Sú rodičia povinní platiť úhradu za prijímateľa sociálnej služby aj v tom prípade, ak je poberateľom invalidného dôchodku a je slobodný a bezdetný?
V súlade s ustanovením § 73 ods. 10, ak prijímateľovi z dôvodu ochrany jeho príjmu nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov alebo deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby. Z uvedeného vyplýva, že rodičia sú povinní v tomto prípade platiť úhradu za prijímateľa bez ohľadu na jeho vek, rodinný stav alebo skutočnosť, že jej bezdetný.
Je časť úhrady, ktorú prijímateľ sociálnych služieb (ani iná výživou povinná osoba) neplatí vzhľadom k svojmu príjmu a majetku pohľadávkou? Evidujeme ju už za života prijímateľa soc. služieb a uplatňujeme si ju v dedičskom konaní? (§ 73 ods. 13)
Áno, pohľadávkou, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve je suma úhrady alebo jej časť, ktorú klient neplatí z dôvodu ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou. To znamená, že napr. ak je úhrada stanovená na 260 € (7 833 Sk) a klient z dôvodu ochrany príjmu platí 200 €, rozdiel medzi stanovenou a zaplatenou úhradou vo výške 60 € sa každomesačne eviduje a kumuluje a po úmrtí klienta sa celá čiastka uplatňuje v konaní o dedičstve
Ako postupovať v prípade, ak osoba ktorej sa pri poskytovaní sociálnej služby uplatňuje ochrana príjmu je relatívne mladá a nezaplatená časť úhrady, ktorá je pohľadávkou bude uplatniteľná až o 30-40 rokov?
Nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávkou bez ohľadu na to, aký dlhý čas táto úhrada nebola platená. Mesačná výška nezaplatenej úhrady je obsahom zmluvy o poskytovaní služby. To znamená, že po cely čas platnosti zmluvy a poskytovania sociálnej služby sa výška pohľadávky kumuluje a je možné ju uplatniť v dedičstve aj napr. po 30 rokoch.
Akým spôsobom preukazuje žiadateľ o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu hodnotu majetku?
V ustanovení § 72 ods. 8 sa upravuje, že prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31, 34 až 41 (t. j. vrátane opatrovateľskej služby) je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, ktorý sa posudzuje podľa osobitného predpisu (zákona č. 447/2008 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery klienta je potrebné skúmať a na tieto účely použiť prílohu č. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., s tým, že podpis klienta overí na vyhlásení o majetku fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, napr. pracovník/čka matriky.
Do príjmu občana pre účely stanovenia úhrady za opatrovateľskú službu sa už nebude započítavať prídavok na dieťa a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť? (§ 72 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z. a následne § 18 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.)
Nakoľko sa v ustanovení § 72 ods. 8 sa upravuje, že prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31, 34 až 41 (t. j. vrátane opatrovateľskej služby) je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, ktorý sa posudzuje podľa osobitného predpisu (zákona č. 447/2008 Z. z.), je potrebné v súlade s týmto predpisom (vrátane § 18) postupovať.
Občan neplatí vôbec za niektoré odborné činnosti v DSS alebo v špecializovanom zariadení, okrem ošetrovateľskej starostlivosti? T. j. sú mzdy sociálnych pracovníkov, pracovných terapeutov, inštruktorov sociálnej rehabilitácie, prípadne ďalších dotknutých zamestnancov neoprávnenými nákladmi v uvedených zariadeniach?
Občan neplatí za vybrané odborné činnosti za podmienok uvedených v § 72 odsek 6. Za ošetrovateľské úkony klient neplatil a ani platiť nebude, nakoľko tieto boli a sú súčasťou zdravotnej starostlivosti (môžu byť poskytované v zdravotníckych zariadeniach, alebo podľa zákona o sociálnych službách aj vo vybraných druhoch ZSS - zariadenie pre seniorov, špecializované zariadenie, ZOS, DSS). Mzdy odborných zamestnancov sú oprávnenými ekonomickými nákladmi poskytovateľa, ale klient za ne v rámci vybraných odborných činností neplatí.