Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník sú zástupcovia zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka sociálnych a ekonomických záujmov zamestnancov s cieľom zabezpečiť si spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.
Zamestnanecká rada zastupuje všetkých zamestnancov u zamestnávateľa a možno ju kreovať u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. U zamestnávateľa ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké, t. j. majú právo na:
- prerokovanie
- spolurozhodovanie
- informácie
- kontrolnú činnosť.
Dohoda so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom
Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník môže uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu ako ich je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve (§ 233a ods. 1 Zákonníka práce). To platí len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia (§ 233a ods. 2 Zákonníka práce).
Nároky, ktoré vzniknú zamestnancovi z dohody so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom sa uplatňujú a uspokojujú len v rozsahu dohodnutom v jeho pracovnej zmluve. Zamestnávateľ nemôže pri návrhu pracovnej zmluvy alebo v prípade jej zmeny zamestnancovi ponúknuť menej výhodné podmienky, ako sú dohodnuté v dohode so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom (§233a ods. 3 Zákonníka práce).
Spolupôsobenie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady resp. zamestnaneckého dôverníka
Zákonník práce nevylučuje spolupôsobenie odborovej organizácie aj zamestnaneckej rady u zamestnávateľa (§ 229 ods. 7 Zákonníka práce). Ak u zamestnávateľa popri sebe pôsobia odborová organizácia aj zamestnanecká rada, má:
a) odborová organizácia má právo na:
- kolektívne vyjednávanie,
- spolurozhodovanie (§ 233 ods. 4 Zákonníka práce ktoré zahŕňa aj právo odborovej organizácie dohodnúť si rozsah spolurozhodovania)
- prerokovanie (§ 233 ods. 4 Zákonníka práce ktoré zahŕňa aj právo odborovej organizácie dohodnúť si rozsah prerokovania),
- kontrolu plnenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
- informácie,
- kontrolnú činnosť podľa § 149.
b) zamestnanecká rada má právo na:
- spolurozhodovanie, (avšak len v rozsahu, v ktorom toto právo nepatrí odborovej organizácii, § 233 ods. 4 Zákonníka práce),
- prerokovanie, (avšak len v rozsahu, v ktorom toto právo nepatrí odborovej organizácii § 233 ods. 4 Zákonníka práce),
- právo na informácie,
- kontrolnú činnosť.
Na zasadnutiach zamestnaneckej rady sa môže zúčastniť zástupca odborového orgánu, ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina členov zamestnaneckej rady (§ 229 ods. 8 Zákonníka práce).