Hlavné menu

Všeobecné otázky a odpovede k zákonu o sociálnych službách

Aký je postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby?

Postup pri poskytovaní sociálnej služby by mal byť podľa nášho názoru nasledovný:

  • občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu (uvedenú v § 34 až 41), v súlade s § 92 ods. 2 a3,
  • obec/VÚC vykoná lekársku posudkovú činnosť a vypracuje lekársky posudok v súlade s § 49,
  • obec/VÚC vykoná sociálnu posudkovú činnosť a vydá sociálny posudok v súlade § 50,
  • na základe lekárskeho asociálneho posudku obec/VÚC vydá posudok o odkázanosti na sociálnu službu v súlade s § 51,
  • na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu,
  • 6. ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, požiada príslušnú obec alebo VÚC o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenou alebo založenou právnickou osobou alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a3.

Zároveň v súlade s § 8 ods. 4 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods.2 a3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 7 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorý ho zriadil alebo založil.
V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, uzatvára s ním zmluvu o zabezpečení sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.
V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradovníka čakateľov toho zariadenia, o ktoré klient prejavil záujem, tak aby klient mohol zotrvať vo svojej komunite a zachovalo sa jeho právo voľby.


Termín 60 dní začína plynúť až po vypracovaní lekárskom posudku a rozhodnutia o odkázanosti na službu? Alebo uvedená lehota plynie od prvého kontaktu s klientom?

Podľa § 8 ods. 5 obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada.
Z uvedeného vyplýva, že lehota 60 dní (začne sa uplatňovať až od 1. 1. 2013) začne plynúť, až keď fyzická osoba, ktorá má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti, požiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.


V § 8 odst.4 je uvedené, že doba na zabezpečenie opatrovateľskej služby je 60 dní, ale účinnosť tohto odseku je odložená, čiže doba na zabezpečenie služby je 30 (60) dní , ako doteraz?

Do nadobudnutia účinnosti § 8 ods. 4 (1.1.2013) sa neuplatňuje 60 dní na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby, ale platia lehoty ustanovené zákonom o správnom konaní na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Po vydaní tohto rozhodnutia, ak klient požiada o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, obec postupuje v súlade s ustanovením § 8 odsek 2.


Obec zriadila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok. Akým spôsobom bude prebiehať umiestňovanie a úhrada za služby spojené s poskytovaním sociálnych služieb v takýchto zariadeniach? Na základe čoho bude poskytovaná sociálna služba v nízkoprahových zariadeniach? Kto bude uhrádzať náklady spojené s poskytnutím sociálnej služby? Bude to obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo to bude obec, na ktorej území sa nachádza zariadenie, prípadne zriaďovateľ?

Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (§ 51 Občianskeho zákonníka - nepomenovaná zmluva), čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).
Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Ak si obec zriadila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok, napriek tomu, že zo zákona nebola povinná poskytovať takúto sociálnu službu, je ju povinná aj financovať, bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba poskytuje.
Pre komplexnosť informácie uvádzame, že podľa § 106 ods. 19 obec a VÚC sú povinné poskytovať a financovať sociálnu službu, ktorú poskytovali podľa zákona o sociálnej pomoci do 31. 12. 2008 aj od 1.1.2009 a to aj vtedy, keď im táto sociálna služba podľa zákona o sociálnych službách nepatrí do pôsobnosti.


Ako v praxi budú obce a VÚC zisťovať, či iné obce/VÚC majú voľné miesta?

Zákon neupravuje tento postup. Vzhľadom na potrebu operatívneho a efektívneho riešenia je možné zvoliť viaceré spôsoby a prostriedky, nakoľko využívanie informačných a telekomunikačných technológií sa stáva bežnou súčasťou dnešnej spoločnosti (email, internet, telefón).


Akým spôsobom si VÚC objednáva klientov, pre ktorých nie je posudok o odkázanosti? Ako uzatvárať zmluvu o zabezpečení poskytovania sociálnej služby s budúcim poskytovateľom? Treba určiť presne údaje o občanovi, pre ktorého službu objednávame, alebo to dať len rámcovo bez uvedenia občanov alebo ich počtu ?

Ide o zmluvu o budúcom poskytovaní sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktorá môže byť uzatvorená aj rámcovo (napr. na kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta. Závisí od povahy sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.


Zákon bližšie neuvádza krízové situácie, za ktorých je nutné prijať klienta bezodkladne do zariadenia. Je možné prijať kritéria, ktoré by boli jednotné vo všetkých samosprávnych krajoch, pokiaľ ide o krízové situácie vyžadujúce si bezodkladné prijatie do zariadenia sociálnych služieb?

Považujeme za pomerne nebezpečné určiť taxatívne kritériá pre bezodkladné prijatie klienta. Každý prípad môže byť niečím výnimočný a individuálny a sme toho názoru, že vážne ohrozený život alebo zdravie je pomerne jednoznačné kritérium a ostatné dôvody sú tiež určené jednoznačne (životné potreby, deti z DD).


Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a následne nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na poskytovanie sociálnej služby, občanovi môže byť takáto sociálna služba poskytnutá len ako samoplatcovi?

Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 9 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak však si obec/VUC neobjednal/nepožiadal/nezazmluvnil neverejného poskytovateľa a klient si napriek tomu vybral poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa napr. mimo regiónu príslušnej obce/VÚC, nie je povinný poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na úhradu nákladov na sociálnu službu sa klientovi neprispieva z verejných zdrojov.


Je obec povinná zriadiť všetky sociálne služby uvedené v § 31 až § 47?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v pôsobnosti a to v súlade s § 8 ods. 2. To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.


Účinnosť § 8 ods. 4 je až od 1.1.2013 (60 dňová lehota na vybavenie). Dovtedy platí naďalej 30 dňová lehota bez povinnosti umiestňovať do zariadení?

Zákonom stanovená 60 dňová lehota (§ 8 ods. 4) sa vzťahuje na povinnosť zabezpečenia sociálnej služby, resp. na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. V prípade, že klient požiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok postupuje pri konaní o odkázanosti na sociálnu službu v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní (§ 27 zákona o obecnom zriadení a § 22 zákona o samosprávnom kraji). Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu je potrebné vydať v súlade s lehotami uvedenými v Správnom poriadku (§49), avšak tieto lehoty sa nevzťahujú na poskytnutie sociálnej služby, resp. uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.To však neznamená, že obec/VÚC nie je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 a 3.


Nezisková organizácia poskytuje opatrovateľskú službu bez finančného príspevku zo strany obce alebo VÚC a klienti za poskytovanie sociálnej služby platia plnú úhradu. Musia klienti v zmysle zákona o sociálnych službách požiadať o poskytnutie opatrovateľskej služby samosprávny kraj? Čo ak samosprávny kraj pridelí výkon sociálnej služby inej organizácií, napriek tomu, že klienti si žiadajú priamo nás?

Ak občan požiada o vybranú sociálnu službu (vrátane opatrovateľskej služby) a je na takúto sociálnu službu odkázaný, obec alebo vyšší územný celok, ktorého klient požiadal o poskytnutie sociálnej služby, je povinný poskytnúť sociálnu službu alebo ju zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, toho si klient vyberá sám a teda obec alebo VÚC nemôže výkon sociálnej služby „prideliť' inému neverejnému poskytovateľovi, ak si ho klient sám nevybral. Zároveň obec alebo vyšší územný celok, ktorý sociálnu službu zabezpečuje u neverejného poskytovateľa, je povinný tomuto subjektu poskytovať finančný príspevok v súlade s § 75 a nasl. V tomto prípade je neverejný poskytovateľ povinný uplatňovať u klienta garanciu zostatku príjmu podľa § 73.
Zároveň je však potrebné uviesť, že klient, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, má právo požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo neverejného poskytovateľa bez „sprostredkovania' cez obec alebo vyšší územný celok, avšak v tomto prípade, nemá neverejný poskytovateľ, ktorý týmto spôsobom poskytuje sociálnu službu, nárok na finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby a finančný príspevok na prevádzku. Zároveň klient nemá nárok na ochranu príjmu pri úhrade, teda platí celú úhradu stanovenú neverejným poskytovateľom.


Ako postupovať pri prijímaní do útulkov - „technicky'?

Pri tomto type zariadenia klient nie je povinný podať žiadosť obci alebo VÚC (§ 74 ods. 3) o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a preto klient žiada o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok).


Na základe čoho žiadať neverejných poskytovateľov o zabezpečenie služby ako napr. útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania a podobne, keďže sa pri týchto službách klienti neposudzujú - kto skúma ich oprávnenie na poberanie danej služby, keďže VÚC má zabezpečiť poskytovanie služby a tiež požiadať neverejného poskytovateľa o jej poskytnutie?

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom), VÚC sa má možnosť vopred dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) a uzavrieť o tom s ním zmluvu a následne uzavrieť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku.


Môže obec poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahový klub...prostredníctvom k tomu účelu založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch Klubu dôchodcov?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v pôsobnosti. To znamená, že obec môže sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná, poskytovateľ však musí zabezpečiť vhodné priestorové podmienky pre poskytovanie sociálnej služby, čo závisí aj od toho, o aký druh sociálnej služby ide.
Podotýkame, že pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje v rámci svojej originálnej pôsobnosti a nie ako samostatnú činnosť, na ktorú je potrebná registrácia.

 

Občan si podá žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove pre seniorov. Obec však z dôvodu nedostatku voľného miesta nedokáže občana umiestniť v danej 60 dnovej lehote (od r. 2013) a občan nedá súhlas, aby mu zabezpečila sociálnu službu u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Konkrétna otázka: Ako ma daný poskytovateľ postupovať v takomto prípade?

Ak občan požiada o sociálnu službu v zariadení a je na takúto sociálnu službu odkázaný, obec alebo vyšší územný celok je povinný aj v období pred 1.1.2013, poskytnúť sociálnu službu vo svojom zariadení alebo ju zabezpečiť v inom verejnom alebo neverejnom zariadení pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3. Lehota 60 dní sa bude uplatňovať až od 1.1.2013. Ak ani uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení alebo klient odmietne, aby mu bola služba zabezpečená u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa a trvá na tom, aby mu bola sociálna služba poskytnutá obcou alebo zariadením zriadeným obcou alebo vyšším územným celkom, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradovníka čakateľov v tom zariadení, o ktoré klient prejavil záujem, tak aby klient mohol zotrvať vo svojej komunite a zachovalo sa jeho právo voľby. Práve v týchto prípadoch by mal sociálny pracovník úzko spolupracovať s klientom.
Zákon o sociálnych službách neupravuje situácie, keď klient trvá na tom, aby mu bola poskytnutá sociálna služba u konkrétneho neverejného poskytovateľa a to aj napriek tomu, že v čase zabezpečenia sociálnej služby nemá voľné miesto. Podľa nášho názoru by nebolo účelné a ani v súlade so zákonom o sociálnej pomoci vydávať rozhodnutie o zaradení do poradovníka čakateľov do niektorého zo zariadení zriadeného obcou alebo VÚC. Dôvodom je skutočnosť, že aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ak má byť klient zaradený do poradovníka, najskôr musí o poskytnutie sociálnej služby prejaviť záujem, pričom v tomto prípade klient nežiada o poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby v zariadení verejného poskytovateľa. Z toho vyplýva, že v takomto prípade klient nebude zaradený do žiadneho poradovníka.


Je mesto povinné poskytovať službu podľa § 31 zákona (Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa)? Ak áno, kto z pracovníkov mesta má túto službu v domácnosti zabezpečovať? Ak to môže byť opatrovateľka musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods. 9 menovaného zákona?

V súlade s § 80 zákona obec je povinná poskytovať alebo zabezpečovať pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života, ak v danej obci sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu.
Pre vykonávanie tejto sociálnej služby zákon neustanovuje žiadne kvalifikačné predpoklady.


Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa - môže o zabezpečenie tejto služby požiadať otec narodených trojčiat, ktorý má v našom meste trvalý pobyt? Matka má trvalý pobyt v inej obci.

Áno, o takúto službu môže požiadať aj otec detí. Zákon o sociálnych službách neupravuje, ktorý z rodičov žiada o takúto službu. Dôležité sú dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu zabezpečiť sama alebo za pomoci príbuznej osoby starostlivosť o dieťa/deti. Medzi takéto dôvody patrí aj narodenie najmenej troch detí súčasne.


Čo znamená formulácia ods. 5 § 31 - starostlivosť o dieťa sa poskytuje nepretržite, najviac v rozsahu 30 dní?

Pod nepretržitým poskytovaním tejto sociálnej služby sa rozumie, že sa poskytuje denne (od pondelka do nedele) a v rozsahu najviac 30 dní. Ak by nastalo prerušenie poskytovania tejto sociálnej služby, čo i len na jeden deň, od nasledujúceho nového poskytovania plynie opäť lehota 30 dní. Táto služba sa poskytuje do veku 3 rokov najmladších detí, v prípade narodenia najmenej troch detí súčasne alebo pri narodení dvoch detí alebo viac detí súčasne v priebehu dvoch rokov.

Je zákonne upravená lehota na vydanie lekárskeho posudku?

Na konanie vo veciach sociálnych služieb sa vzťahuje zákon o správnom konaní a lehoty v ňom upravené. Nová právna úprava neustanovuje osobitne lehotu pre vydanie lekárskeho posudku, to znamená, že správny orgán si musí v rámci konania vytvoriť primeraný časový priestor na vydanie lekárskeho posudku a následne rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu a to tak, aby toto rozhodnutie bolo vydané v lehote ustanovenej Správnym poriadkom (§ 49).


Obec má zabezpečovať posúdenie odkázanosti na pomoc inej osoby prostredníctvom „zazmluvneného' posudzujúceho lekára. Je možné, aby mala obec takýchto lekárov niekoľko?

Zákon o sociálnych službách neurčuje koľko posudzujúcich lekárov má mať obec alebo vyšší územný celok na zabezpečenie lekárskej posudkovej činnosti. Obec môže mať aj viacerých posudzujúcich lekárov a rovnako niekoľko obcí môže mať spoločne jedného posudzujúceho lekára v závislosti od počtu klientov, ktorí požiadajú o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu.

 

Môže obec, v prípade ak sa domnieva, že lekársky posudok bol zjavne neobjektívny, dať osobu preposúdiť inému lekárovi, ktorého za týmto účelom zazmluvní? Môže v prípade, ak druhý posudok bude iný, žiadať späť úhradu za prvý posudok?

Ak sa obec domnieva, že vydaný posudok je neobjektívny, je oprávnená dať fyzickú osobu preposúdiť iným posudzujúcim lekárom, s ktorým má uzatvorenú zmluvu. Ak vznikla zamestnávateľovi škoda môže ju vymáhať od zamestnanca (posudzujúceho lekára) za podmienok a spôsobom ustanoveným § 179 a nasl. Zákonníka práce.


Lekárskou posudkovou činnosťou sa určuje umiestnenie do príslušného zariadenia alebo sa zameriava len na určitý druh soc. služby podľa záujmu klienta?

Lekárskou posudkovou činnosťou sa určuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby na účely rozhodovania odkázanosti klienta na konkrétnu sociálnu službu, o ktorú požiadal. Až následne po vydaní rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, môže občan žiadať o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

Kto žiada posudkového lekára o vystavenie lekárskeho posudku? Sociálny pracovník alebo žiadateľ o posúdenie odkázanosti?

Podľa § 49 ods. 1 lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudzujúci lekár na základe zmluvy s obcou alebo vyšším územným celkom. Z uvedeného vyplýva, že posudzujúci lekár je v pracovnoprávnom vzťahu s obcou alebo vyšším územným celkom, a teda túto činnosť vykonáva na základe požiadavky obce alebo VÚC ako jeho zamestnanec.


Posudzujúci lekár pri svojej činnosti by mal používať prílohu č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.. Obávame sa, že mnohé z týchto činností nemá šancu lekár posúdiť, najmä pokiaľ pôjde o ľahšie stupne odkázanosti. Uvádzame len niektoré z nich: zistenie záručnej doby z obalov potravín a nápojov, dávkovanie a užívanie enzýmov na trávenie podľa množstva a zloženia prijímanej potravy, manipulácia s odevom pred a po vyprázdnení močového mechúra alebo hrubého čreva, zaujatie vhodnej polohy pri vyprázdňovaní, účelná očista po vyprázdnení. Ako lekár môže posúdiť napr. tieto činnosti?

Ak posudzujúci lekár na základe lekárskych nálezov nemôže posúdiť príslušné schopnosti klienta pri každodenných úkonoch sebaobsluhy (vrátane toho či je klient schopný zistiť záručnú dobu z obalov potravín, manipulovať s odevom) je potrebné, aby úzko spolupracoval so sociálnym pracovníkom v súlade s § 49 ods. 2. Podotýkame, že z niektorých druhoch zdravotného postihnutia priamo vyplýva obmedzenie pri úkonoch sebaobsluhy (napr. nevidiaci klient nevie zistiť záručnú dobu z obalov potravín).
Pokiaľ nie je lekárska dokumentácia na účely posúdenia uvádzaných činností postačujúca, môže obec alebo vyšší územný celok v súlade s § 93 ods. 3 vyzvať fyzickú osobu/posudzovaného občana, aby sa zúčastnil posúdenia zdravotného stavu a k schopnosti vykonávať uvedené činnosti sa aj osobne vyjadril.

 

Pre účely lekárskeho posudku sa vypracúva aj sociálny posudok? Kto vydáva posudok a rozhodnutia? Postup posudkovej činnosti je nasledovný? 1. lekársky posudok, 2. sociálny posudok, 3. posudok o odkázanosti na sociálnu službu, 4. zmluva o poskytovaní sociálnej služby.

Sociálny posudok sa nevypracováva na účely lekárskeho posudku, ale je súčasťou celého posudzovacieho procesu, ktorého výsledkom je rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. Postup je nasledovný:

  • občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu (uvedenú v § 34 až 41), v súlade s § 92 ods. 2 sa obci podáva žiadosť o posúdenie odkázanosti na opatrovateľskú službu, sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby a v dennom stacionári,
  • obec vykoná lekársku posudkovú činnosť a vypracuje lekársky posudok v súlade s § 49,
  • obec vykoná sociálnu posudkovú činnosť a vydá sociálny posudok v súlade § 50,
  • na základe lekárskeho asociálneho posudku obec vydá posudok o odkázanosti na sociálnu službu v súlade s § 51,
  • na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu,
  • ak je rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu právoplatné, občan môže požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.



Kto pripravuje a vydáva sociálny posudok?

Sociálnu posudkovú činnosť a vypracovanie posudku vykonáva sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku a samotný sociálny posudok vydáva obec alebo vyšší územný celok.


Ak obec nemá zamestnaného sociálneho pracovníka, môže zabezpečovať tieto činnosti aj na dohodu, prípadne na základe inej zmluvy?

Zákon neurčuje formu pracovnoprávneho vzťahu so sociálnym pracovníkom, preto je možné zabezpečiť vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti nielen na základe pracovnej zmluvy, ale aj na základe dohody o pracovnej činnosti.


Ako konať v prípade, že obec odmietne vypracovať sociálny posudok o odkázanosti na sociálnu službu na účely zariadenia pre seniorov s odôvodnením, že na jej území sa takýto typ zariadenia nevyskytuje a odstúpi ju VUC? Je povinná VUC vydávať posudok o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov alebo je to originálna pôsobnosť obce, tak ako je to uvedené v zákone ?

Napriek tomu, že príslušná obec nemá zariadenie pre seniorov je povinná rozhodovať o odkázanosti klienta na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, pretože jej to ustanovuje § 80 zákona. Rovnako VUC bude posudzovať odkázanosť na tú sociálnu službu , ktorá jej patrí do pôsobnosti podľa § 81 zákona.


Čo konkrétne musí obsahovať sociálny posudok?

Ako vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 2 zákona, sociálny posudok obsahuje znevýhodnenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4, v porovnaní s fyzickou osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.
Z uvedeného vyplýva, že pri vypracovávaní sociálneho posudku je potrebné uviesť, pri ktorých úkonoch podľa prílohy č. 4 a v akom rozsahu je posudzovaná fyzická osoba znevýhodnená. Rámec rozsahu hodín na úkony sebaobsluhy je pritom určený stupňom odkázanosti, ktorú určil posudzujúci lekár.
Pokiaľ ide o § 50 ods. 8, účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby rozsah opatrovateľskej služby v hodinách nezahŕňal len pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, ale aj potrebný rozsah úkonov starostlivosti o domácnosť a pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít.
Príloha č. 3 je určená na posúdenie stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby a na účely sociálnej posudkovej činnosti sa teda nevyužíva.


Aj pri občanoch, ktorí nemajú stupeň odkázanosti, požadovaný pre konkrétnu sociálnu službu je potrebné vykonať sociálnu posudkovú činnosť?

Sociálny posudok je potrebné vždy vydať, skutočnosť, že klient nie je odkázaný na príslušné zariadenie, napr. DSS (V. stupeň) sa premietne do rozhodnutia, v ktorom sa uvedie , že klient nie je odkázaný na požadovanú sociálnu službu.


Možno posudzovaným občanom do posudku o odkázanosti na sociálnu službu, v bode druh sociálnej služby navrhnúť aj 2 alternatívy? napr. opatrovateľská služba a zariadenie opatrovateľskej služby?

To nie je možné, nakoľko podľa § 92 odsek 7 zákona klient už v žiadosti o posúdenie uvádza konkrétny druh sociálnej služby, na ktorú žiada byť posúdený, t.z., že obec/VÚC klienta nikdy neposudzuje ani nerozhoduje o odkázanosti na inú sociálnu službu.


Týka sa potreba vydania posudku o odkázanosti na sociálnu službu aj zariadenia núdzového bývania a útulku? Kto bude tieto posudky odkázanosti na sociálnu službu vydávať?

V § 48 sa upravuje, že posudková činnosť sa vykonáva len na účely sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (t.j. zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenia, denný stacionár a opatrovateľská služba). To znamená, že pre ostatné sociálne služby sa posudková činnosť nevykonáva.


Bude UPSVaR pri odkázanosti na prepravnú službu posudzovať stupeň odkázanosti a či sa budú musieť všetky žiadosti posudzovať nanovo?

Podľa § 42 sa prepravná služba poskytuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorá sa preukazuje posudkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Z uvedeného vyplýva, že v rámci posudzovania odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (oblasť mobility a orientácie) sa neposudzuje stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Ten sa posudzuje len v oblasti sebaobsluhy na účely peňažného príspevku na opatrovanie.

Vykonávanie sociálnych šetrení v domácnosti žiadateľov za účelom vypracovania sociálneho posudku by mal podľa zákona vykonávať sociálny pracovník vyššieho územného celku alebo obce. Konkrétna otázka: Môže VUC alebo obec delegovať túto činnosť na sociálneho pracovníka nim zriadeného zariadenia sociálnych služieb?

Správnym orgánom v konaní o odkázanosti na sociálnu službu je obec/starosta a vyšší územný celok/predseda, pričom vydanie posudku o odkázanosti na sociálnu službu, ktorého súčasťou je aj sociálna posudková činnosť, je podkladom pre vydanie rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 80 písm. v) a § 81 písm. y) môže obec/VÚC poveriť právnickú osobu (t.j. aj zariadenie sociálnych služieb, nie však konkrétneho zamestnanca) vykonávaním sociálnej posudkovej činnosti na účely vyhotovenia posudku o odkázanosti na sociálnu službu.


Prosím bližšie objasniť § 50 ods. 8.

V § 50 ods. 8 sa upravuje, že pri odkázanosti na opatrovateľskú službu a určovaní jej rozsahu sa posudzuje nielen odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej osoby podľa prílohy č. 3 (to znamená pri úkonoch sebaobsluhy), ale aj odkázanosť na úkony starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Cieľom tohto ustanovenia je určiť postup posúdenia odkázanosti na opatrovateľskú službu a stanovenia jej rozsahu.


Prosíme vysvetliť § 80 písm. u) a § 81 písm. x) zákona 448/2008 Z. z., ktorý hovorí že obec/VÚC uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu - o aké zdravotné úkony sa jedná a kedy je obec povinná ich uhrádzať poskytovateľovi?

V § 92 ods. 7 sa upravuje, že žiadosť o posúdenie o odkázanosti na sociálnu službu, okrem iného, obsahuje potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (teda aj zmluvného lekára občana) o nepriaznivom zdravotnom stave. V prípade, že na účely lekárskej posudkovej činnosti nie je toto potvrdenie postačujúce, obec alebo vyšší územný celok (ako správny orgán) vyžiada od zmluvného lekára klienta (tzv. obvodný lekár) lekárske nálezy, ktoré potrebuje pre určenie odkázanosti na pomoc inej osoby. Zdravotné výkony, ktoré tento zmluvný lekár, resp. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykoná (napr. lekárske vyšetrenia a nálezy) uhrádza obec alebo vyšší územný celok, ktoré si vyžiadal na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby.


V zmysle § 80 a 81 má obec a VÚC povinnosť uhrádzať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu - akým spôsobom, len na žiadosť zmluvného lekára?

Pokiaľ zmluvný lekár nezašle faktúru, nemá obec alebo VÚC právny titul na platenie, je potrebné sa dohodnúť so zmluvnými lekármi v akých lehotách budú zasielať faktúry ( k 15. dňu nasledujúceho mesiaca), prípadne vypracovať si výkaz k úhrade za zdravotné výkony na účely sociálnych služieb. Odporúčame postupovať analogicky ako to vykonávajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, využiť ich praktické poznatky cez priamy kontakt zamestnancov VÚC so zodpovednými zamestnancami (Opatrenie MZ SR č. 07045-15/2006-SL z 19. apríla 2006).

Ak príde žiadateľ s posudkom, v ktorom bude určený rozsah 4-6 hodín t.j. III. Stupeň odkázanosti (príloha č. 3 Zák. 448/2008) môžeme mu poskytnúť opatrovateľskú službu aj v prípade, že sme schopní ju zabezpečiť len na 2 hodiny? (teda v menšom rozsahu?) Nakoľko je záväzný posudok pre budúceho poskytovateľa služby vzhľadom na § 6 ods. 1a 2 Zák. 448/2008.
Zároveň sa v praxi často stáva, že občania odmietajú (z dôvodu výšky úhrady) poskytovanie opatrovateľskej služby v rozsahu, na aký majú nárok. Napríklad podľa zákona o sociálnych službách budú odkázaní na 6 hodín, avšak budú chcieť poskytovanie opatrovateľskej služby len 2 hodiny denne.

Nie je možné, aby občan požiadal o poskytovanie sociálnej služby na základe posudku. O poskytovanie vybraných sociálnych služieb, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (vrátane opatrovateľskej služby) môže občan požiadať až na základe právoplatného rozhodnutia o odkázanosti na túto sociálnu službu.
V súlade s § 41 ods. 2 nesmie byť minimálny rozsah úkonov opatrovateľskej služby nižší ako je rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona, ak sa na návrh prijímateľa nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby. Nakoľko sa pri poskytovaní sociálnej služby uzatvára zmluva, ktorá je slobodným prejavom vôle dvoch zmluvných strán, občan môže pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní sociálnej služby požiadať, aby mu bola opatrovateľská služba poskytovaná v nižšom rozsahu na aký je odkázaný (napr. niektoré úkony mu budú zabezpečovať príbuzní). Takto dohodnutý rozsah opatrovateľskej služby bude obsahom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzatvorenej podľa § 74 ods. 7.


Podľa § 41 ods. 4 písm. c) popri príspevku na opatrovanie bude môcť občan poberať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 8 hodín mesačne?

Áno, v zmysle tohto ustanovenia bude možné opatrovateľskú službu v rozsahu osem hodín mesačne poskytovať aj tomu občanovi, ktorého opatruje osoba v rámci príspevku za opatrovanie. Pôjde najmä o situácie, keď si opatrovateľ potrebuje vybaviť úradné záležitosti alebo si chce napríklad urobiť nákupy, nakoľko vykonáva opatrovanie prevažne po celý deň.
 

Ako riešiť tých občanov, ktorým boli v rámci opatrovateľskej služby len roznášané obedy. Donáška obeda je riešená v § 58, avšak obedy doteraz roznášali opatrovateľky a nie sú iní zamestnanci, ktorí by túto činnosť mohli vykonávať?

Ak na základe posúdenia občan nie je odkázaný na pomoc inej osoby, nie je možné mu v zmysle zákona poskytovať opatrovateľskú službu (aj v prípade, že ide len o dovoz stravy). V takom prípade je možné túto činnosť (donášku stravy) vykonávať prostredníctvom jedálne.
 

Môže byť poskytovaná opatrovateľská služba aj 24 hodín pre jedného prijímateľa? Platí obec v tom prípade len úhradu ustanovenú v prílohe č. 5 pre VI. stupeň odkázanosti? Nakoľko nie je možné žiadať od prijímateľa úhradu za úkony sebaobsluhy, kto bude znášať náklady spojené s poskytovaním 24hodinovej opatrovateľskej služby, ak bude prijímateľ trvať na poskytovaní formou opatrovateľskej služby?

Zákon o sociálnych službách nevylučuje poskytovanie 24 hodinovej opatrovateľskej služby, poskytovanie opatrovateľskej služby v takomto rozsahu je však veľmi náročné (ide vlastne o trojsmennú prevádzku).
Ak opatrovateľskú službu poskytuje priamo obec, zo zákona jej priamo vyplýva aj povinnosť financovať túto sociálnu službu z podielových daní a iných zdrojov. V prípade, že opatrovateľskú službu bude pre obec zabezpečovať neverejný poskytovateľ, zákon určuje minimálnu výšku finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej osoby podľa prílohy č. 5 v závislosti od stupňa odkázanosti, ktorú je obec povinná neverejnému subjektu poskytovať. Za predpokladu, že neverejný poskytovateľ spĺňa zákonom stanovené podmienky, je obec povinná poskytovať mu aj finančný príspevok na prevádzku.
Obec určuje úhradu za opatrovateľskú službu vo všeobecne záväznom nariadení a má možnosť premietnuť do úhrady, ktorú platí klient, ekonomicky oprávnené náklady súvisiace so zabezpečením opatrovateľskej služby, napr. mzdy opatrovateliek, náklady na energie, mzdy, platy tých zamestnancov, ktorí spracovávajú mzdy opatrovateliek, koordinátora opatrovateliek).

Nový prijímateľ opatrovateľskej služby bude mať zmluvu o poskytovaní služby - opatrovateľke sa môže naďalej vydať poverenie na základe tejto zmluvy ?

Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvára poskytovateľ sociálnych služieb (neverejný aj verejný, t.j. aj obec) s prijímateľom sociálnej služby. Opatrovateľka nie je účastníkom zmluvy a nie je zrejmé, prečo by mala mať opatrovateľka na základe tejto zmluvy vydané poverenie a na aké účely. Opatrovateľka uzatvára s poskytovateľom sociálnej služby (t. j. aj s obcou) pracovnú zmluvu alebo dohodu, ktorých obsahom je aj druh práce a charakteristika práce, vrátane rozsahu prác.

Ak si v rámci poskytovania odľahčovacej služby vyberie občan poskytovanie opatrovateľskej služby, je obec túto službu poskytovať 12 hodín denne? Teda aj viac ako 8 hodín, čo je pracovný čas opatrovateľky? 30 kalendárnych dní odľahčovacej službu je potrebné si vybrať nepretržite? Ako sa v tomto prípade stanovuje úhrada? Má sa odkázanému občanovi vydať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a následne uzatvoriť zmluva alebo postačuje len zmluva o poskytovaní sociálnej služby?

Pri poskytovaní odľahčovacej služby, je obec povinná zabezpečiť sociálnu službu fyzickej osobe, podľa jej výberu v takom rozsahu, ako je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že ak si fyzická osoby vyberie poskytovanie opatrovateľskej služby a je odkázaná na pomoc v rozsahu stupňa V až VI hodín, je potrebné jej zabezpečiť sociálnu službu najmenej v rozsahu 12 hodín denne.
Čo sa týka úhrady, opatrovaný klient za poskytovanie sociálnej služby počas odľahčovacej služby platí úhradu a pri stanovovaní jej výšky sa postupuje v súlade s § 72 a 73.
Pokiaľ ide o odkázanosť fyzickej osoby, na druh sociálnej služby, ktorý si počas poskytovania odľahčovacej služby vybrala, tak ako sa uvádza v § 54 ods. 3, podmienka odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sociálnu službu sa na účely poskytnutia sociálnej služby považuje za splnenú na základe posudku vydaného príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Z toho vyplýva, že nie je potrebné rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu ale len uzatvoriť zmluvu o jej poskytovaní.
Fyzická osoba, ktorá opatruje má možnosť čerpať si 30 dňové „voľno' aj po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách, to znamená, že si nemusí čerpať 30 dní nepretržite.
 

Je obec povinná zabezpečovať podporné služby t.j. odľahčovaciu službu aj keď nemá dostatok financií na prijímanie ďalších opatrovateliek v rámci terénnej služby?

Obec je povinná poskytovať alebo zabezpečovať sociálne služby v rozsahu jej pôsobnosti uvedenej v § 80 písm. e). Nedostatok finančných prostriedkov nemôže byť dôvodom pre zamietnutie poskytovania sociálnej služby. Zdroje financovania sociálnych služieb (aj pre obce), sú upravené v ustanovení § 71 zákona o sociálnych službách.
 

Odľahčovacia služba sa poskytuje tiež za úhradu, tak ako sú riešení ostatní opatrovaní? Finančné náklady na poskytnutie odľahčovacej služby znáša obec?

V súlade s ustanovením § 54 sa prostredníctvom odľahčovacej sociálnej služby poskytuje alebo zabezpečuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je opatrovaná fyzickou osobou v rámci príspevku na opatrovanie. Opatrovanej osobe sa teda poskytuje niektorá so sociálnych služieb za podmienok upravených zákonom (vrátane úhrady).
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že cieľom odľahčovacej služby je nevyhnutný odpočinok opatrovateľa, ktorý počas doby, kedy sa poskytuje sociálna služba opatrovanému, má zároveň nárok na príspevok na opatrovanie (financovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu).

Čo je potrebné k registrácii?

Všetky náležitosti registrácie, vrátane povinných náležitostí žiadosti o registráciu sú uvedené v § 62 a nasl.
 

Na ktorom oddelení VÚC sa registruje, ako dlho registrácia trvá?

Tieto informácie Vám poskytne príslušný vyšší územný celok, u ktorého budete žiadať o registráciu.
 

Aký je termín registrácie na vyššom územnom celku?

V zmysle § 108 ods. 2 obec a zariadenie s právnom subjektivitou zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré poskytovali sociálne služby k 31. 12. 2008, boli povinné požiadať o registráciu podľa zákona o sociálnych službách do 31. 12. 2009.
Obec a zariadenie s právnou subjektivitou zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom, ktoré majú záujem poskytovať sociálne služby od 1. 1. 2009, sú povinné požiadať o registráciu podľa zákona o sociálnych službách (§62 a nasl.) ešte pred začatím poskytovania sociálnej služby.
 

Kto má právo žiadať o zápis do registra?

O zápis do registra žiada fyzická osoba alebo štatutárny zástupca právnickej osoby.

Ak obec alebo VÚC založí neziskovú organizáciu a tá požiada o registráciu považuje sa táto nezisková organizácia za verejného poskytovateľa alebo za neverejného poskytovateľa?

V súlade s ustanovením § 3 odsek 3 zákona sa aj právnická osoba, t.j. aj nezisková organizácia založená obcou alebo VÚC považuje za verejného poskytovateľa.


Je potrebné zaregistrovať ako jedáleň (patriaca mestu alebo obci) aj službu, ak seniori a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s príspevkom mesta poberajú obedy v školských jedálňach (resp. inde), alebo im odtiaľ donášajú obedy domov ?


Závisí to od skutočnosti, či je jedáleň zariadením sociálnych služieb, resp. či priestor slúži ako jedáleň pre zákonom stanovené cieľové skupiny, resp. či sa súčasne z tejto jedálne poskytuje dovoz stravy do domácností klienta. Zákon neskúma, kto je vlastníkom budovy, ktorá sa využíva na jedáleň, ale či poskytovanie takýchto činností spĺňa charakter sociálnej služby a od toho závisí, či je potrebné sa aj registrovať.

Je registrácia povinná, okrem zariadení, aj na poskytovanie opatrovateľskej služby verejným poskytovateľom (obcou)?

V § 62 sa upravuje, že poskytovateľ sociálnej služby (verejný aj neverejný) môže poskytovať sociálne služby len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedeného vyplýva, že aj obec, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby (napr. opatrovateľskej služby), je povinná sa registrovať.
Zároveň je potrebné uviesť, že nakoľko obce boli poskytovateľmi sociálnych služieb (bez registrácie) už pred účinnosťou zákona o sociálnych službách, ustanovenie § 108 ods. 2 upravuje, že obec alebo zariadenie zriadené obcou alebo VÚC, ktoré poskytovali sociálne služby k 31. 12. 2008, boli povinné požiadať do 31. 12. 2009 o registráciu podľa tohto zákona.
 

Musí byť štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra bezúhonný a toto aj dokladovať?

V súlade s ustanovením § 63 odsek 1 a 2 sa bezúhonnosť vyžaduje u fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis a ktorá je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby.
 

Podľa § 63 ods. 3 zodpovedný zástupca musí byť pri poskytovaní sociálnej služby v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby, „...to neplatí ak je táto fyzická osoba spoločník alebo člen právnickej osoby'. To znamená, že zodpovedný zástupca môže byť v pracovnoprávnom vzťahu aj k inému zamestnávateľovi, ak je členom právnickej osoby?

Áno
 

Ak sa malá obec registruje na poskytovanie opatrovateľskej služby (kde je zamestnaná napr. len 1 opatrovateľka), aký musí byť odborný garant?

Ak bude opatrovateľka zodpovedná za poskytnutie sociálnej služby, tak ona bude odborným garantom.
Podľa§ 64 ods. 3 písm. c) sa preukazujú aj hygienické podmienky, ale v ods. 4 nie je uvedené, že je potrebné rozhodnutie hygienika.
Hygienické podmienky sa posudzujú a preukazujú v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z.
 

Ako sa preukazujú údaje o materiálnych podmienkach podľa § 64 ods. 3, písm. c?

Za údaje o materiálnych podmienkach sociálnej služby sa považuje zoznam materiálneho vybavenia v závislosti od druhu sociálnej služby, napr. interiérové vybavenie, rehabilitačné pomôcky, zariadenia a materiál na vykonávanie terapií v prípade nocľahárne počet lôžok.
 

Je pri preukazovaní personálnych podmienok podľa § 64 ods. 5 potrebné v predloženom zozname uviesť aj konkrétne osoby, preukázať ich kvalifikáciu konkrétnym dokladom o vzdelaní, a v prípade zmeny konkrétnej osoby nahlásiť túto zmenu do 8 dní?

Tak ako sa uvádza v § 64 ods. 5, za údaje o personálnych podmienkach sa považuje zoznam zamestnancov, ich pracovné zaradenie, kvalifikácia a celkový počet. Zákon neustanovuje povinnosť preukazovať odbornú spôsobilosť týchto zamestnancov pri registrácii predložením dokladov o vzdelaní. V čase registrácie budúci poskytovateľ nemusí mať ešte zoznam konkrétnych osôb.
 

V § 65 ods. 6, písm. d) sa uvádza, že „VÚC rozhodne o nezapísaní do registra, ak na poskytovanie sociálnej služby nie sú vytvorené priestorové, materiálne, finančné a hygienické podmienky' - čo personálne podmienky, tie ku dňu registrácie nemusia byť splnené?

Ustanovenie § 65 odsek 6, písm. d) neumožňuje nezapísať do registra subjekt, ktorý by nespĺňal personálne podmienky a to z toho dôvodu, že personál si bude subjekt zabezpečovať po zapísaní do registra, navyše pokiaľ FO alebo PO nie je registrovaný, nemá ako prijať do pracovného pomeru zamestnancov, ktorí budú sociálne služby vykonávať.
 

Je právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa zaregistruje vo VUC ako poskytovateľ sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách, povinná požiadať o živnosť na účely poskytovania sociálnej služby?

Zákon o sociálnych službách umožňuje aj poskytovanie sociálnych služieb aj v rámci živnosti alebo podnikania, t. j. na báze zisku. To však neznamená, že neverejný poskytovateľ môže sociálnu službu poskytovať len na základe živnosti.
Dňa 1. 6. 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu, ktorým sa novelizoval zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Predmetnou novelou sa upravuje nové znenie prílohy č. 2 živnostenského zákona, ktorá upravuje viazané živnosti a to tak, že sa z tejto prílohy vypustili viazané živnosti č. 24a – Poskytovanie sociálnych služieb a 24b - Ďalšie vzdelávanie v oblasti sociálnych služieb.
V nadväznosti na vyššie uvedenú zmenu v zákone o živnostenskom podnikaní je možné sociálne služby a vzdelávanie v oblasti sociálnych služieb už vykonávať ako voľnú živnosť, t.j. získanie živnostenského oprávnenia na tieto činnosti už nie je viazané registráciou, resp. akreditáciou podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.
Zároveň je však potrebné uviesť, že podľa § 62 zákona o sociálnych službách je podmienkou poskytovania sociálnych služieb zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedeného vyplýva, že ak právnická alebo fyzická osoba získa živnostenské oprávnenie na poskytovanie sociálnych služieb ako voľnej živnosti, je povinná sa na poskytovanie sociálnych služieb registrovať v súlade s ustanoveniami § 62 a nasl. zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.


Vydáva VÚC vždy rozhodnutie o výmaze poskytovateľa z registra? § 68 ods. 1 hovorí o prípadoch, kedy VÚC „rozhodne o výmaze', ale ods. 2 hovorí len o „výmaze'?

V prípadoch uvedených v § 68 ods. 1 VÚC vydáva rozhodnutie o výmaze a v prípadoch uvedených v ods. 2 VÚC len vymaže poskytovateľa z registra priamo bez vydania rozhodnutia.
 

Nie je ustanovenie v § 74 ods. 22 v rozpore s § 65 ods. 5, pokiaľ ide o právne nástupníctvo?

Ustanovenie § 65 odsek 5 neumožňuje previesť oprávnenie na poskytovanie sociálnej služby (t.j. registráciu) na rozdiel od § 74 odsek 20, ktorý upravuje možnosť právneho nástupníctva (prechod práv a povinností z jedného subjektu na druhý), čo však neznamená, že sa na neho prevádza povolenie (registrácia).
 

Musí sa sociálny poradca (fyzická osoba) registrovať na VÚC? Alebo iba v prípade, že chce sociálne poradenstvo poskytovať samostatne? A čo robiť v prípade, že sociálny poradca je zamestnanec obce a chce robiť sociálne poradenstvo, prioritne pre obec?

V ustanovení § 16 ods. 2 a 3 sa upravuje, že fyzická alebo právnická osoba môže základné sociálne poradenstvo vykonávať samostatne len na základe zápisu do registra podľa a špecializované sociálne poradenstvo len na základe akreditácie podľa § 88 zákona.
Z uvedeného vyplýva, že fyzická osoba, môže samostatne vykonávať základné sociálne poradenstvo len na základe registrácie na príslušnom vyššom územnom celku. V prípade, že fyzická osoba na základe registrácie poskytuje sociálnu službu, ktorej súčasťou je aj sociálne poradenstvo, nie je potrebné sa na túto činnosť registrovať osobitne.
Zamestnanec obce sa na účely poskytovania sociálneho poradenstva neregistruje, nakoľko poskytovanie sociálneho poradenstva je základnou povinnosťou obce, ktorá jej vyplýva z pôsobnosti ustanovenej v § 80 písm. f). Navyše zamestnanec obce nevystupuje ako samostatná fyzická osoba, t. j. neverejný poskytovateľ.
 

Sociálna rehabilitácia, na ktorú je potrebné udeliť akreditáciu, je súčasťou poskytovania sociálnej služby takmer v každom type zariadenia. Musia mať tieto zariadenia akreditáciu, ak sociálnu rehabilitáciu poskytujú v rámci celého komplexu poskytovania SS, alebo len pri samostatnom výkone sociálnej rehabilitácie podľa § 21 sa vyžaduje akreditácia?

V súlade s § 16 ods. 3 možno špecializované sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu vykonávať samostatne len na základe akreditácie. Z uvedeného vyplýva, že akreditácia je potrebná len v tom prípade, ak chce subjekt tieto činnosti vykonávať samostatne, nie v rámci iných sociálnych služieb.
 

Akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu 150 hodín musí byť jeden ucelený? Môžu byť spojené viaceré čiastkové kurzy?

V ustanovení § 84 ods. 4, písm. c) a ods. 15 sa upravuje, že je potrebné absolvovať akreditovaný kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu 150 hodín. Z uvedeného vyplýva, že nemôže ísť o viac akreditovaných kurzov, ktorých rozsah by sa spočítal. Na účely sociálnych služieb bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR akreditovať vzdelávacie programy aj v oblasti sociálnej práce v požadovanom rozsahu vzdelávania.
 

Existujú subjekty, ktoré môžu zabezpečiť pre obce kurz opatrovania na účely § 84 ods. 9 a majú akreditáciu, ktorú vyžaduje zákon?

V súlade s ustanovením § 79 zákona o sociálnych službách, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky udeľuje akreditáciu na vzdelávacie programy v oblasti sociálnych služieb (kurz opatrovania). Zoznam akreditovaných subjektov je zverejnený na webovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR - www.employment.gov.sk.
 

Kde konkrétne - na ktorý odbor je možné sa obrátiť v uvedenej veci - podanie žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho kurzu pre opatrovateľky v rozsahu 220 hod?

Žiadosť o akreditáciu na vzdelávací program - kurz opatrovania, je možné adresovať na Sekciu sociálnej a rodinnej politiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava.

Ak je nezisková organizácia založená obcou, je verejným poskytovateľom? Ak je verejným poskytovateľom platí pre ňu financovanie ako pre obec a zariadenie s právnou subjektivitou zriadené obcou?

V súlade s ustanovením § 3 odsek 3 zákona sa aj právnická osoba, t.j. aj nezisková organizácia založená obcou alebo VÚC považuje za verejného poskytovateľa a vzťahujú sa na neho všetky podmienky ako na verejného poskytovateľa, vrátane financovania.

 

Na zariadenia, ktoré prešli delimitáciou na mestá a obce je štátom poskytovaná účelová dotácia. Budú tieto zariadenia oprávnené požadovať aj úhradu vo výške oprávnených ekonomických nákladov od osôb umiestnených v zariadení, alebo bude požadovať len rozdiel medzi nákladmi a dotáciou?

Spôsob financovania vybraných zariadení prostredníctvom účelovej dotácie Ministerstva financií SR nemá priamy vplyv na určovanie úhrady za sociálnu službu; aj v týchto zaradeniach sa bude úhrada určovať v zmysle § 72 ods. 2 a nasledujúcich ustanovení zákona o sociálnych službách.

 

V § 71 ods. 6 sa uvádza, že obec a VÚC uhrádza ekonomicky oprávnené náklady znížené o úhrady platené prijímateľom uvedené v § 72 pre všetky služby. Avšak ak je to služba, kde je prijímateľ odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby (napr. DSS), uhrádzajú sa len ekonomicky oprávnené náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b), teda len mzdy a odvody mínus výška úhrady od prijímateľa? Takže v takom prípade (t.j. pri DSS) by VÚC mal dať ku mzdám a odvodom aj príspevok pri odkázanosti, inak je poskytovateľ DSS znevýhodnený od napr. poskytovateľa v útulku....

Vychádzajúc z dôvodovej správy poslaneckého návrhu k § 72 ods. 5, pri zabezpečovaní každej sociálnej služby je povinná obec alebo VÚC uhradiť všetky ekonomicky oprávnené náklady, vrátane nákladov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania a poistného na sociálne poistenie, poistného na verejné zdravotné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Zároveň je potrebné uviesť, že ak obec alebo VÚC zabezpečuje sociálnu službu u iného verejného poskytovateľa, nikdy mu neposkytuje finančný príspevok na prevádzku alebo finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby, nakoľko finančné príspevky sa poskytujú len neverejným poskytovateľom.

 

Podľa § 71 ods. 6 uhrádza obec alebo VÚC ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľovi, ktorého zriadila iná obec alebo VÚC len vtedy, ak poskytovanie služby zabezpečuje - to znamená, že až od 1.1.2013?

Obec a VÚC je povinný poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu v súlade s § 8 od 1. 1. 2009. Termín 1. 1. 2013 sa vzťahuje len na lehotu 60 dní, do ktorých je obec a VÚC povinná vybrané sociálne služby poskytnúť alebo zabezpečiť. To znamená, že ekonomicky oprávnené náklady podľa § 71 ods. 6 sa uhrádzajú od 1. 1. 2009.

 

Keď sú uhrádzané ekonomicky oprávnené náklady, vychádza sa z nákladov t.j. obcí a VÚC, kde je sociálna služba zabezpečovaná, alebo z ekonomicky oprávnených nákladov vypočítaných pre zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo VÚC, ktorá žiada o zabezpečenie sociálnej služby?

V súlade s § 71 ods. 6 sa uhrádzajú ekonomicky oprávnené náklady toho poskytovateľa, ktorý sociálnu službu pre obec alebo VÚC zabezpečuje.

 

Vzťahuje sa ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o povinnosti obce hradiť inej obci ekonomicky oprávnené náklady aj na konkrétny prípad, keď útulok pre bezdomovcov alebo domov pre osamelých rodičov, (ktorých zriaďovateľom je mesto) ubytuje občana s trvalým pobytom iným ako v meste, v ktorom je zariadenie? Môže si zariadenie od príslušnej obce žiadať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov?

Ustanovenie § 71 ods. 6 sa vzťahuje na zabezpečenie všetkých sociálnych služieb. T. j. ak sa poskytuje sociálna služba (vrátane sociálnej služby v útulku alebo v domove pre osamelých rodičov/ zariadení núdzového bývania) fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt v inej obci alebo VÚC, je táto obec alebo VÚC povinný uhradiť ekonomicky oprávnené náklady na sociálnu službu v prípade, že si poskytovanie sociálnej služby „objednala' ale len za tých klientov, ktorým sa sociálna služba zabezpečuje od 1. 1. 2009.
Z uvedeného vyplýva, že obec, VÚC alebo zariadenie s právnou subjektivitou by malo mať s príslušnou obcou alebo VÚC vopred uzatvorenú dohodu o tom, že bude pre neho sociálnu službu zabezpečovať (napr. na určitú kapacitu) a že mu bude uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady.
Zároveň je potrebné uviesť, že sociálna služba v útulku a v zariadení núdzového bývania patrí v súlade s ustanovením § 81 do pôsobnosti vyššieho územného celku. To znamená, že túto sociálnu službu zabezpečuje a uhrádza ekonomicky oprávnené náklady vyšší územný celok, v ktorom má klient trvalý pobyt.

 

Podľa § 71 ods. 6 obec/VÚC uhradí inej obci/inému VÚC ekonomicky oprávnené náklady. Prosíme vysvetliť tieto procesy úhrad v prípade prijatia nového klienta do ZSS. Zakomponuje sa to do zmluvy o poskytovaní sociálnej služby? Aj v prípadných Zmluvách o budúcej zmluve ešte len pri zaradení do poradovníka čakateľov?

Povinnosť obce a vyššieho územného celku uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady je upravená v § 71 ods. 6 a to v tom prípade, ak obec alebo VÚC zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u inej obci alebo iného poskytovateľa, ktorého zriadila iná obec alebo VÚC.
Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby uzatvára klient s poskytovateľom sociálnej služby a preto nie je možné touto zmluvou upraviť vzťah (dohodu o úhrade ekonomicky oprávnených nákladov) medzi poskytovateľom a obcou alebo vyšším územným celkom, ktorý túto službu zabezpečil.
Klient je zaradený do poradovníka čakateľov na základe rozhodnutia podľa doterajšej právnej úpravy (zákon o sociálnej pomoci). Pri zaraďovaní do poradovníka čakateľov sa neuzatvára zmluva o budúcej zmluve. S klientom zaradeným do poradovníka čakateľov uzatvorí poskytovateľ zmluvu až vtedy, keď mu má byť sociálna služba poskytnutá. Ak je klient v poradovníku čakateľov, nie je mu sociálna služba poskytovaná a teda nie sú vynakladané ani žiadne ekonomické náklady, ktoré by bolo potrebné uhrádzať.

 

Zo zákona o sociálnych službách vyplýva pre obec povinnosť zriaďovať domov pre seniorov. Konkrétna otázka: Ak obec takýto typ zariadenia nemá a požiada o zabezpečenie služby pre občana u VÚC a ten tuto službu zabezpečí svojim zariadením, je povinná obec finančné prispievať VUC na tohto občana alebo sa to tyká len neverejných poskytovateľov?

Ustanovenie § 71 ods. 6 upravuje, že ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí klientovi poskytovanie sociálnej služby v inej obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, obec alebo vyšší územný celok uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5, do ktorých sa započítavajú aj náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.

 

Je potrebné u úhrade ekonomicky oprávnených nákladov uzatvárať zmluvu? Je uhrádzanie ekonomicky oprávnených nákladov dobrovoľné alebo povinné?

V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu v inej obci, VÚC alebo v zariadení zriadenom inou obcou alebo VÚC, uzatvára s touto obcou a VÚC alebo zariadením zmluvu o uhradení ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 71 ods. 6. Prípadný nedostatok finančných prostriedkov obce alebo vyššieho územného celku nie je dôvodom pre neuhrádzanie týchto nákladov, nakoľko obec alebo vyšší územný celok si zabezpečenie sociálnej služby „objednal'.

 

V prípade, že finančný príspevok pre mestá a obce a ich zariadenia s právnou subjektivitou bol poskytovaný už v roku 2008 podľa zákona o sociálnej pomoci, možno im v roku 2009 poskytovať finančný príspevok podľa § 106 zákona 448/2008 Z. z., alebo potrebné obciam aj na klientov, ktorým už v roku 2008 boli poskytované služby dávať ekonomicky oprávnené náklady?

Ak ide o službu typu DSS a VÚC dá obci ekonomicky oprávnené náklady, mal by jej dať aj príspevok pri odkázanosti? Avšak v § 81 nie je uvedené, že VÚC poskytuje obciam amestám finančný príspevok pri odkázanosti. Môže ho aj napriek tomu poskytnúť?

VÚC nemôže poskytovať obci alebo mestu finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby a ani finančný príspevok na prevádzku. Takéto finančné príspevky môže VÚC poskytovať len neverejným poskytovateľom.
Ak vo vyššie uvedenej otázke opísaná situácia zabezpečenia sociálnej služby pre klienta, ktorému sa sociálna služba zabezpečuje v inej obci, VÚC uhrádza tejto obci ekonomicky oprávnené náklady v súlade s § 71 ods. 6, ale len na tých klientov, ktorým sa sociálna služba zabezpečuje od 1. 1. 2009.

 

Ktoré sociálne služby môžu byť financované aj z príjmu sociálneho podniku?

Príjmy zo sociálneho podniku sú jedným zo zdrojov financovania ktorejkoľvek sociálnej služby. Podmienky pre zriadenie sociálneho podniku, ako aj podmienky nakladania s jeho príjmami sú upravené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

 

K § 72 ods. 5) - relevantným podkladom na vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov v tomto odseku má byť ročná účtovná závierka resp. nákladové položky z výkazu ziskov a strát alebo čerpanie rozpočtu bežných výdavkov podľa jednotlivých položiek? K písm. b) - má sa zahrnúť do tejto položky aj príspevky do doplnkových dôchodkových poisťovní?

Položky ekonomicky oprávnených nákladov upravených v § 72 ods. 5 boli ustanovené v súlade s rozpočtovou klasifikáciou. Podrobnosti účtovnej uzávierky neupravuje zákon o sociálnych služieb.

 

K § 77 ods. 4) - za skutočné bežné výdavky sa považujú rozpočtované bežné výdavky - myslí sa tým upravený rozpočet ku koncu rozpočtového roka vrátane jednorázových účelovo viazaných prostriedkov určených na opravy a údržby ?

Za skutočné bežné výdavky sa považujú výdavky vykázané v účtovnej uzávierke ku koncu roka, to znamená skutočné čerpanie bežných výdavkov k 31. 12. príslušného rozpočtového roka.

 

Čo patrí do reprezentačného vybavenia nových priestorov? (§ 72 ods. 5)

Zákon taxatívne neupravuje, čo sa považuje za reprezentačné vybavenie. Zámerom zákonodarcu bolo, aby sa do úhrady klienta nepremietli nadštandardné výdavky, ktoré neslúžia priamo na poskytovanie sociálnych služieb klientovi, ale na reprezentačné účely, napr. exkluzívny nábytok.

Ako sa financujú sociálne služby poskytované obcou z iných než obecných rozpočtov?

Zdroje financovania sociálnych služieb obcou a vyšším územným celkom sú upravené v § 71 ods. 1 zákona.)

Podľa § 77 ods. 6 sa z každého porovnateľného druhu sociálnej služby vypočítajú priemerné skutočné bežné výdavky a príjmy. V prípade, že porovnateľný druh ale kapacitne nie je, myslí sa tým porovnať iba jedno zariadenie alebo viac zariadení rovnakého druhu a urobiť priemer?

Pri výpočte skutočných bežných výdavkov a rovnako aj príjmov na jedného klienta nie je podstatná kapacita, ale druh zariadenia, napr. zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb. Výpočet sa robí tzv. váženým aritmetickým priemerom.
Pre ilustráciu uvádzame príklad:
VÚC je zriaďovateľom troch DSS pre dospelých.
1 DSS s kapacitou 150 klientov a bežné výdavky na klienta 829,85 eur/mesiac
2 DSS s kapacitou 100 klientov a bežné výdavky na klienta 1000 eur
3 DSS s kapacitou 60 klientov a bežné výdavky na klienta 1150 eur
Výpočet : 150 x 829,85 + 100 x 1000 + 60 x 1150 = 293 477,5 eur : 310 klientov = 946,70 eur, čo vyjadruje priemerné bežné výdavky na klienta v DSS v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Rovnaký spôsob je aj pre výpočet príjmov.

 

Podľa § 77 sa pri výpočte priemerných štandardných výdavkov a priemerných štandardných príjmov sa vychádza z porovnateľných zariadení v pôsobnosti VÚC Znamená to, že tu musia byť len zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC? Čo však keď niektoré zariadenia a služby nie sú v zriadené VÚC, môžu vychádzať aj z výdavkov a príjmov obcí a neverejných poskytovateľov?

Výpočet priemerných štandardných výdavkov a priemerných štandardných príjmov bude obec alebo VÚC vykonávať iba za zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Uvedené údaje sú potrebné pre obec alebo VÚC pri poskytovaní príspevku na prevádzku pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby, u ktorého si poskytovanie tejto služby objednávajú. V prípade, že obec alebo VÚC nemá porovnateľný druh zariadenia postupuje podľa 77 odsek 10, podľa ktorého vychádza z predpokladaných bežných výdavkov a príjmov neverejného poskytovateľa.

 

Obec je povinná poskytovať poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok pri odkázanosti FO na pomoc inej FO pri úkonoch sebaobsluhy. Kto ešte môže na tento účel prispievať svojím príspevkom?

Garantom pre poskytnutie sociálnej služby je obec a vyšší územný celok. To znamená, že nielen finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby, ale aj finančný príspevok na prevádzku poskytuje obec a vyšší územný celok v rámci svojej delenej pôsobnosti ustanovenej zákonom o sociálnych službách tým neverejným poskytovateľom, ktorí poskytujú sociálnu službu bez dosiahnutia zisku a u ktorých si obec alebo vyšší územný celok službu „objednali'.
Podľa § 71 ods. 3 neverejný poskytovateľ môže poskytovanie sociálnej služby financovať nielen z vyššie uvedených finančných prostriedkov, ale aj napríklad aj z darov a z iných zdrojov (napr. dotácie z MPSVR SR na zvyšovanie kvality sociálnych služieb).

 

Podľa prílohy č. 5 zákona č. 448/2008 Z. z. sa bude postupovať iba v prípade ak pre obec/VÚC bude vykonávať sociálnu službu neverejný poskytovateľ? To znamená, že ide o výšku príspevku, ktorú bude mesto vyplácať neverejnému poskytovateľovi?

Výška finančného príspevku pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri úkonoch sebaobsluhy je určená len pre neverejného poskytovateľa, ktorý na základe požiadavky obce alebo VÚC zabezpečuje sociálnu službu. Tento finančný príspevok poskytuje obec alebo vyšší územný celok v súlade s § 75 a nasledujúcich ustanovení.

Podľa §74 zákona 448/2008 má byť vyhotovovaná Zmluva o poskytovaní soc. služby s klientom. Bolo by možné zverejniť vzor "Zmluvy" - jej možnú podobu?

Základné náležitosti zmluvy o poskytovaní sociálnej služby sú upravené v § 74 ods. 7. V prípade, že poskytovateľ má záujem dohodnúť sa s klientom aj na ďalších podmienkach, môže tak urobiť na základe individuálnych podmienok v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

§ 92 ods. 6 rieši situáciu, keď si fyzická osoba vzhľadom na zdravotný stav nemôže sama podať žiadosť o posúdenie odkázanosti. Platí to aj pre uzatvorenie zmluvy?

Nie. Pri tomto právnom úkone (uzatvorenie zmluvy) sa postupuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak je klientom dieťa, zmluvu uzatvára jeho zákonný zástupca (rodič) a v prípade, že klientom je osoba, ktorá na základe rozhodnutia súdu nie je spôsobila na právne úkony, zmluvu uzatvára súdom ustanovený opatrovník. Pokiaľ nejde o vyššie uvedené prípady, môže za fyzickú osobu (napr. ktorá ma nepriaznivý zdravotný stav) uzavrieť zmluvu aj iná osoba, ktorú fyzická osoba (budúci prijímateľ sociálnej služby) poverila na základe písomného splnomocnenia.


Zmluva o poskytovaní sociálnej služby, na základe ktorej má byť poskytovaná sociálna služba, môže byť uzavretá až po právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu?

Áno, v prípade, že ide o sociálnu službu, pri ktorej sa rozhoduje o odkázanosti (§ 34 až 41) a nejde o sociálnu službu poskytovanú bezodkladne podľa § 8 ods. 6, alebo sociálnu službu v zariadení pre seniorov poskytovanú z iných vážnych dôvodov.


Prosíme objasniť procesy prijímania žiadostí o uzatvorenie zmluvy - text zákona formuluje povinnosť fyzickej osoby - žiadateľa podať písomnú žiadosť obci, VÚC, alebo nimi zriadenej právnickej osobe- t.j. môže podať aj priamo našim ZSS?

Žiadateľ o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorý je na túto sociálnu službu odkázaný, môže žiadosť o uzatvorenie zmluvy podať priamo zariadeniu zriadenému alebo založenému obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, považuje sa povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 za splnenú. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto, je v zmysle § 8 ods. 7 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorý ho zriadil alebo založil.


Aký má byť postup pri umiestňovaní žiadateľov v poradovníku? Budú s nimi uzatvárané zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, aj v prípade ak nemajú vydaný posudok o odkázanosti?

Všetky fyzické osoby zaradené do poradovníka čakateľov sa považujú za odkázané na sociálnu službu podľa § 106 ods. 5 a poskytovateľ sociálnej služby pri nástupe do zariadenia s nimi uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby podľa novej právnej úpravy.


Ako postupovať, ak občan z poradovníka odmietne nástup do zariadenia pre seniorov, resp. ak občan odmietne podpísať zmluvu o poskytovaní soc. služby? Aplikuje sa § 74, ods. 10?

V prípade, že občan odmietne nástup do zariadenia pre seniorov ide o prejav jeho slobodnej vôle. Rovnako jednou zo základných podmienok pre poskytnutie sociálnej služby je uzavretie zmluvy, ktorej obsahom je prejav vôle oboch zmluvných strán týkajúci sa poskytnutia sociálnej služby. V prípade, že klient nesúhlasí s uzatvorením zmluvy, sociálna služba mu nemôže byť poskytovaná.

Má byť v zmluve o poskytovaní sociálnej služby stanovený rozsah poskytovanej služby, alebo aj typ a forma služby?

V § 74 ods. 7 sú taxatívne ustanovené obsahové náležitosti zmluvy a patrí medzi ne aj druh, vecný rozsah (§15 ) a forma sociálnej služby.


Ak sa prijímateľ rozhodne pre inú formu poskytovania sociálnej služby, ako je potrebné postupovať? Je potrebné meniť aj rozhodnutie alebo je postačujúce, ak sa len vypovie platná zmluva a uzatvorí nová?

V rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu sa neuvádza forma tejto sociálnej služby (pobytová, ambulantná, terénna a iná) a teda nie je potrebné toto rozhodnutie meniť alebo vydávať nové a je možné ho využiť pri uzatváraní zmluvy s iným poskytovateľom.
Ako vyplýva z ustanovenia § 74 ods. 11, ak sa zmenia skutočnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, možno tieto skutočnosti zmeniť dodatkom k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ak si to účastníci v tejto zmluve dohodli a teda nie je potrebné uzatvárať novú zmluvu, ak s tým obe strany súhlasia.


Je možné v zmluve dohodnúť, že klient, počas svojej neprítomnosti v zariadení, platí úhradu za ubytovanie, ale aj úhradu napr. za upratovanie a pranie?

V ustanovení § 72 ods. 9 sa upravuje, že klient počas svojej neprítomnosti neplatí úhradu za odborné, obslužné a ďalšie činnosti okrem úhrady za ubytovanie, ak voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak. Z uvedeného vyplýva, že poskytovateľ a prijímateľ sa môžu dohodnúť iným spôsobom len o úhrade za ubytovanie počas neprítomnosti klienta, nie však za iné obslužné činnosti (upratovanie, pranie), ktoré sa mu v jeho neprítomnosti neposkytujú.


Je potrebné oceniť v zmluve každú poskytovanú činnosť? Teda každú položku v rámci odborných činností, každú položku v rámci obslužných činností a každú položku v rámci ďalších činností (§16- 18)?

Podľa § 74 ods. 7 a 8 je poskytovateľ povinný uviesť v zmluve sumu úhrady za jednotlivé odborné, obslužné a ďalšie činnosti. To znamená, že ak sú klientovi poskytované napr. obslužné činnosti, v zmluve sa uvádza osobitne suma za ubytovanie, stravovanie, upratovanie.


Podľa § 74 ods. 2 nebude potrebné s klientmi krízovej intervencie uzatvárať zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb a títo klienti nebudú zároveň žiadať o uzatvorenie zmluvy na príslušnej VÚC alebo obci?

Krízová intervencia nie je sociálnou službou podľa zákona o sociálnej pomoci. Krízová intervencia spočíva v poskytnutí konkrétnej sociálnej služby v závislosti od povahy krízovej sociálnej situácie, v ktorej sa klient nachádza.
Podľa § 74 ods. 1 možno poskytovať sociálnu službu len na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa sociálna služba poskytne v rámci krízovej intervencie, je potrebné uzatvoriť zmluvu o jej poskytovaní. Zároveň je však potrebné rozlíšiť o aký druh sociálnej služby ide, nakoľko v § 74 ods. 2 a nasl. sú taxatívne vymenované druhy sociálnych služieb, pri ktorých je nevyhnutné uzatvoriť písomnú zmluvu, Základné náležitosti zmluvy pri sociálnych službách kde nie je písomná forma ustanovená obligatórne, je možné uzavrieť zmluvu aj ústne.
Podľa § 74 ods. 3 podáva klient písomnú žiadosť príslušnej obci alebo VÚC. To znamená, že pri sociálnych službách, ktoré nie sú taxatívne vymenované, klient nemusí písomne žiadať o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obec/VÚC alebo právnickú osobu zriadenú alebo založenú obcou alebo VÚC a môže sa obrátiť priamo na poskytovateľa sociálnej služby.

Na základe posudku má občan mieru odkázanosti stupeň č. 5 alebo 6 a obec alebo VÚC vydá rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. Občan požiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s občanom obec/VÚC, alebo zariadenie ním zriadené, ktoré bude sociálnu službu poskytovať?

V súlade s ustanovením § 74 ods. 1 a nasl. zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb s klientom vždy uzatvára poskytovateľ sociálnej služby. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s klientom uzatvára zariadenie, ak má právnu subjektivitu.

Sú rodičia povinní platiť úhradu za prijímateľa sociálnej služby aj v tom prípade, ak je poberateľom invalidného dôchodku a je slobodný a bezdetný?

V súlade s ustanovením § 73 ods. 10, ak prijímateľovi z dôvodu ochrany jeho príjmu nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov alebo deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby. Z uvedeného vyplýva, že rodičia sú povinní v tomto prípade platiť úhradu za prijímateľa bez ohľadu na jeho vek, rodinný stav alebo skutočnosť, že jej bezdetný.

 

Je časť úhrady, ktorú prijímateľ sociálnych služieb (ani iná výživou povinná osoba) neplatí vzhľadom k svojmu príjmu a majetku pohľadávkou? Evidujeme ju už za života prijímateľa soc. služieb a uplatňujeme si ju v dedičskom konaní? (§ 73 ods. 13)

Áno, pohľadávkou, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve je suma úhrady alebo jej časť, ktorú klient neplatí z dôvodu ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou. To znamená, že napr. ak je úhrada stanovená na 260 € (7 833 Sk) a klient z dôvodu ochrany príjmu platí 200 €, rozdiel medzi stanovenou a zaplatenou úhradou vo výške 60 € sa každomesačne eviduje a kumuluje a po úmrtí klienta sa celá čiastka uplatňuje v konaní o dedičstve

 

Ako postupovať v prípade, ak osoba ktorej sa pri poskytovaní sociálnej služby uplatňuje ochrana príjmu je relatívne mladá a nezaplatená časť úhrady, ktorá je pohľadávkou bude uplatniteľná až o 30-40 rokov?

Nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávkou bez ohľadu na to, aký dlhý čas táto úhrada nebola platená. Mesačná výška nezaplatenej úhrady je obsahom zmluvy o poskytovaní služby. To znamená, že po cely čas platnosti zmluvy a poskytovania sociálnej služby sa výška pohľadávky kumuluje a je možné ju uplatniť v dedičstve aj napr. po 30 rokoch.

 

Akým spôsobom preukazuje žiadateľ o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu hodnotu majetku?

V ustanovení § 72 ods. 8 sa upravuje, že prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31, 34 až 41 (t. j. vrátane opatrovateľskej služby) je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, ktorý sa posudzuje podľa osobitného predpisu (zákona č. 447/2008 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery klienta je potrebné skúmať a na tieto účely použiť prílohu č. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., s tým, že podpis klienta overí na vyhlásení o majetku fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, napr. pracovník/čka matriky.

 

Do príjmu občana pre účely stanovenia úhrady za opatrovateľskú službu sa už nebude započítavať prídavok na dieťa a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť? (§ 72 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z. z. a následne § 18 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.)

Nakoľko sa v ustanovení § 72 ods. 8 sa upravuje, že prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31, 34 až 41 (t. j. vrátane opatrovateľskej služby) je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, ktorý sa posudzuje podľa osobitného predpisu (zákona č. 447/2008 Z. z.), je potrebné v súlade s týmto predpisom (vrátane § 18) postupovať.

 

Občan neplatí vôbec za niektoré odborné činnosti v DSS alebo v špecializovanom zariadení, okrem ošetrovateľskej starostlivosti? T. j. sú mzdy sociálnych pracovníkov, pracovných terapeutov, inštruktorov sociálnej rehabilitácie, prípadne ďalších dotknutých zamestnancov neoprávnenými nákladmi v uvedených zariadeniach?

Občan neplatí za vybrané odborné činnosti za podmienok uvedených v § 72 odsek 6. Za ošetrovateľské úkony klient neplatil a ani platiť nebude, nakoľko tieto boli a sú súčasťou zdravotnej starostlivosti (môžu byť poskytované v zdravotníckych zariadeniach, alebo podľa zákona o sociálnych službách aj vo vybraných druhoch ZSS - zariadenie pre seniorov, špecializované zariadenie, ZOS, DSS). Mzdy odborných zamestnancov sú oprávnenými ekonomickými nákladmi poskytovateľa, ale klient za ne v rámci vybraných odborných činností neplatí.

Je v zmysle zákona o sociálnych službách možnosť nestravovať sa v zariadení pobytového typu, alebo je poskytovanie stravy pre poskytovateľa povinné?

V zmysle § 15 ods. 1 je poskytovateľ sociálnej služby povinný vykonávať odborné, obslužné a ďalšie činnosti, zabezpečovať vykonávanie týchto činností alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. Z uvedeného vyplýva, že ak poskytovateľ poskytuje druh sociálnej služby, v rámci ktorej sa poskytuje aj stravovanie, je povinný ho poskytovať. To však nevylučuje, že si v rámci zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nemôže poskytovateľ s klientom dohodnúť aj iné podmienky, napríklad aj nižší počet jedál, za predpokladu, že na oboch stranách sú na to vytvorené podmienky (napr. zariadenie má vytvorené podmienky na prípravu stravy - malá kuchynka a klient je schopný si sám pripraviť stravu a najesť sa a nie je odkázaný na kŕmenie).
Na druhej strane v súlade s ustanovením § 17 sa má stravovanie poskytovať v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav klienta a v nadväznosti na to si poskytovateľ môže počet jedál dohodnúť s klientom už pri uzatváraní zmluvy a v prípade, že klient zmení svoje rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti, je potrebné uzatvoriť dodatok k zmluve, s ktorým musia súhlasiť obe zmluvné strany.

Platí prijímateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov aj za režijné náklady v súvislosti s prípravou stravy (§ 17 ods. 3)?

Klient v súlade s § 17 ods. 3 platí za náklady na suroviny a za režijné náklady na prípravu stravy. Za režijné náklady sa považujú nevyhnutné náklady stravovacej prevádzky, ktoré vznikli v súvislosti s prípravou, realizáciou a zabezpečením stravy. Ide napr. o mzdy zamestnancov stravovacej prevádzky a poistné na príslušné poistenia, energie, vodné, stočné, náklady spojené s vývozom odpadu, čistiacimi a dezinfekčnými prostriedkami, deratizáciou, praním obrusov, utierok, osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, nákupom osobných ochranných pracovných prostriedkov, opravou a údržbou technológie, povinným maľovaním priestorov, nákupom inventáru a pomôcok.

Akou formou sa má poskytovať stravovanie cudzím stravníkom (napr. dôchodcom v obci), keď organizovanie spoločného stravovania nie je sociálnou službou - § 106 ods. 9.?

Podľa § 58 (Jedáleň) sa môže poskytovať stravovanie v jedálni fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, fyzickej osobe, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie, ale aj fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek. Stravovanie je možné realizovať aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti klienta.

Podľa zákona je pre prácu opatrovateľky potrebný akreditovaný opatrovateľský kurz v počte 220 hodín. Niektoré opatrovateľky absolvovali kurzy opatrovateľstva v nižšom rozsahu ako je požadované novým zákonom, napr. s počtom hodín 216. Akým spôsobom sa dá zmeniť absolvovaný kurz na opatrovateľský kurz v súlade s požadovaným rozsahom?

Zákon jednoznačne určuje, že za splnenie kvalifikačných predpokladov pre  výkon opatrovateľskej služby sa považuje úplne stredné vzdelanie s  príslušným zameraním alebo absolvovanie akreditovaného kurzu v rozsahu najmenej 220 hodín. Na uvedenú požiadavku nie je možné udeliť výnimku a  to ani vtedy, ak by do požadovaného rozsahu absolvovaného kurzu opatrovateľke chýbala hoci len jedna hodina. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť profesionalitu a kvalitu poskytovania opatrovateľskej služby.
V prípade, že rozsah akreditovaného kurzu nedosahuje 220 ale napr. 200, je potrebné absolvovať iný akreditovaný kurz v predpísanom rozsahu. Jedným z možných riešení je absolvovanie „doplňujúceho" kurzu v  chýbajúcom rozsahu, resp. v rozsahu hodín vymedzenom vzdelávacou inštitúciou, za predpokladu, že tá vydá absolventovi doklad (certifikát) o absolvovaní 220 hodinového kurzu a to aj na základe absolvovania predchádzajúceho kurzu, ktorého rozsah nedosahoval 220 hodín.


Je nevyhnutné aby osoba, ktorá vykonáva v domácnosti poberateľa sociálnej služby úkony, ktoré nepatria do sebaobslužných činností mala splnenú podmienku absolvovania opatrovateľského kurzu?

Podmienkou pre  poskytovanie opatrovateľskej služby je odkázanosť na pomoc inej osoby (najmenej stupeň II podľa prílohy č. 3) a odkázanosť na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Na základe uvedeného možno konštatovať, že opatrovateľka by mala vykonávať aj úkony sebaobsluhy, pokiaľ sa poskytovateľ s klientom nedohodne v zmluve o poskytovaní sociálnej služby inak. Bez ohľadu na to aké úkony bude opatrovateľka vykonávať (t.j. aj výlučne len úkony starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách), musí spĺňať kvalifikačné predpoklady, nakoľko aj pri vykonávaní týchto úkonov je nevyhnutné, aby mala príslušné vedomosti a zručnosti (napr. komunikácia s klientom, základy prvej pomoci).


Opatrovateľky, ktoré budú musieť absolvovať akreditovaný kurz opatrovania podľa písm. b) musia mať zároveň ukončené úplne stredné vzdelanie tak, ako opatrovateľky uvedené pod písm. a), alebo nie je pre nich stupeň vzdelania rozhodujúci? Napr. zamestnankyňa, ktorá má ukončené len základné alebo stredné vzdelanie, bude môcť byť po absolvovaní kurzu kvalifikovanou opatrovateľkou?

V ustanovení § 84 ods. 9 sa upravuje, že opatrovateľom môže byť fyzická osoby, ktorá:

  • má úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo
  • absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.

Z uvedeného vyplýva, že opatrovateľom môže byť osoba, ktorá spĺňa aspoň jednu z uvedených podmienok, nie je potrebné, aby spĺňala obidve. (t.j. aj Vami uvádzaná zamestnankyňa, ktorá má ukončené len základné alebo stredné vzdelanie, bude po absolvovaní kurzu spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona). Jej vzdelanie bude však rozhodujúce pri zaradení na pracovnú pozíciu podľa Katalógu pracovných činnosti zamestnancov vo verejnom záujme.

Finančné náklady na kurz opatrovateľky znáša obec alebo opatrovateľka?

Zákon o sociálnych službách neupravuje financovanie vzdelávania zamestnancov. Konkrétne podmienky získania kvalifikácie a rekvalifikácie upravujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (vrátane úhrady zo strany zamestnávateľa).


Čo s opatrovateľmi, ktorí sa starajú o svoju matku, otca (rodinného príslušníka) a po jeho smrti ďalej túto činnosť nechcú vykonávať (robia to len pre svoju blízku osobu) - tiež musia absolvovať kurz v rozsahu 220 hodín alebo je v takomto prípade výnimka?

Zákon jednoznačne určuje, že za splnenie kvalifikačných predpokladov pre  výkon opatrovateľskej služby sa považuje úplne stredné vzdelanie s  príslušným zameraním alebo absolvovanie akreditovaného kurzu v rozsahu najmenej 220 hodín. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť profesionalitu a kvalitu poskytovania opatrovateľskej služby.
V prípade opatrovateľov, ktorí sa v rámci opatrovateľskej služby starajú o  svojho príbuzného je potrebné uviesť, že títo opatrovatelia sú v takom prípade v pozícii zamestnanca obce alebo iného poskytovateľa opatrovateľskej služby a nie v pozícii rodinného príslušníka. Z tohto dôvodu nie je možné pri plnení kvalifikačných predpokladov rozlišovať zamestnancov opatrovateľskej služby a zamestnancov, ktorí sú zároveň príbuznými opatrovaného.

Pracovný terapeut musí mať vždy stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore v závislosti od vykonávanej činnosti?

Áno, zákon neustanovuje výnimky.


Na mnohých VUC, ale aj obciach pracujú na odboroch sociálnej pomoci ľudia, ktorí nemajú vzdelanie humanitného smeru ale technického. Podľa nového zákona, VUC a obec sú aj poskytovateľmi základného sociálneho poradenstva. Môžu osoby s technickým vzdelaním (Ing.) pôsobiť na  takýchto pracovných pozíciách, keď nemôžu poskytovať sociálne poradenstvo?

Zákon o sociálnych službách v § 84 ods. 4 upravuje kvalifikačné predpoklady pre zamestnanca, ktorý vykonáva základné sociálne poradenstvo. V prípade, že toto poradenstvo bude poskytovať zamestnanec s iným vysokoškolským vzdelaním ako je ustanovené v § 84 odsek4 písm. b), je nevyhnutné, aby absolvoval akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písm.a) a b) citovaného ustanovenia.


Výkony ošetrovateľskej starostlivosti (ktoré napr. môžu byť uhrádzané z  prostriedkov verejného zdravotného poistenia podľa § 71 ods. 4) môžu vykonávať len sestry, ktorá absolvovali vyššie odborné alebo vysokoškolské vzdelanie, alebo aj sestry s úplným stredným vzdelaním, na  ktoré sa pri zaraďovaní do platových tried vzťahuje výnimka zo  vzdelania?

V ustanovení § 22 sa upravuje, že ošetrovateľskú starostlivosť vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb môžu vykonávať iba zamestnanci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Zároveň sa v § 84 ods. 19 upravuje, že zdravotnícky zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a  o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanci vykonávajúci ošetrovateľskú starostlivosť, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným právnym predpisom. Za zamestnancov vykonávajúcich ošetrovateľskú starostlivosť, ktorý spĺňajú kvalifikačné predpoklady sa považuje:

  • sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva,
  • sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite,
  • sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii,
  • sestra s vyšším odborným vzdelaním v študijnom odbore diplomovaná detská sestra.



Špecializované sociálne poradenstvo pre fyzickú osobu s ŤZP vykonáva aj fyzická osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného zamerania, ak má byť súčasťou špecializovaného sociálneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostredníctvom činností, na vykonávanie ktorých sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie. O aké činnosti konkrétne ide?. Existuje zoznam týchto činností? Považuje sa pomaturitné štúdium odbor sociálno-právna činnosť za stredoškolské vzdelanie príslušného zamerania?

Zákon o  sociálnych službách konkrétne neupravuje, pri ktorých činnostiach poskytovaných v rámci špecializovaného sociálneho poradenstva pre  fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je postačujúce stredoškolské vzdelanie a jednoročná prax. Dôvodom je skutočnosť, že zdravotné postihnutie zasahuje do všetkých oblasti života človeka a  preto aj potreba poskytnutia sociálneho poradenstva môže byť veľmi individuálna. Príkladmo možno uviesť, že vysokoškolské vzdelanie sa nevyžaduje pri poradenstve v oblasti pomôcok pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, pri riešení bezbariérovosti prostredia a pod.
Pokiaľ ide o pomaturitné štúdium v odbore sociálno-právna činnosť, toto sa považuje za vyššie odborné vzdelanie v študijnom programe zameranom na  sociálnu prácu a fyzická osoba, ktorá ukončila toto vzdelanie môže poskytovať základné sociálne poradenstvo, nie však špecializované. Zároveň toto vzdelanie nie je možné považovať za postačujúce stredoškolské vzdelanie na účely § 84 ods. 6.



Ak má pracovník ukončené štúdium sociálnej práce 1. stupňa Bc. Je potrebné ešte aj absolvovanie kurzov sociálnej práce a sociálnej rehabilitácie?

Nie.


ZARAĎOVANIE A ODMEŇOVANIE ZAMESTNANCOV V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

Tarifný plat určený podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov (príloha č. 4 zákona 553/2003 Z. z.) patrí okrem sociálneho pracovníka aj inštruktorovi sociálnej rehabilitácie, pracovnému terapeutovi, opatrovateľovi, prípadne iným ďalším zamestnancom? Ktorým?

Tarifný plat podľa prílohy č.4 patrí iba sociálnym pracovníkom a to od tarifnej triedy 7 až 11. Ostatní odborní zamestnanci (napr. inštruktor sociálnej rehabilitácie) sú zaraďovaní v zmysle príloh č.3,5 a 7.


Je zdravotníckym zamestnancom v ZSS (sestra, fyzioterapeut, asistent liečebnej výživy, sanitár) určovaný tarifný plat podľa prílohy č. 5 zákona č. 553/2003 Z. z, t. j. osobitnej stupnice platových taríf učiteľov VŠ, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov?

Zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje určovanie tarifného platu podľa prílohy č. 5 zákona 553/2003 Z. z. je zdravotnícky zamestnanec, t.j aj tí, ktorí sú uvedení v otázke; viď katalóg pracovných činností, časť 15 - práca a sociálne veci pracovné činnosti : 05.01, 06.03, 07.01, 07.02, 08.01, 08.02, 08.04, 09.01, a 09. 04.


Akým spôsobom sú odmeňovaní zamestnanci DSS v profesii opatrovník? Ich vzdelanie je v rozmedzí strednej školy s maturitou bez potrebnej odbornosti. Odbornosť je získaná len sanitárskym kurzom. Do akej platovej triedy a stupňa patria?

Názov pracovnej činnosti je opatrovateľ v zariadení sociálnych služieb a nie opatrovník. Zamestnanec vykonávajúci pracovnú činnosť opatrovateľ môže byť zaradený v 3. až 6. platovej triedy, v závislosti od najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú vykonáva v podľa Katalógu pracovných činností.

Opatrovateľ môže byť zaradený nasledovne:
A) Katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15. Práca a sociálne veci
3. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania : stredné vzdelanie (výučný list)
Pracovná činnosť : „Opatrovateľská služba v zariadení sociálnych služieb, v  zariadení pre pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so  zmenenou pracovnou schopnosťou alebo opatrovateľská služba pre  imobilných občanov v domácnosti, komplexná starostlivosť o ich domácnosť vrátane starostlivosti o donášku bielizne, paliva a pod."
4. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania : stredné vzdelanie
Pracovná činnosť : „Rutinná práca pri vytváraní , prehlbovaní a upevňovaní hygienických, spoločenských a pracovných návykov občanov v zariadení sociálnych služieb, v zariadení pre pracovnú rehabilitáciu a  rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo u  pacientov v odbornej zdravotníckej liečebni a ústave."
Títo opatrovatelia zaradení v 3. a 4. platovej triede musia absolvovať do 31. 12. 2011 akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.
B) Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15.Práca a sociálne veci
5. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad: úplné stredné odborné vzdelanie získané v  študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Pracovná činnosť : „Vykonávanie opatrovateľskej služby pre občanov, deti a mladých dospelých v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a  sociálnej kurately"
6. platová trieda - kvalifikačné predpoklady vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad úplné stredné odborné vzdelanie získané v študijnom odbore so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Pracovná činnosť : „Tvorba a realizovanie individuálneho plánu opatrovateľskej služby v  zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately"
Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do  platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s  charakteristikou platovej triedy a katalógom.
Zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí do jedného z 12 platových stupňov.
Odmeňovanie opatrovateľa v platovej triede 3 - 6 ide v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 553/2003 Z. z. - Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

V akej platovej triede má byť zaradená zdravotná sestra vo funkcii vedúcej opatrovateľského úseku so  vzdelaním diplomovaná zdravotná sestra + pomaturitné špecializačné štúdium + bakalárske štúdium?

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do  platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s  charakteristikou platovej triedy a katalógom.
Podľa Katalógu pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo  verejnom záujme - časť 15.Práca a sociálne veci - môže byť takýto zamestnanec zaradený v 8. platovej triede - pracovná činnosť : „Samostatná odborná práca pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti metódou ošetrovateľského procesu a realizácia odborných ošetrovateľských výkonov v zariadení sociálnych služieb alebo v  zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaná sestrou po získaní špecializácie v danom odbore.
V 9. platovej triede - pracovná činnosť - „Samostatná odborná ošetrovateľská práca v  zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vrátane podielu na organizovaní, koordinovaní a  kontrole ošetrovateľskej starostlivosti a vyhodnocovaní individuálnych ošetrovateľských plánov vykonávaná sestrou po získaní špecializácie v  danom odbore."


Aká je štruktúra profesií vo výchovnej zložke (ergoterapeuti, činnostná terapia) v DSS pre mentálne postihnutých dospelých? Aká platová trieda im patrí a aké vzdelanie je potrebné na  výkon tejto profesie?

V zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách na vzdelávanie sa nevytvárajú podmienky v  domove sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe. V týchto zariadeniach sa vykonáva pracovná terapia s klientmi, ktorú môže vykonávať
Ergoterapeut - Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo  verejnom záujme - časť 15. Práca a sociálne veci :8. platová trieda - pracovná činnosť vyžadujúca úplné stredné vzdelanie (maturita) - „Formovanie a prehlbovanie praktických návykov a zručností občanov v  oblasti pracovných aktivít a pracovnej terapie v zariadeniach na  pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo v  zariadeniach sociálnych služieb"
Pracovný terapeut - fyzická osoba, ktorá získala stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore v závislosti od vykonávanej činnosti najmä v odbore záhradníctvo, aranžérstvo, drevovýroba, hrnčiarstvo, maliarstvo, košikárstvo a  fotografia, a ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín do 31. 12. 2010.


Môže zamestnávateľ už zaradiť pracovníkov, ktorí ešte len študujú na vysokej škole odbor sociálna práca, na funkciu sociálneho pracovníka, inštruktora sociálnej práce, prípadne sociálnu rehabilitáciu, ešte pred ukončením štúdia?

V zmysle zákona o sociálnych službách sociálny pracovník je fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v  študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Z uvedeného vyplýva, že sociálnym pracovníkom môže byť len fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého (Bc) alebo druhého stupňa (Mgr.) v študijnom odbore sociálna práca.
Zároveň je potrebné uviesť, že v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 zamestnanec, ktorý k 31. 12. 2008 vykonával činnosti sociálneho pracovníka a spĺňal kvalifikačné predpoklady, spĺňa tieto kvalifikačné predpoklady na  vykonávanie činností sociálneho pracovníka aj podľa zákona o sociálnych službách.
Zároveň je potrebné uviesť, že v zariadení sociálnych služieb nie je činnosť inštruktor sociálnej práce.


V zmysle NV SR č. 158/2002 Z. z. majú zdravotné sestry udelenú výnimku zo  vzdelania od 29. 3. 2002. Na základe tejto výnimky sú zaradené v 7. platovej triede. Platí táto výnimka a dokedy?

Táto výnimka platí naďalej bez obmedzenia.


Má právo zamestnávateľ aj napriek účinnosti týchto zákonov nezaradiť sestru s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa do vedúcej pozície do 9. platovej triedy a ignorovať platnosť zákonov v rozsahu odmeňovania aj ostatných zamestnancov sociálneho zariadenia?

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a  psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v  pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom. Dôležité pri tom je, akú pracovnú činnosť zamestnanec vykonáva v rámci katalógu pracovných činností. Na vyššie ako je požadované vzdelanie sa neprihliada. To znamená, ak pracovník - zdravotná sestra - nevykonáva pracovnú činnosť „Samostatná odborná ošetrovateľská práca v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a  sociálnej kurately, vrátane podielu na organizovaní, koordinovaní a  kontrole ošetrovateľskej starostlivosti a vyhodnocovaní individuálnych ošetrovateľských plánov vykonávaná sestrou po získaní špecializácie v  danom odbore, t.j. ak nevykonáva ošetrovateľské úkony, nemôže byť zaradená v 9. platovej triede.


Môže byť dôvodom argumentácie nezaradenia do príslušných tried finančná kríza?

Nie. Zamestnávateľ musí postupovať v súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. o  odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v  znení neskorších predpisov.


Je nutné (ukladá to zákon) preradenie zamestnancov DSS vedených teraz na pracovnej pozícii vychovávateľ, na  pracovnú pozíciu terapeut (i keď budú vykonávať prácu s klientmi staršími ako 18 rokov)?

Zákon o sociálnych službách neupravuje otázky preraďovania zamestnancov z pracovnej činnosti vychovávateľ na  terapeut, zamestnávateľ musí posúdiť, či sú splnené zákonom stanovené podmienky.


Ako sa bude započítavať odrobený čas (roky) bývalých vychovávateľov preklasifikovaných na terapeutov vzhľadom na ich platovú klasifikáciu?

Preklasifikovanie zamestnanca závisí od  zamestnávateľa. V prvom rade by musí byť vykonaná zmena organizačnej štruktúry a zamestnanec musí súhlasiť s prevedením na inú prácu. Vychovávateľov je možne preradiť aj na ergoterapeutov, v takom prípade sa im môže prax započítať celá, ale nemajú nárok na dodatkovú dovolenku.
Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálnu posudkovú činnosť na  ÚPSVaR môže vykonávať sociálny pracovník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom, druhom alebo treťom stupni. Na mestách a obciach podľa nariadenia vlády č. 588/2008 Z. z. v  časti 16. Samospráva, na posudzovanie občana a vypracúvanie sociálneho posudku (pracovná činnosť 28) sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie až druhého stupňa. Prečo, keď ide o podobnú činnosť (na meste a na ÚPSVaR) zostal na meste sociálny pracovník s prvým stupňom takto odsunutý. Alebo posudzovanie na ÚPSVa R je menej náročné ako bude na meste? Tento pracovník nemôže rozhodovať ani o odkázanosti na sociálnu službu lebo aj tu sa vyžaduje vzdelanie druhého stupňa (pracovná činnosť 20).
Sociálnu posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu v  zmysle § 50 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách môže vykonávať sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku.)
Zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v  pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Kvalifikačným predpokladom ustanoveným pre najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v  rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, je vzdelanie a  osobitný kvalifikačný predpoklad.
V zmysle Nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov - Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo  verejnom záujme - časť 16 - Samospráva (vyšší územný celok a obec) sú zamestnanci vykonávajúci sociálnu posudkovú činnosť zaradení v 8. platovej triede a 10. platovej triede.
Zamestnanec zaradený v 8. platovej triede musí spĺňať kvalifikačný predpoklad - úplné stredné vzdelanie (t.j. maturita) a jeho pracovnou činnosťou je „Príprava a  spracúvanie podkladov a informácií pre posudkovú činnosť v oblasti sociálnych služieb".
Zamestnanec zaradený v 10. platovej triede musí spĺňať kvalifikačný predpoklad - vysokoškolské vzdelanie II. stupňa (magister) a osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený v zákone o  sociálnych službách - študijný odbor „sociálna práca" a jeho pracovnou činnosťou je „Rozhodovanie o odkázanosti na sociálnu službu".

NORMATÍV VYBAVENOSTI ZAMESTNANCAMI

PRÍLOHA č. 1

Ako prepočítavať počty zamestnancov a percento odborných zamestnancov na  počet klientov, ak zariadenie poskytuje kombinovanú formu pobytu (ambulantná starostlivosť, týždenný, celoročný) a kombináciu cieľovej skupiny klientov odoberajúcich sociálne služby (deti a dospelí)?

Odpoveď na túto otázku je možné ilustrovať na príklade domova sociálnych služieb s kombinovaným pobytom. Ak budeme vychádzať z toho, že kapacita tohto zariadenia je 110 klientov, postup by mal byť nasledovný:
Ambulantná(denný pobyt) pre deti 1:3 60 % odborných
Týždenná forma 1:2 60 % odborných
Celoročná forma 1:1,7 60 % odborných
Kapacita zariadenia:
- 50 ambulantná forma: 16,7 zamestnancov, z toho 10 odborných
- 40 týždenná forma: 20 zamestnancov, z toho 12 odborných
- 20 celoročná forma: 17 zamestnancov z toho 10,3 odborných
Spolu:110 klientov / 54 zamestnancov, z toho 32 odborných.

Obdobne sa bude postupovať pri kombinovaných zariadeniach (deti a dospelí). Napr. v uvedenom zariadení bude 40 dospelých klientov v týždennom pobyte dospelých, normatív pre daný typ zariadenia je 1: 2,3 počet zamestnancov predstavuje 17,4, z toho 10,4 odborných. Počet zamestnancov v takomto zariadení s kapacitou 110 klientov je 51 zamestnancov, z toho 30,7 odborných zamestnancov.


Aký počet klientov je primeraný na  jedného sociálneho pracovníka pri počte klientov 16 v kombinovanom zariadení (6 klientov DSS, 10 klientov ZOS)?

Zákon o sociálnych službách neupravuje povinný (resp. „primeraný") počet sociálnych pracovníkov na klienta. V prílohe č.1 zákona sa upravuje maximálny počet prijímateľov na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov, pričom za odborných zamestnancov sa považujú zamestnanci uvedení v § 9 ods. 3 zákona. Pokiaľ ide o konkrétnu profesnú skladbu zamestnancov (vrátane počtu sociálnych pracovníkov), tú určuje poskytovateľ sociálnej služby na základe druhu, ale aj formy poskytovanej sociálnej služby a potrieb cieľovej skupiny, tak, aby zabezpečil kvalitné poskytovanie sociálnej služby.

Bol určený normatív počtu klientov na jedného sociálneho pracovníka? A to hlavne z dôvodu, že zo zákona o sociálnych službách vyplýva vypracovávať individuálne rozvojové plány pre každého jedného klienta.


V záujme zabezpečiť kvalitu sociálnych služieb zákon ustanovuje povinnosť poskytovateľa dodržiavať maximálny počet klientov na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov vo vybraných druhoch zariadení (príloha č.1). Zákon len príkladmo vymenováva, kto sa považuje za odborného zamestnanca (napr. sociálny pracovník, pracovný terapeut, opatrovateľ, psychológ, sestra).

Zákon ustanovuje povinnosť poskytovateľa vybraných sociálnych služieb, plánovať priebeh poskytovania sociálnej služby (tzv. individuálny rozvojový plán) podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Obsahom individuálneho rozvojového plánu u občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzických osôb odkázaných na pomoc inej osoby je aj program sociálnej rehabilitácie. Z celkového percentuálneho vyjadrenia počtu odborných zamestnancov, si môže poskytovateľ sociálnej služby upraviť počty odborných zamestnancov tak, aby zodpovedali charakteru a cieľom poskytovanej sociálnej služby. Platná právna úprava neurčuje počet klientov, napríklad na jedného sociálneho pracovníka.

Aké lehoty sa vzťahujú na vydanie posudkov, t. (sociálny posudok, zdravotný posudok, posudok o odkázanosti na sociálnu službu). Vzťahuje sa na vydanie všetkých troch posudkov zákon o správnom konaní, alebo podkladom k posudku o odkázanosti, ktorý bude vydaný (ako rozhodnutie) bude zdravotný a sociálny posudok, ktoré však nebudú mať formu rozhodnutia ? Je odvolacím orgánom súd, príp. platí len preskúmateľnosť tohto rozhodnutia súdom?

Na konanie obcí a vyšších územných celkoch vo veciach sociálnych služieb sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a lehoty v ňom upravené (§ 91 ods. 3 zákona o sociálnych službách). Právna úprava neustanovuje osobitne lehotu pre vydanie zdravotného posudku, to znamená, že správny orgán si musí v rámci konania vytvoriť primeraný časový priestor na vydanie zdravotného posudku, sociálneho posudku a na ich základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý je podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu (§ 51, § 92 ods. 9 zákona o sociálnych službách) a to tak, aby toto rozhodnutie bolo vydané v lehote ustanovenej Správnym poriadkom (§ 49). Proti posudku o odkázanosti na sociálnu službu nie je možné podať opravný prostriedok, nakoľko posudok je len podkladom pre vydanie rozhodnutia. O odvolaní proti rozhodnutiu obce a vyššieho územného celku vo veciach sociálnych služieb rozhoduje od 1. 7.2016 príslušný okresný úrad v sídle kraja ( § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,§ 22 zákona o samosprávnych krajoch a . § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu obce a vyššieho územného celku vo veciach sociálnych služieb je 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je možné preskúmať správnou žalobou súdom podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.


Má rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu obsahovať aj úkony, ktoré sa budú poskytovať alebo len rozsah napr. opatrovateľskej služby v hodinách? Ak má byť v rozhodnutí uvedený len rozsah hodín, je potrebné aby úkony boli rozpísané v zmluve o poskytovaní sociálne služby?

Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu (príslušný druh sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 zákona o sociálnych službách) obsahuje vo svojom výroku vyjadrenie, či fyzická osoba je alebo nie je odkázaná na príslušný druh sociálnej služby. V odôvodnení výroku majú byť uvedené zistenia vyplývajúce z posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Podľa § 51 je obsahom posudku o odkázanosti na sociálnu službu:

  • stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby,
  • zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín v rámci určeného rozpätia podľa prílohy č. 3 písm. B a prílohy č. 4, návrh druhu sociálnej služby s prihliadnutím na potreby a návrhy fyzickej osoby o ktorej odkázanosti na sociálnu službu sa rozhoduje,
  • určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Z uvedeného vyplýva, že v posudku o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý je podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu je potrebné uvádzať aj rozsah odkázanosti na opatrovateľskú službu v hodinách, a zoznam úkonov opatrovateľskej služby. Tento posudok sa podľa § 92 ods. 9 druhej vety zákona o sociálnych službách doručuje obcou a vyšším územným celkom fyzickej osobe, o ktorej odkázanosti na sociálnu službu rozhodoval, spolu s rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu. Podľa § 41 ods. 2 zákona o sociálnych službách minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3, ak sa poskytovateľ sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby. Konkrétne podmienky poskytovania opatrovateľskej služby sú obsahom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zmysle § 74 ods. 7.


Ak príde na mesto občan so žiadosťou o posúdenie na sociálnu odkázanosť a má v tomto meste len prechodný pobyt, kde vlastne táto žiadosť má byť podaná a kto ju má posúdiť (má ju občan podať tam, kde má trvalý pobyt a zároveň tam má byť aj posúdený?)?

V súlade s § 92 ods. 4 zákona o sociálnych službách, sa miestna príslušnosť obce a vyššieho územného celku pri posudzovaní odkázanosti na sociálnu službu spravuje podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorej odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že predloží žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu občan, ktorý má vo Vašej obci prechodný pobyt, ste povinní ju v súlade s § 20 Správneho poriadku bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu (t. j. obci alebo VÚC, kde má žiadateľ trvalý pobyt) a upovedomiť o tom účastníka konania (žiadateľa).


Mestu sa môže stať, že pri posúdení občana, ktorý si podal žiadosť o posúdenie na sociálnu odkázanosť, konkrétne na opatrovateľskú službu bude zaradený do V. alebo VI. stupňa. K týmto stupňom prináleží príspevok za opatrovanie. Ako treba postupovať, ak občan aj napriek tomuto zaradeniu žiada o opatrovateľskú službu. Rozhodnutie sa vydá s tým, že je odkázaný na príspevok za opatrovanie a žiadosť o uzatvorenie zmluvy na opatrovateľskú službu?

V zmysle § 6 ods. 1 má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby, formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. Ak občan požiada o posúdenie odkázanosti na opatrovateľskú službu a spĺňa hmotnoprávne podmienky ustanovené pre odkázanosť na túto sociálnu službu (je odkázaný na pomoc inej osoby minimálne v stupni II., t. j. II a VI a je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4), nie je možné vydať rozhodnutie, že klient nie je odkázaný na opatrovateľskú službu. Obec nemôže rozhodnúť o tom, že klient je odkázaný na príspevok na opatrovanie, nakoľko nie je príslušná v tejto veci rozhodovať. O príspevku na opatrovanie môže rozhodovať len príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného vyplýva, že ak občan požiada o posúdenie odkázanosti na opatrovateľskú službu a na základe záverov zdravotnej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti je odkázaný na pomoc inej osoby v stupni II. až VI. a je odkázaný na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4 , je obec povinná vydať rozhodnutie o tom, že tento občan je odkázaný na opatrovateľskú službu. Na základe právoplatného rozhodnutia môže následne občan požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní opatrovateľskej služby.

Niektorí občania nevedia o akú službu majú žiadať (ide najmä o umiestnenie do DSS a do zariadenia pre seniorov). Ako im poradiť, keď dopredu nie je jasné do ktorého stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby budú zaradení? Ako ich v tomto prípade usmerniť, kde si majú podať žiadosť, pretože táto sa podáva pre umiestnenie do DSS na VÚC a pre umiestnenie do zariadenia pre seniorov na meste.

Jednou zo základných pôsobností obce je aj poskytovanie základného sociálneho poradenstva, t. j. aj usmernenie občana pri podávaní žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu . Ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 zákona o sociálnych službách upravuje, v pri ktorých sociálnych službách sa podáva žiadosť obci a pri ktorých vyššiemu územnému celku. Nie je pritom rozhodujúce na aký stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby bude žiadateľ posúdený.
Podľa nášho názoru, ak ide o seniorov, títo by mali byť prioritne umiestňovaní v zariadení pre seniorov, bez ohľadu na ich stupeň odkázanosti, nakoľko práve tento typ zariadenia je určený pre túto cieľovú skupinu.

Má byť v rozhodnutí o odkázanosti na pomoc inej osoby stanovený rozsah poskytovanej služby alebo aj typ a forma služby?

O odkázanosti na pomoc inej osoby sa nevydáva rozhodnutie, vydáva sa len rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu (na konkrétny druh sociálnej služby), ktorého podkladom je posudok odkázanosti na sociálnu službu. Obsahom posudku o odkázanosti na sociálnu službu je stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, t. j. aj rozsah odkázanosti na úkony sebaobsluhy, ale aj na úkony starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách ( zdravotný posudok a sociálny posudok), návrh druhu sociálnej služby a určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu. Voľba formy sociálnej služby je vecou voľby fyzickej osoby , ktorá je odkázaná na sociálnu službu, pri vykonávaní tohto rozhodnutia uzatváraním zmluvy o poskytovaní sociálnej služby s konkrétnym poskytovateľom sociálnej služby príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby. Rozsah poskytovanej sociálnej služby príslušného druhu sociálnej služby je ustanovený v príslušných hmotnoprávnych ustanoveniach zákona o sociálnych službách upravujúcich príslušný druh sociálnej služby a v § 15 zákona o sociálnych službách a pri viazanosti touto právnou úpravou konkretizovaný v zmluve o poskytovaní sociálnej služby (§ 74 ods. 7 písm. c) zákona o sociálnych službách).

Ako má obec postupovať pri posudzovaní odkázanosti, rozhodovaní o odkázanosti a uzatváraní zmluvy, ak poskytne službu bezodkladne podľa §8 ods. 6 a ak využije možnosť uvedenú v § 92 ods. 8 a poskytne službu pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odkázanosti?

Pri poskytovaní sociálnej služby, ktorá bola poskytnutá bezodkladne, poskytovateľ uzavrie s klientom zmluvu, a to po preukázaní začatia konania o odkázanosti na sociálnu službu príslušného druhu na príslušnej obci a vyššom územnom celku, v rozsahu ich pôsobnosti, a až následne bude klient posúdený a vydané rozhodnutie o odkázanosti na príslušnú sociálnu službu. Do uvedenej doby sa fyzická osoba automaticky, t. j. na základe zákona považuje za odkázanú na sociálnu službu.

Ak mesto použije posudok z ÚPSVaR , musí sa občanovi vydať rozhodnutie o sociálnej odkázanosti alebo sa s ním uzatvorí už len zmluva?

V ustanovení § 92 ods. 9 je upravené, že posudok o odkázanosti na sociálnu službu je podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, že obec využije posudok ÚPSVaR alebo inej obce alebo VÚC, tento posudok je podkladom pre vydanie rozhodnutia ( u posudku ÚPSVaR v časti posúdenia stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a nenahrádza vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti) a rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu je potrebné vydať.

 

Zariadenia majú v súčasnosti v poradovníkoch zaradených množstvo čakateľov. Čo je potrebné urobiť s týmto poradovníkom? Je ho potrebné zaslať na obec alebo VÚC a oni budú viesť túto evidenciu/poradovník?

Podľa § 106 ods. 20 pôsobnosť obce, vyššieho územného celku alebo zariadenia zriadeného ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia pri rozhodovaní o zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa zákona o sociálnej pomoci zostáva zachovaná až do 31. 12. 2012. Rovnako podľa § 106 ods. 21 rozhodnutia o zaradení do poradovníka čakateľov strácajú platnosť 31. 12. 2012.
Z uvedeného vyplýva, že poradovník čakateľov je aj naďalej platný a zariadenia budú aj naďalej zaraďovať klientov do poradovníka rozhodnutím a to v prípade, ak obec alebo vyšší územný celok nevie poskytnúť sociálnu službu v zariadení vo svojej pôsobnosti a ani ju zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. V tom prípade zaradí občana do poradovníka čakateľov to zariadenie, o ktoré klient prejaví záujem.

Obec má v zmysle § 83 zákona vypracovať komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít. Kde je možné získať informácie o národných prioritách rozvoja sociálnych služieb? Aký je termín vypracovania komunitného plánu?

Národné priority rozvoja sociálnych služieb, na základe ktorých má byť komunitný plán vypracovaný, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo na svojej webovej stránke www.employment.gov.sk


Môže byť komunitný plán súčasťou iných plánovacích a rozvojových plánov, alebo musí byť samostatným dokumentom?

Komunitný plán musí byť vypracovaný a obsahovať náležitosti v súlade s ustanovením § 83, pričom zákon výslovne neustanovuje, že nemôže byť súčasťou iných dokumentov vypracovaných obcou (napr. plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja).

Ako v praxi realizovať § 10 ods. 6?

V prípade použitia netelesného alebo telesného obmedzenia klienta, t.j. v prípade priameho ohrozenia života alebo zdravia klienta alebo iných osôb, je poskytovateľ povinný vykonať zápis obmedzenia do registra obmedzení. Tento zápis má obsahovať: 

  • meno priezvisko a dátum narodenia klienta,
  • spôsob a dôvody obmedzenia klienta,
  • dátum a čas trvania obmedzenia,
  • opatrenia prijaté na zamedzenie opakovania vzniknutej situácie,
  • meno, priezvisko a podpis lekára, ktorý obmedzenie schválil,
  • meno, priezvisko a podpis sociálneho pracovníka, ktorý sa k obmedzeniu písomne vyjadril a
  • popis zranení, ktoré utrpeli zúčastnené osoby.

Kópiu takto vyplneného záznamu je potrebné následne bezodkladne po použití obmedzenia zaslať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odboru dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb.


Podľa § 10 ods. 4 nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria..... Čo v prípade, ak medikáciu nariadi lekár rýchlej zdravotníckej pomoci ?

V ustanovení § 10 ods. 4 sa upravuje, že použitie liekov môže nariadiť a schváliť len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria. Použitie liekov nie je možné schváliť dodatočne. Z uvedeného vyplýva, že lekár rýchlej zdravotníckej pomoci môže použitie liekov, ako prostriedku telesného obmedzenia klienta, nariadiť a schváliť iba v prípade, že má špecializáciu v špecializačnom odbore psychiatria.


Čo v prípade, ak klient ohrozuje nielen svoje zdravie, ale aj zdravie zamestnancov? V § 10 ods. 2 a 3 hovorí o možnosti telesného obmedzenia, ale nehovorí sa o vylúčení klienta pre trvalé ohrozenie života ostatných klientov aj zamestnancov.

V § 61 ods. 4 je upravené, že sociálnu službu v zariadení nemožno poskytovať klientovi, ktorého zdravotný stav si vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.
V prípade, že klient ohrozuje svoj život, život ostatných klientov a zamestnancov, je zrejmé, že jeho zdravotný stav si vyžaduje poskytnutie zdravotnej starostlivosti (psychiater), prípadne umiestnenie do ústavnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, za účelom nastavenia vhodnej liečby a ustálenia jeho zdravotného stavu na takú úroveň, ktorá opäť umožní jeho pobyt v zariadení. Zhoršenie zdravotného stavu nemôže byť nikdy dôvodom vylúčenia klienta, ale je potrebné mu poskytnúť adekvátnu pomoc (hospitalizácia).


Upravuje zákon postup po úmrtí prijímateľa sociálnych služieb?

Zákon o sociálnych službách neupravuje postup disponovania s vecami pri úmrtí klienta. Postup si môže poskytovateľ upraviť vo vnútornom predpise v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa nášho názoru je možné na účely vypracovania podmienok postupu disponovania s vecami pri úmrtí klienta vo vnútornom predpise, inšpirovať sa aj spôsobom, ktorý bol upravený v zákone o sociálnej pomoci.

Ako sa má od 1.1.2009 vykonávať supervízia? Ktorých zamestnancov sa bude týkať a ako často ju budú musieť absolvovať? Je potrebné program supervízie vytvárať aj na opatrovateľskú službu- terénnu službu? Musí byť osobitný zamestnanec - supervízor špeciálne školený?

Ustanovenie § 9 ods. 10 určuje poskytovateľovi sociálnej služby povinnosť vypracovať a realizovať program supervízie, neurčuje však akým spôsobom sa má vypracovať a realizovať a ako často. Závisí to od poskytovateľa a jeho programu, ktorý si spracuje a to v závislosti od druhu sociálnej služby.
Supervíziu je možné vykonávať, napríklad interne zamestnancom poskytovateľa alebo externe, avšak v oboch prípadoch je potrebné, aby supervízor spĺňal kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods. 8. Účelom supervízie je najmä zvýšenie kvality poskytovanej sociálnej služby klientom a z toho dôvodu je vhodné, aby boli supervidovaní zamestnanci, ktorí sú v priamom kontakte s klientom pri vykonávaní odborných činností podľa zákona o sociálnych službách.


Sú nejaké odporúčania, ako by mal vyzerať individuálny rozvojový plán klienta?

V § 2 ods. 5 sa uvádza, že sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. Zároveň v zmysle § 9 ods. 1 sa individuálny rozvojový plán klienta tvorí na základe jeho individuálnych potrieb, schopností a cieľov. Preto pri jeho tvorbe je potrebné zohľadňovať poznatky sociálnej práce, napr. určiť sociálnu a rodinnú anamnézu klienta, primerane stanoviť dosiahnuteľné ciele, postup akým ich dosiahne a termín ich napĺňania a vyhodnotenia.


Povinnosť poskytovateľa v zariadeniach viesť individuálny rozvojový plán podľa § 9 ods.1 sa týka aj zariadenia opatrovateľskej služby s ambulantnou službou ?

Povinnosť vypracovať individuálny rozvojový plán klienta vyplýva pre poskytovateľa sociálnej služby v tomto type zariadenia z § 9 ods. 1. Individuálny rozvojový plán je však potrebné prispôsobiť aj rozsahu poskytovanej sociálnej služby a forme jej poskytovania.


Povinnosť predkladať výročnú správu za predchádzajúce obdobie sa už v zákone neupravuje?

Podľa prílohy č.2 časť III, bod 18 je vypracovanie výročnej správy jedným z hodnotiacich kritérií kvality, tak pre verejných ako aj neverejných poskytovateľov.


Pokiaľ ide o prevádzkové podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby, bude MPSVaR SR iným spôsobom ako výnosom podporovať technickú vybavenosť zariadení? Ak nie, ako často bude vyhlásený výnos ročne - ak vôbec bude?

Ministerstvo bude naďalej podporovať debariérizáciu priestorov a budov, v ktorých sa poskytujú sociálne služby, aj dotáciami na základe zákona č. 554/2010 Z.z.


V § 61 ods. 7 sa uvádza, že prednosť majú pri niektorých typoch zariadení tie, ktoré majú kapacitu do 40 miest. Ako má byť táto zásada aplikovaná ak klient má právo výberu? Majú mu byť ponúknuté zariadenia podľa veľkostného kritéria?

V prípade, že sa bude klientovi poskytovať alebo zabezpečovať sociálna služba vo vybranom type zariadenia, je potrebné mu v súlade s týmto princípom prednostne ponúkať zariadenie s kapacitou nižšou ako 40 miest. Súčasne cieľom tohto ustanovenia je viesť poskytovateľov k tomu, aby znižovali existujúcu kapacitu, resp. nezriaďovali zariadenia s vyššou kapacitou a tak zvyšovali kvalitu poskytovaných sociálnych služieb.


Je ambulantná forma sociálnej služby podľa § 13 náhrada za denný pobyt?

V ustanovení § 13 ods. 5 sa upravuje, že pobytová sociálna služba sa poskytuje, ak je súčasťou sociálnej služby ubytovanie, čo v prípade „denného pobytu" nie je a teda ide o ambulantnú sociálnu službu, ktorá sa podľa § 13 ods. 2 môže poskytovať aj v zariadení.


Je možné zariadenie opatrovateľskej služby s denným pobytom (bez ubytovania) podľa nového zákona nazvať ako zariadenie opatrovateľskej služby s ambulantnou sociálnou službou podľa § 13 ods.2 a v zmysle § 36? Alebo je potrebné prekvalifikovať ho podľa § 40 ako denný stacionár?

V § 36 sa upravuje, že v zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje aj ubytovanie. Ak však klient pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby neprejaví záujem o to, aby mu ubytovanie bolo poskytnuté, toto zariadenie nie je povinné ubytovanie poskytnúť a poskytuje túto sociálnu službu ambulantnou formou.
Avšak v prípade, že budete poskytovať činnosti, ktoré sú uvedené pri poskytovaní sociálnej služby v dennom stacionári (§ 40) je potrebné sa na túto sociálnu službu zaregistrovať.

Ak je nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (zariadenie pre seniorov - DSS) zriadená desiatimi obcami a občianskym združením, je verejným poskytovateľom alebo neverejným?

Nakoľko jedným so zriaďovateľov/zakladateľov neziskovej organizácie je aj občianske združenie považuje sa za neverejného poskytovateľa sociálnych služieb. Za verejného poskytovateľa sociálnych služieb by mohla byť táto nezisková organizácia považovaná iba v prípade, že by jej zriaďovateľom bola výlučne obec alebo vyšší územný celok.


Ak má mesto zriadený útulok s celodenným pobytom je potrebné transformovať ho na nocľaháreň a nízkoprahové denné centrum?

Útulok nie je potrebné transformovať, nakoľko zákon o sociálnych službách nevylučuje poskytovanie sociálnej služby v útulku počas dňa. Naopak, umožňuje poskytovateľovi vykonávať aj iné odborné, obslužné a ďalšie činnosti, okrem tých, ktoré mu zákon taxatívne ukladá vykonávať.


Ako platí doba prerušenia poskytovania sociálnych služieb - nárok na tzv. dovolenku, ktorá bola 25 (deti DSS), 28 resp. 42 dní a v zákone o sociálnych službách?

Podmienky poskytovania sociálnej služby (vrátane podmienok dočasnej neprítomnosti klienta) majú byť upravené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, resp. v dodatkoch k tejto zmluve. Všeobecné podmienky dočasnej neprítomnosti si môže určiť poskytovateľ vo vnútornom predpise (napr. v prevádzkovom alebo domácom poriadku).

Do akých činností patrí poskytovanie výchovy? Je to odborná činnosť (vychovávateľ je odborný zamestnanec podľa § 9 ods. 3 zákona o sociálnych službách)? Detto prípadné poskytovanie liečebnej telesnej výchovy.

Pojem výchova nie je zaradený v ustanovení § 16, t.j. nejde o odbornú činnosť. Zákon upravuje len vzdelávanie v rámci ďalších činností, aj to len v rovine utvárania podmienok, to znamená, že výchova sa priamo v zariadeniach SS neposkytuje, výnimkou je len DSS pre deti. Vzhľadom na to, že deťom v DSS, nahrádza toto zariadenie v mnohých prípadoch aj rodinu, je nevyhnutné ich aj vychovávať. Je potrebné pritom vychádzať z definície, ktorá je upravená v školskom zákone, podľa ktorej sa výchovou rozumie komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej, čo je prirodzené pôsobenie dospelých na deti. Zákon o SS umožňuje poskytovať aj iné činnosti, ktoré zvyšujú kvalitu sociálnych služieb, je preto na rozhodnutí poskytovateľa, či bude poskytovať liečebnú telesnú výchovu, ktorá sa však rovnako nepovažuje za odbornú činnosť podľa zákona o SS.


Je potrebné v zariadeniach pre dospelých zabezpečiť vzdelávanie klientov?

Vzdelávanie patrí do výlučnej pôsobnosti MŠ SR, preto bolo vzdelávanie v rámci zákona o sociálnych službách zaradené do ďalších činností, a to len vo forme utvárania podmienok na vzdelávanie, t.j. zariadenie sociálnych služieb priamo neposkytuje vzdelávanie, ale len napr. miestnosť.


Do akých činností môžeme zaradiť muzikoterapiu, aromaterapiu a biblioterapiu? Je povinný klient za tieto činností platiť?

V súlade s ustanovením § 15 ods. 3 poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky pre iné činností, ktoré zákon o sociálnych službách neupravuje, ak tieto činnosti zvyšujú kvalitu poskytovanej sociálnej služby. Poskytovateľ môže od klienta za takéto činnosti žiadať úhradu, ak sa tak rozhodne a klient súhlasí s poskytovaním týchto činností, čo prejaví podpísaním zmluvy.


K § 18 ods.1a - nevyhnutná základná osobná hygiena - čo do nej spadá v zariadení pre deti a mládež s poskytovaním služby ambulantnou formou? Budú úkony základnej osobnej hygieny vyšpecifikované? Resp. stačí ich vyšpecifikovať vo VZN?

Nie je zrejmé o aký druh zariadenia pre deti a mládež má ísť. V prípade, že ide o nízkoprahové zariadenie pre deti a rodinu, toto zariadenie nie je povinné utvárať podmienky pre vykonávanie základnej osobnej hygieny. Ak sa rozhodne vytvárať podmienky na vykonávanie základnej osobnej hygieny, to znamená, že napr. vybaví priestory sprchou, poskytne mydlo, uterák a pod.
V prípade, že ide o denný stacionár alebo rehabilitačné stredisko, ktoré ambulantne poskytuje sociálnu službu, v týchto zariadeniach sa poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, v rámci ktorej sa poskytuje pomoc pri úkonoch sebaobsluhy uvedených v prílohe č. 4 (vrátane hygieny).

 

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti