokoja (§ 94 a § 95 Zákonníka práce)
Otázka: V § 95 ZP boli novelou účinnou od 1.9.2011 sa doplnili slová „ranná zmena". Čo to znamená z praktického hľadiska?
Podľa § 95 ZP na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena.
V zmysle § 94 ZP sú dňami pracovného pokoja dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky.
Ak napr. prvá zmena nastupuje do práce o 7.00 hod., začína na účely pracovnoprávnych predpisov sviatok, napr. 1. september na tomto pracovisku o 7.00 hod. prvého septembra a končí o 7.00 hod. 2. septembra. Od uvedeného sa potom odvodzuje aj nárok na mzdu a náhradu mzdy za sviatok.
Účelom predmetnej zmeny bolo, že v aplikačnej praxi sa vyskytovali prípady, ak prvá zmena v týždni začínala napr. aj o 22:00 hod., v takom prípade nastala situácia, kedy mzda a náhrada mzdy za sviatok prislúchala zamestnancovi od 22:00 hod. 1. septembra do 22:00 hod. 2. septembra.
Nočná práca (§ 98 Zákonníka práce)
Otázka: V tretej vete § 90 ods. ods. 7 ZP sa uvádza, že „nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou". V § 98 ods. 1 ZP sa stanovuje, že „nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou." Nie sú tieto ustanovenia v rozpore, vzhľadom na to, že raz sa uvádza čas medzi 22. hodinou a 6. hodinou a druhýkrát medzi 22. hodinou a 5. hodinou?
Podľa § 98 ods. 1 novelizovaného znenia ZP účinného od 1. 9. 2011 nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. Novelizované znenie § 98 ods. 1 ZP nemá vplyv na definíciu nočnej zmeny ustanovenú v § 90 ods. 7 ZP, má však vplyv na poskytovanie mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu podľa § 123 tohto zákona.
V zmysle novelizovaného znenia § 123 ods. 1 ZP, zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Zamestnancovi teda bude po 1. 9. 2011 patriť mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, v zmysle vyššie uvedeného, za prácu vykonávanú v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou.
Ohľadom pracovných zmien, podľa § 90 ods. 7 ZP ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
Z uvedeného vyplýva, že čas medzi 5.hodinou a 6.hodinou patrí do tej zmeny, v ktorej zamestnanec odpracuje prevažnú časť. Napr. ak by pracovná zmena zamestnanca začínala o 20:00 hod. a končila o 8:00 hod., keďže prevažná časť tejto zmeny by spadala do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou, išlo by o nočnú zmenu, a teda v tomto prípade aj čas medzi 5. hodinou a 6. hodinou by patril do nočnej zmeny. Ak by ale pracovná zmena začínala napr. o 5:00 hod. a končila o 13:00 hod., prevažná časť tejto zmeny by spadala do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou, išlo by teda o rannú zmenu a v tomto prípade aj čas medzi 5. hodinou a 6. hodinou by patril do rannej zmeny.
Príklad: Zamestnanec má určenú pracovnú zmenu od 20:00 hod. do 8:00 hod.
Keďže prevažná časť tejto zmeny spadá do času medzi 22. hodinou a 5. hodinou ide o nočnú zmenu. T.j. celý čas od 20:00 hod. do 8:00 hod. bude považovaný za nočnú zmenu.
Práca v čase od 20:00 hod. do 22:00 hod. nie je nočnou prácou, a teda zamestnancovi patrí za prácu vykonávanú v tomto čase mzda ale bez mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu.
Práca v čase od 22: 00 hod. do 5:00 hod. je nočnou prácou, zamestnancovi teda bude patriť popri dosiahnutej mzde aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.
Práca v čase od 5:00 hod. do 8:00 hod. nie je nočnou prácou, a teda zamestnancovi patrí za prácu vykonávanú v tomto čase mzda ale bez mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu.
Otázka: Od 1.9.2011 je v zmysle § 98 ods. 1 ZP nočná práca - práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. V kolektívnej zmluve uzatvorenej do 31.8.2011 je nočná práca definovaná ako práca medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Možno dohodnúť vymedzenie nočnej práce priaznivejšie pre zamestnanca?
Zamestnávateľ nemôže dohodnúť inú definíciu nočnej práce. Zamestnávateľ sa v tomto prípade nemôže odchýliť od § 98 ods. 1 ZP ani výhodnejšie v prospech zamestnanca. Definícia podľa § 98 ods. 1 ZP je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť.
Od 1. 9. 2011 platí definícia nočnej práce tak, ako ju ustanovuje od tohto dňa účinný novelizovaný Zákonník práce, t. j. nočnou prácou je podľa § 98 ods. 1 ZP práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. Ak je v kolektívnej zmluve iná definícia, po 1. 9. 2011 je táto definícia v rozpore so zákonom, a teda už nie je platná.
Otázka: Podľa § 98 ods. 1 ZP nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 5. hodinou. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácií pracovného času v doprave nočná práca je práca je práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Ktorá definícia platí?
Zákonník práce vymedzuje svoju pôsobnosť v § 1 ods. 1. Podľa § 1 ods. 1 ZP „tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy". Zároveň sa však v § 3 ods. 2 ZP stanovuje, že „pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave ... sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak".
Ide o vymedzenie aplikácie Zákonníka práce na zamestnancov v doprave. Zákonník práce sa na zamestnancov v doprave bude vzťahovať, ale prednosť má úprava v osobitnom zákone, ktorá môže niektoré pracovné podmienky zamestnancov v doprave (napr. pracovný čas) upraviť osobitne alebo vylúčiť aplikáciu Zákonníka práce v niektorých prípadoch na zamestnancov v doprave.
Osobitným predpisom je č. 462/2007 Z. z. o organizácií pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej „zákon č. 462/2007 Z. z.").
Zákon č. 462/2007 Z. z. vymedzuje v § 2 ods. 3 kto je „zamestnancom v doprave".
Zákon č. 462/2007 Z. z. zároveň vymedzuje aj nočnú prácu. Podľa tretej vety § 3 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. nočná práca na účely tohto zákona je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
Z vyššie uvedeného vyplýva:
1.zákon č. 462/2007 Z. z. sa vzťahuje len na zamestnancov v doprave,
2.ak ide o zamestnanca v doprave § 3 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. má prednosť pred § 98 ods. 1 ZP,
3. ak nejde o zamestnanca v doprave, aplikuje sa § 98 ods. 1 ZP,
4. § 3 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. vymedzuje nočnú prácu len pre účely zákona č. 462/2007 Z. z., t. z. že túto definíciu nemožno použiť pre účely iných zákonov.
Základná výmera dovolenky (§ 103 Zákonníka práce).
Otázka: 17.10.2011 som dovŕšila 33. rokov veku. Mám nárok na päť týždňov dovolenky za rok 2011 v zmysle § 103 ZP?
Nie. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť až od 1.1.2012. V roku 2011 musíte preukázať odpracovaných 15 rokov po 18 roku veku.
Dovolenka pri pružnom pracovnom čase (§ 104a Zákonníka práce)
Otázka: čo upravuje nové ustanovenie § 104a Zákonníka práce a aký je jeho účel?
Pri pracovnom čase, ktorý je rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne na jednotlivé týždne, na základe tohto rozvrhnutia pracovného času, aj zamestnávateľ aj zamestnanec vedia, koľko hodín má zamestnanec v jednotlivých dňoch odpracovať, a teda aj koľko hodín predstavuje jeden deň jeho dovolenky.
Napr. u zamestnanca, ktorý pracuje od pondelka do piatku v osem a pol hodinových pracovných zmenách, je jeho jeden deň dovolenky - osem hodín (za prestávku na odpočinok a jedenie sa dovolenka neposkytuje).
Zamestnanec pracujúci v dvanásťhodinových pracovných zmenách čerpá jeden deň dovolenky v rozsahu 11 a pol hodiny.
U zamestnanca s pružným pracovným časom takáto stabilita pri rozvrhnutí pracovného času nie je. Jeden deň môže odpracovať napr. 5 hodín a iný napr. 12 hodín, pričom to, koľko hodín odpracuje, nevyplýva z nejakého stabilného rozvrhu, ale z momentálnych potrieb zamestnávateľa a zamestnanca. Ak si takýto zamestnanec čerpá dovolenku napr. jeden deň, je ťažko predpokladať, koľko hodín by v daný deň odpracoval, keby pracoval.
Z uvedeného dôvodu sa zamestnancovi s pružným pracovným časom určuje jeden deň dovolenky v zmysle § 104a Zákonníka práce.
Ak je jeho ustanovený týždenný pracovný čas napr. 40 hodín, delí sa týchto 40 hodín piatimi (posudzuje sa akoby pracoval 5 dní v týždni), čiže jeho deň dovolenky bude osem hodín.
Vzorec:
Ustanovený týždenný pracovný čas / 5 dní = počet hodín (čas trvania), ktorý má deň dovolenky
40 hodín / 5 dní = 8 hodín
V nadväznosti na to - 4 týždne dovolenky - napr. 5 dní (po 8 hodín) x 4 týždne.
Dodatková dovolenka (§ 106)
Otázka: V § 106 Zákonníka práce, ktorý upravuje dodatkovú dovolenku, sa v ods. 3 uvádza, že „Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.". O ktorý všeobecne záväzný právny predpis ide?
Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanovuje vyhláška č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania, v znení neskorších predpisov.