Kto je zamestnávateľ?
Pojem zamestnávateľ upravuje § 7 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je:
1. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
2. zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. (Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.)
V zmysle § 7 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Informačná povinnosť zamestnávateľa
Povinnosti zamestnávateľa upravuje celý rad ustanovení Zákonníka práce. Medzi tie základné patria povinnosti podľa § 41 (pred uzatvorení pracovnej zmluvy) § 47 (po uzatvorení pracovnej zmluvy).
a) pred uzatvorením pracovnej zmluvy
Podľa § 41 ods. 1 Zákonníka práce pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu:
- · s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy,
- · s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať,
- · so mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať
b) pri nástupe do zamestnania
Podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s:
- · pracovným poriadkom (§ 84 Zákonníka práce),
- · s kolektívnou zmluvou,
- · s dohodou podľa § 233a (dohoda so zamestnaneckou radou alebo dohoda so zamestnaneckým dôverníkom),
- · s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať,
- · a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania (napr. čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce, antidiskriminačný zákon)
c) odo dňa vzniku pracovného pomeru počas jeho trvania
Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer (v zmysle § 46 pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce) je zamestnávateľ povinný:
- · prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
- · platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu,
- · utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a
- · dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
Podľa § 84 ods. 4 Zákonníka práce každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.