Hlavné menu

Otázky a odpovede k novele zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1.1.2014

Ako sa preukazujú a posudzujú hodnoverné doklady preukazujúce oprávnenosť užívania stavby na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb formou právoplatného kolaudačného rozhodnutia v súlade s ustanovením § 64 ods. 4 prvej vety zákona o sociálnych službách?

V súlade s § 64 ods. 4 prvou vetou zákona o sociálnych službách údaje o priestorových podmienkach na účely konania vo veci zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb sa preukazujú kópiou listu vlastníctva nie staršieho ako tri mesiace alebo kópiou nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke, ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých sa sociálna služba poskytuje, a ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení sociálnych služieb, aj kópiou právoplatného kolaudačného rozhodnutia.

Účelom predloženia kópie právoplatného kolaudačného rozhodnutia je preukázať stavebno - technickú oprávnenosť užívania stavby na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb, čo musí vyplývať z obsahu tohto konkrétneho rozhodnutia (resp. s konkrétne použitou terminológiou tohto účelového určenia vychádzajúcou z práva sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálnej starostlivosti, sociálnej pomoci, resp. sociálnych služieb platného v dobe vydania tohto rozhodnutia). Ide o rozhodnutie príslušného stavebného úradu vydané v súlade s § 76 až 84 zákona č. 50/1976 Zb. zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Za právoplatné kolaudačné rozhodnutie na účely § 64 ods. 4 prvej vety zákona o sociálnych službách sa preto považuje aj právoplatné rozhodnutie príslušného stavebného úradu o zmene v užívaní stavby podľa § 85 stavebného zákona, z obsahu ktorého vyplýva stavebno - technická oprávnenosť užívania stavby na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb (resp. s konkrétne použitou terminológiou tohto účelového určenia vychádzajúcou z práva sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálnej starostlivosti, sociálnej pomoci, resp. sociálnych služieb platného v dobe vydania tohto rozhodnutia). Ide o prípady, kedy bolo na stavbu už vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie na iný účel a tento sa mení na účel poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb v konaní o zmene spôsobu užívania stavby vedenom príslušným stavebným úradom s primeraným použitím ustanovení § 76 až 84 stavebného zákona.

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nadobudol účinnosť 1. októbrom 1976 a kolaudačné rozhodnutia podľa tohto zákona ( s takýmto označením obsahu rozhodnutia) vydávali stavebné úrady až po nadobudnutí jeho účinnosti. U stavieb, ktoré boli dokončené a uvedené do prevádzky (do užívania) podľa príslušných právnych predpisov platných a účinných pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. sa preukazuje stavebno- technická oprávnenosť užívania stavby na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb podľa § 64 ods. 4 prvej vety zákona o sociálnych službách, z príslušných právoplatných rozhodnutí vydaných podľa týchto právnych predpisov, čo však musí vyplývať z obsahu konkrétneho rozhodnutia (napr. právoplatné rozhodnutie o užívaní dokončenej stavby na povolené účely, právoplatné povolenie na uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) vydané podľa zákona č. 87/1958 Zb. zákon o stavebnom poriadku).

V súlade s § 104 zákona č. 50/1976 Zb., ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad. Stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby ).

V pochybnostiach o uznaní právoplatných rozhodnutí alebo iných listinných dôkazov vydaných podľa právnych predpisov v oblasti stavebného práva pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 50/1976 Zb., za právoplatné kolaudačné rozhodnutie na účely § 64 ods. 4 prvej vety zákona o sociálnych službách je potrebné, aby vyšší územný celok, ako príslušný orgán vo veci registrácie poskytovateľov sociálnych služieb, komunikoval z hľadiska vecnej príslušnosti priamo s príslušným stavebným úradom, resp. Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok.

Čo sa považuje za preukázateľný spôsob zabezpečenia sociálnej služby v intenciách § 8 odsek 8 zákona o sociálnych službách?

Preukázateľný spôsob znamená, že je možné kedykoľvek hodnoverne preukázať, že došlo k procesu požiadania o poskytnutie sociálnej služby (napr. elektronicky, písomne, zvuková nahrávka). Prax ukazuje, že doteraz mnohé obce/vyššie územné celky (ďalej len “VÚC“) nemajú transparentne zverejnené kritériá zaraďovania žiadostí podľa poradia došlých žiadostí, ako to ustanovuje § 8 odsek 4 zákona o sociálnych službách. Mnohí poskytovatelia už majú v rámci poskytnutia pomoci a poradenstva klientom, vypracovaný vzor žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby (ďalej len „SS“). Je to vhodná inšpirácia aj pre obce a VÚC.

Je možné zahrnúť do cenníka SS úhradu za odbornú činnosť „donáška jedla na izbu„ prijímateľa sociálnej služby, ak je prijímateľ mobilný a jedáleň nenavštevuje len z osobných dôvodov?

Za donášku jedla (v prílohe č. 4 ako úkon sebaobsluhy, písm. b), bod 2 – obsluha -prinesenie stravy a nápoja na dosah klienta) na izbu je možné žiadať úhradu od klienta a súčasne ju zaradiť do cenníka služieb len za predpokladu, že klient nie je odkázaný na niektorý z úkonov sebaobsluhy, ktoré súvisia, napríklad s jeho mobilitou a motorikou, pre ktoré nie je schopný sa premiestniť z izby do jedálne.

Je možné do cenníka zahrnúť aj úhradu za počet najazdených km pri použití služobného vozidla pri zabezpečení sprievodu pre prijímateľa sociálnej služby?

Úhradu za sprevádzanie nie je možné požadovať od klienta, ktorý je odkázaný na pomoc inej osoby, ak ide o sprievod na lekárske vyšetrenie, na vybavenie úradných záležitostí alebo sprievod pri záujmových aktivitách, nakoľko súčasťou zabezpečenia pomoci pri odkázanosti na pomoc inej osoby v súlade s ustanovením § 16 odsek 1 písm. c) zákona o sociálnych službách sú aj činnosti uvedené v prílohe č. 4. Úhradu je však možné požadovať za sprievod nad rámec zákonom vymedzených aktivít, napr. návšteva príbuzných.

Je možné čerpať finančný príspevok poskytovaný z MPSVR SR odo dňa začatia poskytovania sociálnej služby aj bez právoplatného rozhodnutia o odkázanosti?

Finančný príspevok je možné čerpať aj bez právoplatného rozhodnutia, ak sa klientovi poskytuje starostlivosť z dôvodov uvedených v § 8 odsek 6 zákona o sociálnych službách , t. j. ak bol klient prijatý bezodkladne. Súčasne ustanovenie § 92 odsek 8 zákona o sociálnych službách priamo upravuje, že SS uvedenú v § 34 až 41 možno poskytovať aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na SS. V týchto prípadoch prijímateľ až následne predloží právoplatné rozhodnutie. Právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na SS predkladá poskytovateľ SS aj na účely zúčtovania poskytnutého finančného príspevku.

Kto sa považuje za samoplatcu a je možné na neho čerpať finančnú podporu z verejných zdrojov?

V súlade s ustanovením § 51a je možné klienta definovať ako „samoplatcu“ len za predpokladu, že platí úhradu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov (ďalej len „EON“) a ak sa mu bude poskytovať pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby. Finančný príspevok z MPSVR sa poskytuje na kapacitu zariadenia SS registrovanú v danom období a poskytnutá suma finančného príspevku z MPSVR SR zahŕňa aj sumu príspevku na klienta samoplatcu (pokiaľ priamo poskytovateľ neuviedol v žiadosti o finančný príspevok nižší počet klientov prihliadajúc na počet klientov – samoplatcov). Poskytovateľ SS je najneskôr pri vyúčtovaní povinný zodpovedajúcu sumu vrátiť MPSVR SR, inak by dosiahol zisk a tým by prestal spĺňať podmienky na podporu z verejných zdrojov.

Do akého obdobia je možné klienta považovať za samoplatcu? Je potrebné, aby obec/VÚC vydala potvrdenie o potrebe bezodkladnosti?

Ak sa klient rozhodol, že nemá záujem byť samoplatcom a túto skutočnosť oznámi poskytovateľovi a požiada príslušnú obec alebo VÚC o posúdenie odkázanosti na príslušnú SS, nie je možné ho pokladať za samoplatcu a to ani vtedy, ak sa mu z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 odsek 6 zákona o sociálnych službách začala poskytovať SS bezodkladne, t.j. pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na SS. Je právne irelevantné, či obec/VÚC vydala potvrdenie o potrebe bezodkladnosti, nakoľko na vydávanie takéhoto potvrdenia ani nemá pôsobnosť.

Je možné žiadať od klienta úhradu za sprievod (v rámci poskytovania pobytovej SS), ak si vybral lekára mimo spádovej oblasti, kde sa nachádza zariadenie?

V rámci poskytnutia pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby (§ 16 odsek 1 písm. c) a následne prílohy č. 4 zákona o sociálnych službách), platná právna úprava nerozlišuje, či je sprievod na lekárske vyšetrenie zabezpečovaný v rámci spádového územia alebo nie. Klient má právo výberu lekára, preto nie je možné poskytnutie sprievodu na lekárske vyšetrenie mimo danej spádovej oblasti pokladať za poskytnutie nadštandardnej služby a vyžadovať od klienta osobitnú úhradu. Navyše v niektorých prípadoch v lokalite, kde sa nachádza zariadenie sociálnych služieb, nemusí byť vôbec dostupný niektorý odborný lekár, ktorého klient potrebuje.

Je možné zmluvne alebo cez všeobecne záväzné nariadenie obmedziť lehotu neprítomnosti klienta v zariadení SS?

Platná právna úprava žiadnym spôsobom neobmedzuje právo klienta opustiť zariadenie sociálnych služieb na prechodné obdobie, t.j. neobmedzuje jeho slobodu pohybu a pobytu a ani neustanovuje žiadne lehoty neprítomnosti. Klient má právo na vytváranie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu s cieľom nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavanie partnerských vzťahov a to aj tak, že opustí dočasne zariadenie. Ustanovenie § 72 odsek 9 rieši situáciu neprítomnosti klienta a tým aj postup pre poskytovateľa v čase neprítomnosti klienta tak, že umožňuje poskytovateľovi požadovať od klienta úhradu len za ubytovanie, ak uvoľnené miesto nie je obsadené inou fyzickou osobou, ak sa s klientom nedohodli inak (napríklad tak, že sa určí len symbolický poplatok, resp. udržiavací poplatok).

Aké doklady predkladá poskytovateľ tlmočníckej služby vyššiemu územnému celku?

Pri vedení evidencie poskytovateľ tlmočníckej služby postupuje výlučne podľa ustanovenia § 95 a následne z § 94c odsek 3 písm. a) až c) zákona o SS (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo). Požadované údaje predkladá príslušnému samosprávnemu orgánu štvrťročne. Na predkladaní údajov potrebných k evidencii sa žiadnym spôsobom nezúčastňuje prijímateľ SS. VÚC má možnosť požadovať od neverejného poskytovateľa ďalšie údaje (nad rámec ustanovenia § 95) za predpokladu, že si predkladanie takýchto údajov zmluvne dohodol v zmluve o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku na účely jeho zúčtovania, resp. má upravené podrobnosti týkajúce sa predmetnej veci vo všeobecne záväznom nariadení.

Môže byť pri registrácii garantom SS predseda správnej rady neziskovej organizácie aj keď nie je v pracovnoprávnom vzťahu s neziskovou organizáciou?

Výnimka v poslednej vete § 63 odsek 3 zákona o sociálnych službách bola ustanovená pre tie prípady, keď nie je potrebné, aby zodpovedná osoba mala k právnickej osobe pracovnoprávny vzťah. Pracovnoprávny vzťah je plnohodnotne nahradený tým, že fyzická osoba je spoločníkom alebo členom právnickej osoby. Spoločník alebo člen právnickej osoby je súčasťou právnickej osoby, ich záujem je identický so záujmami právnickej osoby, je subjektom, ktorý sa zúčastňuje na činnosti a rozhodovaní danej organizácie, obhajuje jej záujmy, jej záujmy sú súladné so záujmami právnickej osoby. Z uvedených dôvodov predseda správnej rady, ktorá je orgánom neziskovej organizácie, sa považuje za člena právnickej osoby a pri registrácii nemusí byť takáto osoba v pracovnoprávnom vzťahu s neziskovou organizáciou a spĺňa podmienky registrácie na účely ustanovenia § 63 odsek 3 zákona o sociálnych službách.

Pri poskytovaní SS ambulantnou formou by sa nemali započítať víkendové dni do počtu 30 dní neobsadených miest. Je možné postupovať aj týmto spôsobom?

Vzhľadom na znenie platných ustanovení zákona o sociálnych službách (§ 75 odsek 16, 78b odsek 7) nie je možné implementovať citované ustanovenia iným spôsobom, t.j. tak, že do lehoty 30 dní sa nezapočítavajú dni pracovného pokoja. Na účely neprítomnosti je možné zohľadniť len 30 po sebe nasledujúcich dní a pritom nie je možné rozlišovať pracovné dni a dni pracovného voľna, ktoré by sa do lehoty 30 dní nezapočítavali pri poskytovaní ambulantnej SS.

Ak klient zmení druh poskytovanej SS, ale sociálnu službu mu poskytuje ten istý poskytovateľ (napr. pri transformácii domova sociálnych služieb na špecializované zariadenie), má považovať vyšší územný celok takéhoto klienta, na ktorého bol už vyplácaný finančný príspevok, za nového žiadateľa o zabezpečenie SS a opätovne ho zaradí do evidencie žiadostí o zabezpečenie SS ako nového žiadateľa a súčasne ho zaradí do tzv. „poradovníka čakateľov na finančné príspevky„ a tým príslušný samosprávny kraj na určité obdobie preruší poskytovanie a vyplácanie finančných príspevkov na tohto klienta?

Aj v prípade zmeny druhu sociálnej služby, na ktorú je klient odkázaný (má právoplatné rozhodnutie) a podal si písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania tejto SS ku dňu ukončenia doposiaľ poskytovanej SS iného druhu celoročnou pobytovou formou, považujeme to, za naplnenie dôvodu bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia poskytovania sociálnej služby, čím sa mu zabezpečí kontinuita doposiaľ poskytovanej finančnej podpory SS celoročnou pobytovou formou z verejných prostriedkov. To znamená, že finančná podpora z verejných prostriedkov by mala ísť za klientom bez ohľadu na zmenu druhu sociálnej služby. S cieľom stransparentniť tento proces a v záujme jednotného postupu u všetkých klientov, ktorí sa ocitnú v rovnakej situácii, by bolo vhodné, aby si vyšší územný celok tento postup upravil vo všeobecne záväznom nariadení. Nevidíme ani dôvod zaradiť klienta opätovne na posledné miesto do tzv. „poradovníka čakateľov na finančné príspevky“.

Klient, ktorému už raz bola zabezpečená SS u neverejného poskytovateľa a samosprávny kraj poskytoval na tohto klienta finančný príspevok, ale tento klient po určitom čase odchádza k inému poskytovateľovi SS, je potrebné, aby si klient podal novú písomnú žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u iného poskytovateľa? Môže byť takýto klient opätovne zaradený do evidencie žiadateľov o zabezpečenie SS a môže samosprávny kraj na určité obdobie prerušiť poskytovanie a vyplácanie finančných príspevkov na tohto klienta?

Takýto klient si podáva len písomnú žiadosť, ktorou žiada zmeniť pôvodnú žiadosť o zabezpečenie SS, a to v časti názvu poskytovateľa sociálnej služby a miesta poskytovania sociálnej služby. Výber nového poskytovateľa sociálnej služby rovnakého druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby u prijímateľa SS s finančnou podporou tejto SS z verejných prostriedkov neovplyvní už vzniknutý nárok na poskytovanie tejto finančnej podpory. Zákon o sociálnych službách totiž kladie akcent na zvýšenú ochranu už vzniknutých právnych vzťahov pri poskytovaní SS v zariadení SS celoročnou pobytovou formou a pri zabezpečení kontinuity jej zabezpečenia aj pri zmenených právnych podmienkach.

Je možné jednej posudzovanej osobe v priebehu necelých 6 mesiacov vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v dennom stacionári, v zariadení pre seniorov a na domácu opatrovateľskú službu? Prečo máme vydávať rozhodnutia na viaceré druhy SS, keď klient aj tak nemôže využívať uvedené služby kombinovane?

Ustanovenie § 41 odsek 3 zákona o SS nevylučuje súbežné poskytovanie ambulantnej sociálnej služby (napr. denný stacionár) a opatrovateľskej služby. Nie je možný len súbeh pobytovej sociálnej služby a opatrovateľskej služby. Zákon o sociálnych službách žiadnym spôsobom neobmedzuje klienta pri podávaní žiadostí (z hľadiska počtu) o posúdenie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na rôzne druhy SS a ani neupravuje časové obdobie, v ktorom je možné takéto žiadosti podávať. Mnohí občania žiadajú o posúdenie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby na viaceré SS z toho dôvodu, že v čase podania žiadosti majú záujem zotrvať v domácom prostredí s opatrovateľskou službou a v prípade zhoršenia ich zdravotného stavu alebo zmeny sociálnych podmienok (napr. nemožnosť opatery zo strany príbuzných počas noci ) chcú mať kontinuálne zabezpečenú pobytovú sociálnu službu, nakoľko nemôžu zostať bez opatery v čase, pokiaľ im bude vydané rozhodnutie o odkázanosti na takúto sociálnu službu.

Vzťahuje sa lehota 30 po sebe nasledujúcich dní v čase neprítomnosti klienta aj na poskytovanie finančného príspevku na prevádzku pri ambulantnej forme SS?

Finančný príspevok na prevádzku pri ambulantnej forme nepodlieha režimu 30 dňovej lehoty, počas ktorej sa tento príspevok nekráti (§ 76 odsek 16) v čase neprítomnosti klienta. Lehotu na krátenie tohto finančného príspevku na prevádzku si určuje VÚC priamo v zmluve o poskytovaní finančných príspevkov, ktorú uzatvára s neverejným poskytovateľom. V tejto zmluve si účastníci dohodnú aj spôsob krátenia finančného príspevku na prevádzku v čase neprítomnosti klienta, nakoľko ustanovenie § 75 odsek 16 zákona o sociálnych službách neustanovuje pre ambulantnú formu žiadnu lehotu. Lehota 30 po sebe nasledujúcich dní sa vzťahuje pri finančnom príspevku na prevádzku len na pobytovú sociálnu službu. V praxi sa stretávame s tým, že pri ambulantnej forme SS si každá VÚC určuje rozdielne lehoty, napr. v čase neprítomnosti klienta toleruje a poskytuje finančný príspevok na prevádzku aj počas jeho neprítomnosti v rozsahu 20 dní alebo 5 dní alebo netoleruje žiadnu neprítomnosť a kráti príspevok na prevádzku za každú hodinu neprítomnosti. Je potrebné upozorniť, že v súlade s ustanovením § 75 odsek 16 zákona o SS pri príspevku na odkázanosť, nie je dôležitá forma pobytu a príspevok sa vypláca vždy aj počas neprítomnosti klienta nepresahujúcej 30 po sebe nasledujúcich dní (t.j. aj pri ambulantnej forme).

Zdravotný stav prijímateľa SS sa zmení tak, že potrebuje 24 hodinovú ústavnú zdravotnú starostlivosť (klientka je hospitalizovaná na ARE už 2 roky) a lekár v nemocnici dal písomné vyjadrenie, že stav klientky sa nezmení. Môže zariadenie jednostranne zrušiť pobyt tejto klientky?

Jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní SS možno len z dôvodov taxatívne uvedených v § 74 ods. 14. Jedným z týchto dôvodov je aj rozhodnutie o zániku odkázanosti fyzickej osoby na SS (§ 74 ods. 14 písm. d)). Podnet k začatiu takéhoto konania môže dať aj poskytovateľ s uvedením relevantných dôvodov spolu s označením dôkazov (napr. vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav prijímateľa sociálnej služby si vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení doživotne). Ak je vydané rozhodnutie o zániku odkázanosti fyzickej osoby na SS, môže poskytovateľ SS jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 14 písm. d), čím táto fyzická osoba stratí právny titul poskytovania SS. Samotné poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti počas poskytovania SS, nie je dôvodom možnosti jednostranného vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 14 zákona o sociálnych službách, ak ide o prechodnú (dočasnú) nemožnosť plnenia záväzku poskytovať sociálnu službu. Doba poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v takýchto týchto prípadoch sa považuje za neprítomnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení SS (§ 72 ods. 9).

Vypočítava sa výška finančného príspevku na prevádzku na základe priemerných bežných výdavkov (znížených o príjmy klientov) na priemerný prepočítaný počet klientov v útulku (napr. 14,7 klientov) alebo na celkový počet klientov, t.j. na kapacitu registrovanú na VÚC (napr. 20 klientov)?

Na účely § 77 ods. 7 skutočné bežné výdavky neverejného poskytovateľa za predchádzajúci rozpočtový rok musia byť znížené o pomernú časť skutočných bežných výdavkov za obdobie, v ktorom mal neverejný poskytovateľ v útulku neobsadené miesto v útulku po dobu 30 a viac po sebe nasledujúcich dní neposkytovania sociálnej služby na tomto mieste, a to v rozsahu trvania tohto neobsadenia, od prvého dňa vzniku neobsadenia tohto miesta. Takto znížené skutočné bežné výdavky neverejného poskytovateľa na skutočne obsadený počet miest v útulku v predchádzajúcom rozpočtovom roku môžu byť východiskom na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej SS (§ 77 ods. 1 až 5 ).

Finančný príspevok z mimoriadnej dotácie je viazaný na tzv. „zazmluvnené“ miesta, t.j. miesta, na ktoré VÚC poskytuje neverejnému poskytovateľovi finančné príspevky?

Finančný príspevok z MPSVR SR (mimoriadna dotácia) nie je viazaný na počet tzv. „zazmluvnených“ klientov zo strany VÚC, ale na registrovanú kapacitu . Pri neobsadenosti každého miesta nad 30 po sebe nasledujúcich dní je poskytovateľ povinný vrátiť MPSVR SR alikvotnú časť finančného príspevku pri zúčtovaní.

Pri poskytovaní finančného príspevku z MPSVR SR podľa § 78a je potrebné, aby každé miesto bolo zo strany obce u neverejného poskytovateľa zabezpečené (objednané) a je dôležité či je zabezpečenie podpísané starostom alebo inou osobou?

Podľa platnej právnej úpravy obec/mesto nemá už povinnosť poskytovať finančné príspevky (§ 75) pre vybrané druhy SS (napr. zariadenie pre seniorov), nakoľko tieto SS sú financované z verejných zdrojov prostredníctvom MPSVR SR. Z uvedených dôvodov nie je právne významné, či poskytovateľ prijme klienta na základe objednávky (zabezpečenia) zo strany obce alebo bez nej (klient priamo prichádza k poskytovateľovi, ktorému uvedie údaje potrebné k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní SS). Vzhľadom na vyššie uvedené, aj v prípade že by bola sociálna služba zabezpečená zo strany obce a vzhľadom na to, že postup zabezpečenia nie je formalizovaný, nie je významné, či požiadavka o zabezpečenie je podpísaná starostom alebo inou osobou, napríklad sociálnou pracovníčkou. Ustanovenie § 8 odsek 7 je významné hlavne pre klienta, ktorý má záujem o poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa s finančnou podporou, napr. pri sociálnej službe v zariadení typu domov sociálnych služieb , ktorá patrí do kompetencie vyššieho územného celku alebo napríklad pri opatrovateľskej službe, kde je obec povinná poskytnúť finančné príspevky alebo v prípadoch, ak sa sociálna služba zabezpečuje v inom regióne ako v tom, v ktorom má klient trvalý pobyt (refundácia ekonomicky oprávnených nákladov medzi VÚC-kami).

Zariadenie SS, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj má 2 týždňovú dovolenku. Náhradná služba počas dovolenky je zabezpečená cez iné obdobné zariadenie v pôsobnosti tej istej VÚC. Rodič nezaopatreného dieťaťa, ktoré je klientom zariadenia, kde je dovolenka, má ale záujem dieťa počas dovolenky umiestniť v inom zariadení, ktorého zriaďovateľom je iný samosprávny kraj. Je možné zabezpečiť sociálnu službu v zariadení inej VÚC, keď klient (dieťa) má zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenú so svojim pôvodným poskytovateľom, t.j. už mu bola sociálna služba zabezpečená? Ako máme postupovať?

Na obdobie počas dovolenky je potrebné dodatkom ukončiť zmluvu o poskytovaní SS v pôvodnom zariadení s tým, že v predmetnom dodatku bude dohodnuté, že počas dovolenky mu bude sociálna služba zabezpečená a poskytovaná v inom zariadení (identifikuje sa zariadenie) a v inom samosprávnom kraji a po ukončení dovolenky (s presným vymedzením dátumu ukončenia), mu bude opäť poskytovaná sociálna služba v pôvodnom zariadení. Je potrebné zabezpečiť také právne podmienky, aby mal klient istotu, že po návrate sa bude mať kam vrátiť a že sociálna služba, ktorá sa mu bude poskytovať, bude aj naďalej podporená z verejných zdrojov. Navyše platná právna úprava nepočíta s tým, že sociálna služba poskytovaná napr. celoročne, bude prerušená z dôvodu dovolenky a klient by nemal znášať následky prerušenia poskytovania sociálnej služby. Samosprávnemu kraju, v ktorom sa bude sociálna služba dieťaťu poskytovať počas dovolenky, sa budú refundovať ekonomicky oprávnené náklady znížené o sumu zaplatenej úhrady.

Kedy musí byť ročná účtovná uzávierka overená audítorom? Iba ak príjmy z verejných prostriedkov prekročia sumu 33 193 € alebo iba, ak všetky príjmy poskytovateľa prekročia sumu 165 969 € alebo musia byť splnené obe podmienky súčasne?

V súlade s § 67a ods. 4 zákona o sociálnych službách je poskytovateľ sociálnej služby povinný overiť ročnú účtovnú závierku v oboch prípadoch t. j. podľa písmena a) aj b) samostatne. To znamená, že aj v prípade, ak príjmy z verejných prostriedkov prekročia 33 193 €, ako aj v prípade, ak všetky príjmy poskytovateľa SS prekročia sumu 165 969 €. Overenie účtovnej uzávierky audítorom nie je viazané na súčasné naplnenie oboch podmienok.

Sú obce povinné si vzájomne refundovať ekonomicky oprávnené náklady pri pobytovej SS?

V zákone o sociálnych službách nie je už zakotvená povinnosť obcí vzájomne si refundovať náklady niektorej z pobytových sociálnych služieb (napr. zaradenie pre seniorov, útulok). Podľa § 71 odsek 7 zákona o SS táto povinnosť zostala zachovaná len pre VÚC. Jedným z dôvodov, pre ktoré bola vzájomná refundácia nákladov medzi obcami zrušená je skutočnosť, že obec, ktorá je zriaďovateľom pobytového zariadenia SS je financovaná finančným príspevkom z MPSVR SR, napr. 320 € mesačne na každého klienta v ZSS (§ 78b) a pokiaľ náklady danej sociálnej služby nepokryje finančný príspevok z MPSVR SR a úhrada klienta, obec, ktorá je zriaďovateľom zariadenia SS alebo ktorá založila zariadenie SS, pokrýva vzniknutý rozdiel zo svojho rozpočtu.

Vzťahuje sa povinnosť platiť úhradu za užívanie spoločných priestorov aj v rámci pobytovej SS? Nie je to duplicita, keď tieto náklady sú zahrnuté v bývaní za m2?

Úhrada za užívanie spoločných priestorov pri pobytovej sociálnej službe je už obsiahnutá v §17 odseku 2 v rámci pojmu ubytovanie, do ktorého je možné zahrnúť aj náklady na užívanie spoločných priestorov. Ak si poskytovateľ zahrnul do nákladov na bývanie aj náklady spojené s užívaním spoločných priestorov a hlavne, ak ich premietol do úhrady, nie je možné od klienta osobitne požadovať ešte aj úhradu za užívanie spoločných priestorov.

Možno považovať používanie TV a rádia za inú činnosť podľa § 15 odsek 3 a možno žiadať od klienta úhradu za používanie TV a rádia úhradu ? Je potrebné uzavrieť s klientom osobitnú zmluvu? O inú činnosť by išlo vtedy, ak by sme spotrebiče požičiavali?

Vychádzajúc z ustanovení § 16,17 a 18 zákona o sociálnych službách, ktoré vlastne tvoria obsah sociálnej služby, ak sa žiadna z činností, ktoré sú uvedené v otázke, napr. používanie TV, nenachádza v niektorej oblasti činností, ktoré sa považujú za sociálnu službu, nie je možné ich zahrnúť do činností patriacich do sociálnej služby a za ktoré by mal klient platiť úhradu. Skutočnosť ako poskytovateľ nazýva takúto inú činnosť nie je pritom rozhodujúca (požičiavanie, používanie). Aj za takúto inú činnosť môže poskytovateľ žiadať od klienta úhradu, ale nie v rámci zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ale v osobitnej zmluve (napr. podľa § 51 OZ - nepomenovaná zmluva).

Stáva sa nezaplatená úhrada prijímateľa, ktorý je dieťaťom, pohľadávkou rodičov, ktorý za neho platia úhradu?

V súlade s ustanovením § 72 odsek 8 zákona o sociálnych službách je povinný platiť úhradu prijímateľ sociálnej služby. Ak ide o nezaopatrené dieťa, úhradu síce platia jeho zákonní zástupcovia, t.j. rodičia, ale v postavení platiteľa vždy zostáva prijímateľ sociálnej služby. Z uvedených dôvodov aj nezaplatená časť úhrady je pohľadávkou prijímateľa sociálnej služby a nie jeho rodičov. Chápeme problémy poskytovateľov a samosprávnych orgánov s následným uplatňovaním pohľadávky v prípade ukončenia pobytu dieťaťa v zariadení sociálnych služieb, ktoré sa stalo plnoletým alebo ak sa dieťaťu začne poskytovať iný druh sociálnej služby, ale iná možnosť nie je. V rámci inštitútu správy pohľadávky je poskytovateľ povinný zistiť, či nedošlo k takej zmene, ktorá by umožnila domáhať sa pohľadávky, napríklad aj prostredníctvom Centrálneho registra obyvateľov SR, na základe ktorého možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti