Zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).
Zákon o tripartite vychádza z uplatňovania základných ľudských práv a slobôd najmä z politického práva týkajúceho sa slobody združovať sa vyjadreného v článku 29 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky a z hospodárskeho a sociálneho práva vyjadreného v článku 37 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Základným princípom zákona o tripartite je uplatňovanie zásady pluralizmu, to znamená rešpektovanie existencie viacerých organizácií zamestnávateľov a existencie viacerých organizácií pracovníkov – zamestnancov.
Účelom zákona o tripartite je uskutočňovať sociálny dialóg na celoštátnej úrovni, upraviť fungovanie sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom a zamestnávateľmi a zamestnancami prostredníctvom svojich zástupcov.
Cieľom vedenia účinných trojstranných konzultácií je zistiť názory, stanoviská, odporúčania a závery sociálnych partnerov a vlády Slovenskej republiky k predmetnej problematike a najmä udržať sociálny mier.
Tripartitu na najvyššej úrovni tvoria:
- zástupcovia štátu,
- zástupcovia zamestnávateľov,
- zástupcovia zamestnancov.
Zástupcovia štátu – vládou vymenovaní zástupcovia vlády Slovenskej republiky.
Zástupcovia zamestnávateľov - reprezentatívne združenia zamestnávateľov, ktoré musí spĺňať dve podmienky:
1. spolu zamestnávajú najmenej 100 000 zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
2. združuje zamestnávateľov z viacerých odvetví hospodárstva alebo má pôsobnosť najmenej v piatich krajoch SR.
Zástupcovia zamestnancov - reprezentatívne združenie odborových zväzov, ktoré združuje zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu z viacerých odvetví hospodárstva s najmenej 100 000 zamestnancami, ktorí sú členmi odborov.
Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky
Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky je konzultačný, nezávislý a dohodovací orgán štátu a sociálnych partnerov. Nie je právnickou osobou. Jej úlohou je prerokúvať a dohodovať stanoviská, odporúčania a dohody v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja, štátneho rozpočtu, stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa zamestnancov a zamestnávateľov.
Zastúpenie v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky
Celkový počet členov rady je 21. Štát a sociálni partneri majú v rade paritné zastúpenie. Za štát vymenúva svojich 7 zástupcov vláda, a za sociálnych partnerov vymenúva svojich 7 zástupcov reprezentatívne združenie zamestnávateľov a 7 zástupcov reprezentatívne združenie odborových zväzov. Počet členov rady za zástupcov zamestnávateľov sa určí pomerne k počtu zamestnávaných zamestnancov a počet členov rady za zástupcov zamestnancov sa určí pomerne k počtu združených zamestnancov, ktorí sú členmi odborov. Kľúč k dopĺňaniu členov rady za reprezentatívne združenie zamestnávateľov (do celkového počtu 7) a reprezentatívne združenie odborových zväzov (do celkového počtu 7) si dohodnú sociálni partneri.
Orgány Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky
Rada vykonáva svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú:
- plenárne zasadnutie - najvyšší konzultačný a dohodovací orgán rady,
- predsedníctvo –na čele je predseda rady, vymenovaný vládou z členov vlády.
| Legislatíva |
|
zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem č. 144 - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 32/1998 Z. z.; 4. Európska sociálna charta – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z.; 5. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach –vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. |