Podľa zákona je pre prácu opatrovateľky potrebný akreditovaný opatrovateľský kurz v počte 220 hodín. Niektoré opatrovateľky absolvovali kurzy opatrovateľstva v nižšom rozsahu ako je požadované novým zákonom, napr. s počtom hodín 216. Akým spôsobom sa dá zmeniť absolvovaný kurz na opatrovateľský kurz v súlade s požadovaným rozsahom?
Zákon jednoznačne určuje, že za splnenie kvalifikačných predpokladov pre výkon opatrovateľskej služby sa považuje úplne stredné vzdelanie s príslušným zameraním alebo absolvovanie akreditovaného kurzu v rozsahu najmenej 220 hodín. Na uvedenú požiadavku nie je možné udeliť výnimku a to ani vtedy, ak by do požadovaného rozsahu absolvovaného kurzu opatrovateľke chýbala hoci len jedna hodina. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť profesionalitu a kvalitu poskytovania opatrovateľskej služby.
V prípade, že rozsah akreditovaného kurzu nedosahuje 220 ale napr. 200, je potrebné absolvovať iný akreditovaný kurz v predpísanom rozsahu. Jedným z možných riešení je absolvovanie „doplňujúceho" kurzu v chýbajúcom rozsahu, resp. v rozsahu hodín vymedzenom vzdelávacou inštitúciou, za predpokladu, že tá vydá absolventovi doklad (certifikát) o absolvovaní 220 hodinového kurzu a to aj na základe absolvovania predchádzajúceho kurzu, ktorého rozsah nedosahoval 220 hodín.
Je nevyhnutné aby osoba, ktorá vykonáva v domácnosti poberateľa sociálnej služby úkony, ktoré nepatria do sebaobslužných činností mala splnenú podmienku absolvovania opatrovateľského kurzu?
Podmienkou pre poskytovanie opatrovateľskej služby je odkázanosť na pomoc inej osoby (najmenej stupeň II podľa prílohy č. 3) a odkázanosť na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Na základe uvedeného možno konštatovať, že opatrovateľka by mala vykonávať aj úkony sebaobsluhy, pokiaľ sa poskytovateľ s klientom nedohodne v zmluve o poskytovaní sociálnej služby inak.
Bez ohľadu na to aké úkony bude opatrovateľka vykonávať (t.j. aj výlučne len úkony starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách), musí spĺňať kvalifikačné predpoklady, nakoľko aj pri vykonávaní týchto úkonov je nevyhnutné, aby mala príslušné vedomosti a zručnosti (napr. komunikácia s klientom, základy prvej pomoci).
Opatrovateľky, ktoré budú musieť absolvovať akreditovaný kurz opatrovania podľa písm. b) musia mať zároveň ukončené úplne stredné vzdelanie tak, ako opatrovateľky uvedené pod písm. a), alebo nie je pre nich stupeň vzdelania rozhodujúci? Napr. zamestnankyňa, ktorá má ukončené len základné alebo stredné vzdelanie, bude môcť byť po absolvovaní kurzu kvalifikovanou opatrovateľkou?
V ustanovení § 84 ods. 9 sa upravuje, že opatrovateľom môže byť fyzická osoby, ktorá
a) má úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo
b) absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.
Z uvedeného vyplýva, že opatrovateľom môže byť osoba, ktorá spĺňa aspoň jednu z uvedených podmienok, nie je potrebné, aby spĺňala obidve. (t.j. aj Vami uvádzaná zamestnankyňa, ktorá má ukončené len základné alebo stredné vzdelanie, bude po absolvovaní kurzu spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona). Jej vzdelanie bude však rozhodujúce pri zaradení na pracovnú pozíciu podľa Katalógu pracovných činnosti zamestnancov vo verejnom záujme.
Finančné náklady na kurz opatrovateľky znáša obec alebo opatrovateľka?
Zákon o sociálnych službách neupravuje financovanie vzdelávania zamestnancov. Konkrétne podmienky získania kvalifikácie a rekvalifikácie upravujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (vrátane úhrady zo strany zamestnávateľa).
Čo s opatrovateľmi, ktorí sa starajú o svoju matku, otca (rodinného príslušníka) a po jeho smrti ďalej túto činnosť nechcú vykonávať (robia to len pre svoju blízku osobu) - tiež musia absolvovať kurz v rozsahu 220 hodín alebo je v takomto prípade výnimka?
Zákon jednoznačne určuje, že za splnenie kvalifikačných predpokladov pre výkon opatrovateľskej služby sa považuje úplne stredné vzdelanie s príslušným zameraním alebo absolvovanie akreditovaného kurzu v rozsahu najmenej 220 hodín. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť profesionalitu a kvalitu poskytovania opatrovateľskej služby.
V prípade opatrovateľov, ktorí sa v rámci opatrovateľskej služby starajú o svojho príbuzného je potrebné uviesť, že títo opatrovatelia sú v takom prípade v pozícii zamestnanca obce alebo iného poskytovateľa opatrovateľskej služby a nie v pozícii rodinného príslušníka. Z tohto dôvodu nie je možné pri plnení kvalifikačných predpokladov rozlišovať zamestnancov opatrovateľskej služby a zamestnancov, ktorí sú zároveň príbuznými opatrovaného.
Pracovný terapeut musí mať vždy stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore v závislosti od vykonávanej činnosti?
Áno, zákon neustanovuje výnimky.
Na mnohých VUC, ale aj obciach pracujú na odboroch sociálnej pomoci ľudia, ktorí nemajú vzdelanie humanitného smeru ale technického. Podľa nového zákona, VUC a obec sú aj poskytovateľmi základného sociálneho poradenstva. Môžu osoby s technickým vzdelaním (Ing.) pôsobiť na takýchto pracovných pozíciách, keď nemôžu poskytovať sociálne poradenstvo?
Zákon o sociálnych službách v § 84 ods. 4 upravuje kvalifikačné predpoklady pre zamestnanca, ktorý vykonáva základné sociálne poradenstvo. V prípade, že toto poradenstvo bude poskytovať zamestnanec s iným vysokoškolským vzdelaním ako je ustanovené v § 84 odsek4 písm. b), je nevyhnutné, aby absolvoval akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písm.a) a b) citovaného ustanovenia.
Výkony ošetrovateľskej starostlivosti (ktoré napr. môžu byť uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia podľa § 71 ods. 4) môžu vykonávať len sestry, ktorá absolvovali vyššie odborné alebo vysokoškolské vzdelanie, alebo aj sestry s úplným stredným vzdelaním, na ktoré sa pri zaraďovaní do platových tried vzťahuje výnimka zo vzdelania?
V ustanovení § 22 sa upravuje, že ošetrovateľskú starostlivosť vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb môžu vykonávať iba zamestnanci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Zároveň sa v § 84 ods. 19 upravuje, že zdravotnícky zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanci vykonávajúci ošetrovateľskú starostlivosť, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným právnym predpisom. Za zamestnancov vykonávajúcich ošetrovateľskú starostlivosť, ktorý spĺňajú kvalifikačné predpoklady sa považuje:
- sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva,
- sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite,
- sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii,
- sestra s vyšším odborným vzdelaním v študijnom odbore diplomovaná detská sestra.
Špecializované sociálne poradenstvo pre fyzickú osobu s ŤZP vykonáva aj fyzická osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného zamerania, ak má byť súčasťou špecializovaného sociálneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostredníctvom činností, na vykonávanie ktorých sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie. O aké činnosti konkrétne ide?. Existuje zoznam týchto činností? Považuje sa pomaturitné štúdium odbor sociálno-právna činnosť za stredoškolské vzdelanie príslušného zamerania?
Zákon o sociálnych službách konkrétne neupravuje, pri ktorých činnostiach poskytovaných v rámci špecializovaného sociálneho poradenstva pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je postačujúce stredoškolské vzdelanie a jednoročná prax. Dôvodom je skutočnosť, že zdravotné postihnutie zasahuje do všetkých oblasti života človeka a preto aj potreba poskytnutia sociálneho poradenstva môže byť veľmi individuálna. Príkladmo možno uviesť, že vysokoškolské vzdelanie sa nevyžaduje pri poradenstve v oblasti pomôcok pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, pri riešení bezbariérovosti prostredia a pod.
Pokiaľ ide o pomaturitné štúdium v odbore sociálno-právna činnosť, toto sa považuje za vyššie odborné vzdelanie v študijnom programe zameranom na sociálnu prácu a fyzická osoba, ktorá ukončila toto vzdelanie môže poskytovať základné sociálne poradenstvo, nie však špecializované. Zároveň toto vzdelanie nie je možné považovať za postačujúce stredoškolské vzdelanie na účely § 84 ods. 6.
Ak má pracovník ukončené štúdium sociálnej práce 1. stupňa Bc. Je potrebné ešte aj absolvovanie kurzov sociálnej práce a sociálnej rehabilitácie?
Nie.
ZARAĎOVANIE A ODMEŇOVANIE ZAMESTNANCOV V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH
Tarifný plat určený podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov (príloha č. 4 zákona 553/2003 Z. z.) patrí okrem sociálneho pracovníka aj inštruktorovi sociálnej rehabilitácie, pracovnému terapeutovi, opatrovateľovi, prípadne iným ďalším zamestnancom? Ktorým?
Tarifný plat podľa prílohy č.4 patrí iba sociálnym pracovníkom a to od tarifnej triedy 7 až 11. Ostatní odborní zamestnanci (napr. inštruktor sociálnej rehabilitácie) sú zaraďovaní v zmysle príloh č.3,5 a 7.
Je zdravotníckym zamestnancom v ZSS (sestra, fyzioterapeut, asistent liečebnej výživy, sanitár) určovaný tarifný plat podľa prílohy č. 5 zákona č. 553/2003 Z. z, t. j. osobitnej stupnice platových taríf učiteľov VŠ, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov?
Zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje určovanie tarifného platu podľa prílohy č. 5 zákona 553/2003 Z. z. je zdravotnícky zamestnanec, t.j aj tí, ktorí sú uvedení v otázke; viď katalóg pracovných činností, časť 15 - práca a sociálne veci pracovné činnosti : 05.01, 06.03, 07.01, 07.02, 08.01, 08.02, 08.04, 09.01, a 09. 04.
Akým spôsobom sú odmeňovaní zamestnanci DSS v profesii opatrovník? Ich vzdelanie je v rozmedzí strednej školy s maturitou bez potrebnej odbornosti. Odbornosť je získaná len sanitárskym kurzom. Do akej platovej triedy a stupňa patria?
Názov pracovnej činnosti je opatrovateľ v zariadení sociálnych služieb a nie opatrovník. Zamestnanec vykonávajúci pracovnú činnosť opatrovateľ môže byť zaradený v 3. až 6. platovej triedy, v závislosti od najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú vykonáva v podľa Katalógu pracovných činností.
Opatrovateľ môže byť zaradený nasledovne :
A) Katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15. Práca a sociálne veci
3. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania : stredné vzdelanie (výučný list)
Pracovná činnosť : „Opatrovateľská služba v zariadení sociálnych služieb, v zariadení pre pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo opatrovateľská služba pre imobilných občanov v domácnosti, komplexná starostlivosť o ich domácnosť vrátane starostlivosti o donášku bielizne, paliva a pod."
4. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania : stredné vzdelanie
Pracovná činnosť : „Rutinná práca pri vytváraní , prehlbovaní a upevňovaní hygienických, spoločenských a pracovných návykov občanov v zariadení sociálnych služieb, v zariadení pre
pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo u pacientov v odbornej zdravotníckej liečebni a ústave."
Títo opatrovatelia zaradení v 3. a 4. platovej triede musia absolvovať do 31. 12. 2011 akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.
B) Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15.Práca a sociálne veci
5. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad: úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Pracovná činnosť : „Vykonávanie opatrovateľskej služby pre občanov, deti a mladých dospelých v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately"
6. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Pracovná činnosť : „Tvorba a realizovanie individuálneho plánu opatrovateľskej služby v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately"
Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom.
Zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí do jedného z 12 platových stupňov.
Odmeňovanie opatrovateľa v platovej triede 3 - 6 ide v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 553/2003 Z. z. - Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
V akej platovej triede má byť zaradená zdravotná sestra vo funkcii vedúcej opatrovateľského úseku so vzdelaním diplomovaná zdravotná sestra + pomaturitné špecializačné štúdium + bakalárske štúdium?
Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom.
Podľa Katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15.Práca a sociálne veci - môže byť takýto zamestnanec zaradený v 8. platovej triede - pracovná činnosť : „Samostatná odborná práca pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu a realizácia odborných ošetrovateľských výkonov v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaná sestrou po získaní špecializácie v danom odbore.
V 9. platovej triede - pracovná činnosť - „Samostatná odborná ošetrovateľská práca v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vrátane podielu na organizovaní, koordinovaní a kontrole ošetrovateľskej starostlivosti a vyhodnocovaní individuálnych ošetrovateľských plánov vykonávaná sestrou po získaní špecializácie v danom odbore."
Aká je štruktúra profesií vo výchovnej zložke (ergoterapeuti, činnostná terapia) v DSS pre mentálne postihnutých dospelých? Aká platová trieda im patrí a aké vzdelanie je potrebné na výkon tejto profesie?
V zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách na vzdelávanie sa nevytvárajú podmienky v domove sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe. V týchto zariadeniach sa vykonáva pracovná terapia s klientmi, ktorú môže vykonávať :
Ergoterapeut - Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15. Práca a sociálne veci :8. platová trieda - pracovná činnosť vyžadujúca úplné stredné vzdelanie (maturita) - „Formovanie a prehlbovanie praktických návykov a zručností občanov v oblasti pracovných aktivít a pracovnej terapie v zariadeniach na pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo v zariadeniach sociálnych služieb"
Pracovný terapeut - fyzická osoba, ktorá získala stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore v závislosti od vykonávanej činnosti najmä v odbore záhradníctvo, aranžérstvo, drevovýroba, hrnčiarstvo, maliarstvo, košikárstvo a fotografia, a ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín do 31. 12. 2010.
Môže zamestnávateľ už zaradiť pracovníkov, ktorí ešte len študujú na vysokej škole odbor sociálna práca, na funkciu sociálneho pracovníka, inštruktora sociálnej práce, prípadne sociálnu rehabilitáciu, ešte pred ukončením štúdia?
V zmysle zákona o sociálnych službách sociálny pracovník je fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Z uvedeného vyplýva, že sociálnym pracovníkom môže byť len fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého (Bc) alebo druhého stupňa (Mgr.) v študijnom odbore sociálna práca.
Zároveň je potrebné uviesť, že v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 zamestnanec, ktorý k 31. 12. 2008 vykonával činnosti sociálneho pracovníka a spĺňal kvalifikačné predpoklady, spĺňa tieto kvalifikačné predpoklady na vykonávanie činností sociálneho pracovníka aj podľa zákona o sociálnych službách.
Zároveň je potrebné uviesť, že v zariadení sociálnych služieb nie je činnosť inštruktor sociálnej práce.
V zmysle NV SR č. 158/2002 Z. z. majú zdravotné sestry udelenú výnimku zo vzdelania od 29. 3. 2002. Na základe tejto výnimky sú zaradené v 7. platovej triede. Platí táto výnimka a dokedy?
Táto výnimka platí naďalej bez obmedzenia.
Má právo zamestnávateľ aj napriek účinnosti týchto zákonov nezaradiť sestru s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa do vedúcej pozície do 9. platovej triedy a ignorovať platnosť zákonov v rozsahu odmeňovania aj ostatných zamestnancov sociálneho zariadenia?
Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom. Dôležité pri tom je, akú pracovnú činnosť zamestnanec vykonáva v rámci katalógu pracovných činností. Na vyššie ako je požadované vzdelanie sa neprihliada. To znamená, ak pracovník - zdravotná sestra - nevykonáva pracovnú činnosť „Samostatná odborná ošetrovateľská práca v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane podielu na organizovaní, koordinovaní a kontrole ošetrovateľskej starostlivosti a vyhodnocovaní individuálnych ošetrovateľských plánov vykonávaná sestrou po získaní špecializácie v danom odbore, t.j. ak nevykonáva ošetrovateľské úkony, nemôže byť zaradená v 9. platovej triede.
Môže byť dôvodom argumentácie nezaradenia do príslušných tried finančná kríza?
Nie. Zamestnávateľ musí postupovať v súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Je nutné (ukladá to zákon) preradenie zamestnancov DSS vedených teraz na pracovnej pozícii vychovávateľ, na pracovnú pozíciu terapeut (i keď budú vykonávať prácu s klientmi staršími ako 18 rokov)?
Zákon o sociálnych službách neupravuje otázky preraďovania zamestnancov z pracovnej činnosti vychovávateľ na terapeut, zamestnávateľ musí posúdiť, či sú splnené zákonom stanovené podmienky.
Ako sa bude započítavať odrobený čas (roky) bývalých vychovávateľov preklasifikovaných na terapeutov vzhľadom na ich platovú klasifikáciu?
Preklasifikovanie zamestnanca závisí od zamestnávateľa. V prvom rade by musí byť vykonaná zmena organizačnej štruktúry a zamestnanec musí súhlasiť s prevedením na inú prácu. Vychovávateľov je možne preradiť aj na ergoterapeutov, v takom prípade sa im môže prax započítať celá, ale nemajú nárok na dodatkovú dovolenku.
Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálnu posudkovú činnosť na ÚPSVaR môže vykonávať sociálny pracovník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom, druhom alebo treťom stupni. Na mestách a obciach podľa nariadenia vlády č. 588/2008 Z. z. v časti 16. Samospráva, na posudzovanie občana a vypracúvanie sociálneho posudku (pracovná činnosť 28) sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie až druhého stupňa. Prečo, keď ide o podobnú činnosť (na meste a na ÚPSVaR) zostal na meste sociálny pracovník s prvým stupňom takto odsunutý. Alebo posudzovanie na ÚPSVa R je menej náročné ako bude na meste? Tento pracovník nemôže rozhodovať ani o odkázanosti na sociálnu službu lebo aj tu sa vyžaduje vzdelanie druhého stupňa (pracovná činnosť 20).
Sociálnu posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu v zmysle § 50 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách môže vykonávať sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku.
Zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Kvalifikačným predpokladom ustanoveným pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, je vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad.
V zmysle Nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov - Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 16 - Samospráva (vyšší územný celok a obec) sú zamestnanci vykonávajúci sociálnu posudkovú činnosť zaradení v 8. platovej triede a 10. platovej triede.
Zamestnanec zaradený v 8. platovej triede musí spĺňať kvalifikačný predpoklad - úplné stredné vzdelanie (t.j. maturita) a jeho pracovnou činnosťou je „Príprava a spracúvanie podkladov a informácií pre posudkovú činnosť v oblasti sociálnych služieb".
Zamestnanec zaradený v 10. platovej triede musí spĺňať kvalifikačný predpoklad - vysokoškolské vzdelanie II. stupňa (magister) a osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený v zákone o sociálnych službách - študijný odbor „sociálna práca" a jeho pracovnou činnosťou je „Rozhodovanie o odkázanosti na sociálnu službu".
NORMATÍV VYBAVENOSTI ZAMESTNANCAMI
PRÍLOHA č. 1
Ako prepočítavať počty zamestnancov a percento odborných zamestnancov na počet klientov, ak zariadenie poskytuje kombinovanú formu pobytu (ambulantná starostlivosť, týždenný, celoročný) a kombináciu cieľovej skupiny klientov odoberajúcich sociálne služby (deti a dospelí).
Odpoveď na túto otázku je možné ilustrovať na príklade domova sociálnych služieb s kombinovaným pobytom. Ak budeme vychádzať z toho, že kapacita tohto zariadenia je 110 klientov, postup by mal byť nasledovný:
Ambulantná(denný pobyt) pre deti 1:3 60 % odborných
Týždenná forma 1:2 60 % odborných
Celoročná forma 1:1,7 60 % odborných
Kapacita zariadenia:
- 50 ambulantná forma: 16,7 zamestnancov, z toho 10 odborných
- 40 týždenná forma: 20 zamestnancov, z toho 12 odborných
- 20 celoročná forma: 17 zamestnancov z toho 10,3 odborných
Spolu:110 klientov / 54 zamestnancov, z toho 32 odborných.
Obdobne sa bude postupovať pri kombinovaných zariadeniach (deti a dospelí). Napr. v uvedenom zariadení bude 40 dospelých klientov v týždennom pobyte dospelých, normatív pre daný typ zariadenia je 1: 2,3 počet zamestnancov predstavuje 17,4, z toho 10,4 odborných. Počet zamestnancov v takomto zariadení s kapacitou 110 klientov je 51 zamestnancov, z toho 30,7 odborných zamestnancov.
Aký počet klientov je primeraný na jedného sociálneho pracovníka pri počte klientov 16 v kombinovanom zariadení (6 klientov DSS, 10 klientov ZOS)?
Zákon o sociálnych službách neupravuje povinný (resp. „primeraný") počet sociálnych pracovníkov na klienta. V prílohe č.1 zákona sa upravuje maximálny počet prijímateľov na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov, pričom za odborných zamestnancov sa považujú zamestnanci uvedení v § 9 ods. 3 zákona. Pokiaľ ide o konkrétnu profesnú skladbu zamestnancov (vrátane počtu sociálnych pracovníkov), tú určuje poskytovateľ sociálnej služby na základe druhu, ale aj formy poskytovanej sociálnej služby a potrieb cieľovej skupiny, tak, aby zabezpečil kvalitné poskytovanie sociálnej služby.
Bol určený normatív počtu klientov na jedného sociálneho pracovníka? A to hlavne z dôvodu, že zo zákona o sociálnych službách vyplýva vypracovávať individuálne rozvojové plány pre každého jedného klienta.
V záujme zabezpečiť kvalitu sociálnych služieb zákon ustanovuje povinnosť poskytovateľa dodržiavať maximálny počet klientov na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov vo vybraných druhoch zariadení (príloha č.1). Zákon len príkladmo vymenováva, kto sa považuje za odborného zamestnanca (napr. sociálny pracovník, pracovný terapeut, opatrovateľ, psychológ, sestra).
Zákon ustanovuje povinnosť poskytovateľa vybraných sociálnych služieb, plánovať priebeh poskytovania sociálnej služby (tzv. individuálny rozvojový plán) podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Obsahom individuálneho rozvojového plánu u občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzických osôb odkázaných na pomoc inej osoby je aj program sociálnej rehabilitácie. Z celkového percentuálneho vyjadrenia počtu odborných zamestnancov, si môže poskytovateľ sociálnej služby upraviť počty odborných zamestnancov tak, aby zodpovedali charakteru a cieľom poskytovanej sociálnej služby. Platná právna úprava neurčuje počet klientov, napríklad na jedného sociálneho pracovníka.