Hlavné menu

Otázky a odpovede k novele zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1.3.2012

Môže sa klientovi začať poskytovať sociálna služba v zariadení pre seniorov, ak je odkázaný na pomoc inej osoby v V. a VI. stupni, ale má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb?

Sociálnu službu v zariadení pre seniorov možno poskytovať, len ak má občan vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Ak už má klient vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb, ale napriek tomu má záujem o poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov, je potrebné, aby požiadal obec, v ktorej má trvalý pobyt, o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Klient sa môže ocitnúť v rôznych životných situáciách a v súlade so zákonom o sociálnych službách môže požiadať o posúdenie odkázanosti na viacero druhov sociálnych služieb. Preto fyzická osoba môže mať vydané súčasne rozhodnutie napr. na opatrovateľskú službu, zariadenie pre seniorov aj domov sociálnych služieb.

Ak o odkázanosti občana v rámci konania o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb už rozhodoval príslušný vyšší územný celok, zákon o sociálnych službách umožňuje obci (§ 92 ods. 8) použiť v konaní o odkázanosti na sociálnu službu ako podklad pre vydanie svojho rozhodnutia aj posudok vydaný vyšším územným celkom. To znamená, že v takomto prípade obec nemusí opätovne vykonávať posudkovú činnosť a vydáva len rozhodnutie o odkázanosti na zariadenie pre seniorov.

 

Ak má klient vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, jeho stupeň odkázanosti je II. alebo III. a je zaradený do poradovníka čakateľov môže sa mu začať poskytovať sociálna služba v zariadení pre seniorov?

Aj na fyzickú osobu, ktorá je zaradená do poradovníka čakateľov na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov na základe právoplatného rozhodnutia a jej stupeň odkázanosti je II. alebo III. sa vzťahuje ustanovenie § 110c ods. 2. To znamená, že táto fyzická osoba už nespĺňa podmienky odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, ale bez potreby ďalšieho posudzovania a rozhodovania spĺňa podmienky odkázanosti na opatrovateľskú službu, na sociálnu službu v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári. V rámci poskytovania sociálneho poradenstva a v záujme informovanosti takýchto klientov odporúčame poskytovateľom, aby čakateľov písomne informovali o tom, že nespĺňajú podmienky pre prijatie do zariadenia pre seniorov, čo má za následok ich vyradenie z poradovníka čakateľov, ale aj o možnosti žiadať o poskytnutie opatrovateľskej služby, sociálnej služby v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári bez potreby ďalšieho posúdenia. Zároveň je vhodné týchto klientov informovať o možnosti podať si opätovne žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov v prípade zhoršenia zdravotného stavu.

 

Ak sa klientovi začne poskytovať sociálna služba ako „samoplatcovi“, t.j. bez posúdenia (v súlade s § 51a) môže takýto klient aj v priebehu poskytovania sociálnej služby požiadať príslušnú obec alebo VÚC o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu?

Klient môže príslušnú obec alebo VÚC kedykoľvek požiadať o posúdenie odkázanosti na vybraný druh sociálnej služby, bez ohľadu na to, či sa mu už sociálna služba poskytuje alebo nie. Chceli by sme upozorniť, že poskytovanie sociálnej služby bez posúdenia odkázanosti na sociálnu službu podľa § 51a však nie je možné stotožňovať s bezodkladným poskytovaním sociálnej služby podľa § 8 ods. 6 zákona o sociálnych službách. Ak poskytovateľ začne poskytovať sociálnu službu bezodkladne z dôvodov uvedených v § 8 ods. 6 pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, t. z., že konanie o odkázanosti ešte nebolo začaté, je potrebné, aby klient obratom požiadal príslušnú obec alebo VÚC o posúdenie odkázanosti na ten druh sociálnej služby, ktorá sa mu bezodkladne začala poskytovať.

 

Je možné poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov aj z iných vážnych dôvodov, tak ako to bolo do 1.3. 2012 podľa § 35 ods. 1 písm. b)?

Novelou zákona o sociálnych službách účinnou od 1.3.2012 sa nezrušila možnosť poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov aj z iných vážnych dôvodov podľa § 35 ods. 1 písm. b). Z uvedeného vyplýva, že v praxi sa naďalej budú vyskytovať prípady, keď klient prijatý do  zariadenia pre seniorov z vážnych dôvodov, nebude odkázaný na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a nebude mať stupeň odkázanosti IV. až VI.

Vo väzbe na nový systém financovania verejných ako aj neverejných poskytovateľov niektoré samosprávy zostali zneistené v tom, ktorá obec vydáva rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. Či obec v mieste trvalého pobytu klienta alebo obec, v ktorej sa poskytuje resp. bude sociálna služba poskytovať a to bez ohľadu na to, či u verejného alebo neverejného poskytovateľa sociálnych služieb?

V súlade s ustanovením § 92 ods. 1 sa konanie o odkázanosti na sociálnu službu začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, pričom žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári a na opatrovateľskú službu sa podáva obci v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby (§ 92 ods. 2 a 4). Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, kde sa bude klientovi sociálna služba poskytovať, o odkázanosti občana na sociálnu službu vždy rozhoduje obec v mieste trvalého pobytu občana.

 

Je obec povinná vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, ak sa klientovi už poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb?

Ak občan podľa § 92 ods. 7 písomne požiada obec/mesto v mieste svojho trvalého pobytu o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (vrátane sociálnej služby v zariadení pre seniorov) a splní všetky zákonom stanovené podmienky, je obec/mesto povinné vydať rozhodnutie o odkázanosti na túto sociálnu službu. Nie je pritom rozhodujúce, či sa občanovi už v čase podania žiadosti o posúdenie odkázanosti (napr. na sociálnu službu v zariadení pre seniorov) poskytuje iný druh sociálnej služby (napr. sociálna služba v domove sociálnych služieb). Ako sme už uviedli v odpovedi k inej otázke, fyzická osoba môže požiadať o posúdenie odkázanosti na viaceré druhy sociálnych služieb.

 

Ak výška finančného príspevku podľa § 71 ods. 6, ktorý poskytuje MPSVR SR zariadeniu zriadenému alebo založenému obcou, nepostačuje na pokrytie ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľa a klienti nemajú dostatočný príjem na pokrytie týchto nákladov, môže obec alebo zariadenie zriadené obcou žiadať inú obec alebo VÚC, v ktorej má klient trvalý pobyt o uhradenie rozdielu medzi finančných príspevkom a sumou ekonomicky oprávnených nákladov po odpočítaní sumy úhrady zaplatenej klientom?

Novelou zákona o sociálnych službách bola z ustanovenia § 71 ods. 6 a § 80 písm. h) a § 71 ods. 7 a § 81 písm. h) vypustená pôsobnosť obce a vyššieho územného celku uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady obci alebo zariadeniu zriadenému alebo založenému obcou, v ktorom obec alebo vyšší územný celok zabezpečil poskytovanie sociálnej služby. Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona účinného od 1.3.2012 nie je možné požadovať od obce alebo vyššieho územného celku úhradu ekonomicky oprávnených nákladov za zabezpečenie sociálnej služby a to ani v prípade, že finančný príspevok poskytnutý MPSVR SR nepostačuje na pokrytie ekonomicky oprávnených nákladov po odpočítaní sumy úhrady od klienta. Všetky zariadenia sociálnych služieb zriadené alebo založené obcou bude možné financovať len spôsobom upraveným v ustanovení § 71 ods. 6 a § 78b novely zákona o sociálnych službách a z vlastných zdrojov príslušnej obce, tak ako to doteraz väčšina obcí realizovala.

 

Je potrebné, aby po 1.3.2012 obec uzatvárala s neverejným poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o zabezpečení sociálnej služby pre jej obyvateľa, napriek tomu, že mu už nebude poskytovať finančné príspevky z vlastných zdrojov a to aj v tých prípadoch, ak neverejný poskytovateľ poskytuje sociálnu službu na území inej obce ? Môže neverejný poskytovateľ poskytovať klientovi sociálnu službu aj bez zmluvy o zabezpečení sociálnej služby s obcou?

Podľa nášho právneho názoru povinnosť obce zabezpečiť príslušnú sociálnu službu pre svojho občana (podľa trvalého pobytu), t.j. sociálnu službu, ktorá patrí do jej vecnej pôsobnosti, nebola novelou zákona o sociálnych službách dotknutá. Z uvedeného dôvodu, ak občan požiada obec o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa (nie je rozhodujúce, kde poskytovateľ sociálnu službu poskytuje), obec je v súlade s ustanovením § 8 ods.8 zákona o sociálnych službách povinná uzatvoriť zmluvu o zabezpečení poskytovania sociálnej služby. Keďže táto zmluva nie je formalizovaná, obec môže uzatvoriť túto zmluvu napr. aj prostredníctvom emailu. Napriek skutočnosti, že sociálnu službu bude zabezpečovať obec, kde má klient trvalý pobyt, o finančný príspevok podľa § 78a zákona o sociálnych službách bude neverejný poskytovateľ žiadať obec, v ktorej sociálnu službu poskytuje.


Ak sa však klient obráti na neverejného poskytovateľa sociálnej služby so žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo (bez žiadosti obce o zabezpečenie sociálnej služby), nie je potrebné, aby poskytovateľ uzatváral s obcou zmluvu o zabezpečení sociálnej služby. Napriek neuzatvoreniu zmluvy o zabezpečení sociálnej služby, za predpokladu splnenia všetkých podmienok ustanovených v §78a, takémuto poskytovateľovi vznikne nárok na finančný príspevok, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce. Povinnosť obce rozhodovať o odkázanosti svojho občana na sociálnu službu na základe jeho žiadosti však nezaniká (§ 80 písm. c)) a obec nemôže odmietnuť vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu.

Podotýkame, že vyššie uvedený režim zabezpečenia sociálnej služby sa vzťahuje aj na vyšší územný celok a to napriek tomu, že vyšší územný celok nebude poskytovať finančné príspevky a ani refundovať ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľovi.

Zároveň je potrebné uviesť, že podľa § 95 ods.7 zákona o sociálnych službách je neverejný poskytovateľ povinný predkladať príslušnej obci alebo VÚC štvrťročne evidenciu prijímateľov sociálnej služby a tak sa obec alebo VÚC, v ktorej ma klient trvalý pobyt, dozvie, ktorý poskytovateľ poskytuje sociálnu službu pre jeho obyvateľa, a to aj vtedy, ak obec alebo VÚC o zabezpečenie sociálnej služby nepožiadala.

 

Ak výška finančného príspevku podľa § 78a, ktorú bude poskytovať MPSVR SR, nepostačuje na pokrytie ekonomicky oprávnených nákladov neverejného poskytovateľa a klienti nemajú dostatočný príjem na pokrytie týchto nákladov, môže neverejný poskytovateľ žiadať obec, v ktorej má klient trvalý pobyt o uhradenie rozdielu medzi finančných príspevkom a sumou ekonomicky oprávnených nákladov po odpočítaní sumy úhrady zaplatenej klientom?

Podľa zákona o sociálnych službách účinného od 1.3.2012 je možné poskytovať neverejnému poskytovateľovi len finančný príspevok podľa § 78a a to vo výške určenej podľa prílohy č. 8. Nie je možné požadovať od obce doplatenie rozdielu medzi výškou dotácie a  ekonomickými nákladmi poskytovateľa v prípade nepostačujúcej úhrady zo strany klienta, nakoľko zákon o sociálnych službách takéto uhrádzanie rozdielu obci neustanovuje.

 

Na základe čoho bude obec poskytovať finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi z finančných prostriedkov poskytnutých z MPSVR SR?

Ak neverejný poskytovateľ podal obci v termíne od 1. 3. 2012 do 31.3. žiadosť podľa prílohy č. 8 novely zákona o sociálnych služieb a následne najneskôr do 31. 3. 2012 túto žiadosť obec postúpi ministerstvu, MPSVR SR poskytne obci finančné príspevky na financovanie tohto neverejného poskytovateľa, vo výške podľa prílohy č. 6 novely zákona o sociálnych službách. Obec je povinná najneskôr do 30 dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov od MPSVR SR poskytnúť finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi. Pokiaľ ide o vzťah medzi obcou a neverejným poskytovateľom, v ustanovení § 80 písm. k) novely zákona o sociálnych službách je zakotvená povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok podľa § 78a na základe písomnej zmluvy podľa osobitného predpisu (§ 51 Občianskeho zákonníka). V tejto nepomenovanej zmluve si obec a neverejný poskytovateľ dohodnú aj podmienky zúčtovania príspevku.

Je klient, ktorému sa začne poskytovať sociálna služba bezodkladne podľa § 8 ods. 6 povinný platiť úhradu vo výške ekonomicky oprávnených nákladov, t.j. je samoplatcom?

V prípade, že sa klientovi začne poskytovať sociálna služba bezodkladne z dôvodov uvedených v § 8 ods. 6, t.j. pred vydaním právoplatného rozhodnutia na sociálnu službu, je potrebné bezodkladne požiadať o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu (ak sa konanie o odkázanosti ešte nezačalo). Zdôrazňujeme, že nie je možné bezodkladné umiestnenie klienta zamieňať s poskytovaním sociálnej služby podľa § 51a, t.j. fyzickej osobe, u ktorej sa nevykonáva posudková činnosť a ktorá bude platiť úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov (samoplatca). Z uvedeného dôvodu pri prednostnom/bezodkladnom umiestnení nie je možné od klienta požadovať úhradu vo výške ekonomicky oprávnených nákladov (ako od samoplatcu). Úhrada pre tohto klienta za úkony sebaobsluhy by mala zodpovedať rozsahu úkonov sebaobsluhy, ktoré sa mu budú poskytovať v súlade so zmluvou o poskytovaní sociálnej služby (aj s klientom, ktorému sa sociálna služba poskytuje bezodkladne, musí byť uzatvorená zmluva o poskytovaní sociálnej služby). To znamená ( napr. ak ide o sociálnu službu poskytovanú v domove sociálnych služieb), že ak rozsah poskytovaných úkonov sebaobsluhy bude zodpovedať rozsahu podľa stupňa odkázanosti V., úhrada bude zodpovedať stupňu V., a to vo výške stanovenej v  súlade so všeobecne záväzným nariadením. Ak bude klient následne na základe posúdenia odkázaný na vyšší stupeň odkázanosti (VI.) k uzavretej zmluve je potrebné vyhotoviť dodatok, v ktorom tieto zmeny budú obsiahnuté a prejavia sa aj vo výške úhrady.

Je potrebné sa registrovať aj na odľahčovaciu službu ?

Napriek tomu, že ustanovenia týkajúce sa registrácie na poskytovanie sociálnej služby neboli novelizované, vzhľadom na potrebu jednotnej implementácie v praxi uvádzame nasledovné:

V súlade s ustanovením § 54 ods. 1 zákona o sociálnych službách sa odľahčovacou službou poskytuje alebo zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálna služba počas obdobia, v ktorom fyzická osoba ktorá opatruje, nemôže opatrovanie vykonávať. Za sociálnu službu, ktorá sa poskytne alebo zabezpečí sa považujú sociálne služby pre osoby odkázané na pomoc inej osoby (napr. opatrovateľská služba, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie). Na poskytovanie týchto sociálnych služieb počas odľahčovacej služby sa vzťahujú rovnaké podmienky ako na ich poskytovanie mimo odľahčovacej služby (vrátane zmluvy, úhrady a pod).

Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné, aby sa subjekty (poskytovatelia) registrovali na poskytovanie odľahčovacej služby. Poskytovatelia, ktorí poskytujú sociálne služby, prostredníctvom ktorých sa poskytuje aj odľahčovacia služba musia byť registrovaní na konkrétny druh sociálnej služby, ktorý priamo poskytujú (t. j. napr. opatrovateľská služba, zariadenie opatrovateľskej služby).

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti