Hlavné menu

Poskytovanie a zabezpečenie sociálnej služby

Aký je postup poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby?

Postup pri poskytovaní sociálnej služby by mal byť podľa nášho názoru nasledovný:

  • občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu (uvedenú v § 34 až 41), v súlade s § 92 ods. 2 a3,
  • obec/VÚC vykoná lekársku posudkovú činnosť a vypracuje lekársky posudok v súlade s § 49,
  • obec/VÚC vykoná sociálnu posudkovú činnosť a vydá sociálny posudok v súlade § 50,
  • na základe lekárskeho asociálneho posudku obec/VÚC vydá posudok o odkázanosti na sociálnu službu v súlade s § 51,
  • na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu,
  • 6. ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, požiada príslušnú obec alebo VÚC o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenou alebo založenou právnickou osobou alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a3.

Zároveň v súlade s § 8 ods. 4 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods.2 a3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 7 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorý ho zriadil alebo založil.
V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, uzatvára s ním zmluvu o zabezpečení sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.
V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradovníka čakateľov toho zariadenia, o ktoré klient prejavil záujem, tak aby klient mohol zotrvať vo svojej komunite a zachovalo sa jeho právo voľby.


Termín 60 dní začína plynúť až po vypracovaní lekárskom posudku a rozhodnutia o odkázanosti na službu? Alebo uvedená lehota plynie od prvého kontaktu s klientom?

Podľa § 8 ods. 5 obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada.
Z uvedeného vyplýva, že lehota 60 dní (začne sa uplatňovať až od 1. 1. 2013) začne plynúť, až keď fyzická osoba, ktorá má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti, požiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.


V § 8 odst.4 je uvedené, že doba na zabezpečenie opatrovateľskej služby je 60 dní, ale účinnosť tohto odseku je odložená, čiže doba na zabezpečenie služby je 30 (60) dní , ako doteraz?

Do nadobudnutia účinnosti § 8 ods. 4 (1.1.2013) sa neuplatňuje 60 dní na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby, ale platia lehoty ustanovené zákonom o správnom konaní na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Po vydaní tohto rozhodnutia, ak klient požiada o uzavretie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, obec postupuje v súlade s ustanovením § 8 odsek 2.


Obec zriadila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok. Akým spôsobom bude prebiehať umiestňovanie a úhrada za služby spojené s poskytovaním sociálnych služieb v takýchto zariadeniach? Na základe čoho bude poskytovaná sociálna služba v nízkoprahových zariadeniach? Kto bude uhrádzať náklady spojené s poskytnutím sociálnej služby? Bude to obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo to bude obec, na ktorej území sa nachádza zariadenie, prípadne zriaďovateľ?

Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (§ 51 Občianskeho zákonníka - nepomenovaná zmluva), čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).
Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Ak si obec zriadila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok, napriek tomu, že zo zákona nebola povinná poskytovať takúto sociálnu službu, je ju povinná aj financovať, bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba poskytuje.
Pre komplexnosť informácie uvádzame, že podľa § 106 ods. 19 obec a VÚC sú povinné poskytovať a financovať sociálnu službu, ktorú poskytovali podľa zákona o sociálnej pomoci do 31. 12. 2008 aj od 1.1.2009 a to aj vtedy, keď im táto sociálna služba podľa zákona o sociálnych službách nepatrí do pôsobnosti.


Ako v praxi budú obce a VÚC zisťovať, či iné obce/VÚC majú voľné miesta?

Zákon neupravuje tento postup. Vzhľadom na potrebu operatívneho a efektívneho riešenia je možné zvoliť viaceré spôsoby a prostriedky, nakoľko využívanie informačných a telekomunikačných technológií sa stáva bežnou súčasťou dnešnej spoločnosti (email, internet, telefón).


Akým spôsobom si VÚC objednáva klientov, pre ktorých nie je posudok o odkázanosti? Ako uzatvárať zmluvu o zabezpečení poskytovania sociálnej služby s budúcim poskytovateľom? Treba určiť presne údaje o občanovi, pre ktorého službu objednávame, alebo to dať len rámcovo bez uvedenia občanov alebo ich počtu ?

Ide o zmluvu o budúcom poskytovaní sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktorá môže byť uzatvorená aj rámcovo (napr. na kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta. Závisí od povahy sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.


Zákon bližšie neuvádza krízové situácie, za ktorých je nutné prijať klienta bezodkladne do zariadenia. Je možné prijať kritéria, ktoré by boli jednotné vo všetkých samosprávnych krajoch, pokiaľ ide o krízové situácie vyžadujúce si bezodkladné prijatie do zariadenia sociálnych služieb?

Považujeme za pomerne nebezpečné určiť taxatívne kritériá pre bezodkladné prijatie klienta. Každý prípad môže byť niečím výnimočný a individuálny a sme toho názoru, že vážne ohrozený život alebo zdravie je pomerne jednoznačné kritérium a ostatné dôvody sú tiež určené jednoznačne (životné potreby, deti z DD).


Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a následne nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na poskytovanie sociálnej služby, občanovi môže byť takáto sociálna služba poskytnutá len ako samoplatcovi?

Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 9 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak však si obec/VUC neobjednal/nepožiadal/nezazmluvnil neverejného poskytovateľa a klient si napriek tomu vybral poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa napr. mimo regiónu príslušnej obce/VÚC, nie je povinný poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na úhradu nákladov na sociálnu službu sa klientovi neprispieva z verejných zdrojov.


Je obec povinná zriadiť všetky sociálne služby uvedené v § 31 až § 47?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v pôsobnosti a to v súlade s § 8 ods. 2. To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.


Účinnosť § 8 ods. 4 je až od 1.1.2013 (60 dňová lehota na vybavenie). Dovtedy platí naďalej 30 dňová lehota bez povinnosti umiestňovať do zariadení?

Zákonom stanovená 60 dňová lehota (§ 8 ods. 4) sa vzťahuje na povinnosť zabezpečenia sociálnej služby, resp. na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. V prípade, že klient požiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok postupuje pri konaní o odkázanosti na sociálnu službu v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní (§ 27 zákona o obecnom zriadení a § 22 zákona o samosprávnom kraji). Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu je potrebné vydať v súlade s lehotami uvedenými v Správnom poriadku (§49), avšak tieto lehoty sa nevzťahujú na poskytnutie sociálnej služby, resp. uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.To však neznamená, že obec/VÚC nie je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 a 3.


Nezisková organizácia poskytuje opatrovateľskú službu bez finančného príspevku zo strany obce alebo VÚC a klienti za poskytovanie sociálnej služby platia plnú úhradu. Musia klienti v zmysle zákona o sociálnych službách požiadať o poskytnutie opatrovateľskej služby samosprávny kraj? Čo ak samosprávny kraj pridelí výkon sociálnej služby inej organizácií, napriek tomu, že klienti si žiadajú priamo nás?

Ak občan požiada o vybranú sociálnu službu (vrátane opatrovateľskej služby) a je na takúto sociálnu službu odkázaný, obec alebo vyšší územný celok, ktorého klient požiadal o poskytnutie sociálnej služby, je povinný poskytnúť sociálnu službu alebo ju zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, toho si klient vyberá sám a teda obec alebo VÚC nemôže výkon sociálnej služby „prideliť' inému neverejnému poskytovateľovi, ak si ho klient sám nevybral. Zároveň obec alebo vyšší územný celok, ktorý sociálnu službu zabezpečuje u neverejného poskytovateľa, je povinný tomuto subjektu poskytovať finančný príspevok v súlade s § 75 a nasl. V tomto prípade je neverejný poskytovateľ povinný uplatňovať u klienta garanciu zostatku príjmu podľa § 73.
Zároveň je však potrebné uviesť, že klient, ktorý je odkázaný na sociálnu službu, má právo požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo neverejného poskytovateľa bez „sprostredkovania' cez obec alebo vyšší územný celok, avšak v tomto prípade, nemá neverejný poskytovateľ, ktorý týmto spôsobom poskytuje sociálnu službu, nárok na finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc inej osoby a finančný príspevok na prevádzku. Zároveň klient nemá nárok na ochranu príjmu pri úhrade, teda platí celú úhradu stanovenú neverejným poskytovateľom.


Ako postupovať pri prijímaní do útulkov - „technicky'?

Pri tomto type zariadenia klient nie je povinný podať žiadosť obci alebo VÚC (§ 74 ods. 3) o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a preto klient žiada o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok).


Na základe čoho žiadať neverejných poskytovateľov o zabezpečenie služby ako napr. útulok, sociálne poradenstvo, zariadenie núdzového bývania a podobne, keďže sa pri týchto službách klienti neposudzujú - kto skúma ich oprávnenie na poberanie danej služby, keďže VÚC má zabezpečiť poskytovanie služby a tiež požiadať neverejného poskytovateľa o jej poskytnutie?

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom), VÚC sa má možnosť vopred dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby (§ 8 odsek 8) a uzavrieť o tom s ním zmluvu a následne uzavrieť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku.


Môže obec poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahový klub...prostredníctvom k tomu účelu založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch Klubu dôchodcov?

Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v pôsobnosti. To znamená, že obec môže sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná, poskytovateľ však musí zabezpečiť vhodné priestorové podmienky pre poskytovanie sociálnej služby, čo závisí aj od toho, o aký druh sociálnej služby ide.
Podotýkame, že pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje v rámci svojej originálnej pôsobnosti a nie ako samostatnú činnosť, na ktorú je potrebná registrácia.

Občan si podá žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v domove pre seniorov. Obec však z dôvodu nedostatku voľného miesta nedokáže občana umiestniť v danej 60 dnovej lehote (od r. 2013) a občan nedá súhlas, aby mu zabezpečila sociálnu službu u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Konkrétna otázka: Ako ma daný poskytovateľ postupovať v takomto prípade?

Ak občan požiada o sociálnu službu v zariadení a je na takúto sociálnu službu odkázaný, obec alebo vyšší územný celok je povinný aj v období pred 1.1.2013, poskytnúť sociálnu službu vo svojom zariadení alebo ju zabezpečiť v inom verejnom alebo neverejnom zariadení pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3. Lehota 60 dní sa bude uplatňovať až od 1.1.2013. Ak ani uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení alebo klient odmietne, aby mu bola služba zabezpečená u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa a trvá na tom, aby mu bola sociálna služba poskytnutá obcou alebo zariadením zriadeným obcou alebo vyšším územným celkom, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradovníka čakateľov v tom zariadení, o ktoré klient prejavil záujem, tak aby klient mohol zotrvať vo svojej komunite a zachovalo sa jeho právo voľby. Práve v týchto prípadoch by mal sociálny pracovník úzko spolupracovať s klientom.
Zákon o sociálnych službách neupravuje situácie, keď klient trvá na tom, aby mu bola poskytnutá sociálna služba u konkrétneho neverejného poskytovateľa a to aj napriek tomu, že v čase zabezpečenia sociálnej služby nemá voľné miesto. Podľa nášho názoru by nebolo účelné a ani v súlade so zákonom o sociálnej pomoci vydávať rozhodnutie o zaradení do poradovníka čakateľov do niektorého zo zariadení zriadeného obcou alebo VÚC. Dôvodom je skutočnosť, že aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ak má byť klient zaradený do poradovníka, najskôr musí o poskytnutie sociálnej služby prejaviť záujem, pričom v tomto prípade klient nežiada o poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby v zariadení verejného poskytovateľa. Z toho vyplýva, že v takomto prípade klient nebude zaradený do žiadneho poradovníka.


Je mesto povinné poskytovať službu podľa § 31 zákona (Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa)? Ak áno, kto z pracovníkov mesta má túto službu v domácnosti zabezpečovať? Ak to môže byť opatrovateľka musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods. 9 menovaného zákona?

V súlade s § 80 zákona obec je povinná poskytovať alebo zabezpečovať pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života, ak v danej obci sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu.
Pre vykonávanie tejto sociálnej služby zákon neustanovuje žiadne kvalifikačné predpoklady.


Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa - môže o zabezpečenie tejto služby požiadať otec narodených trojčiat, ktorý má v našom meste trvalý pobyt? Matka má trvalý pobyt v inej obci.

Áno, o takúto službu môže požiadať aj otec detí. Zákon o sociálnych službách neupravuje, ktorý z rodičov žiada o takúto službu. Dôležité sú dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu zabezpečiť sama alebo za pomoci príbuznej osoby starostlivosť o dieťa/deti. Medzi takéto dôvody patrí aj narodenie najmenej troch detí súčasne.


Čo znamená formulácia ods. 5 § 31 - starostlivosť o dieťa sa poskytuje nepretržite, najviac v rozsahu 30 dní?

Pod nepretržitým poskytovaním tejto sociálnej služby sa rozumie, že sa poskytuje denne (od pondelka do nedele) a v rozsahu najviac 30 dní. Ak by nastalo prerušenie poskytovania tejto sociálnej služby, čo i len na jeden deň, od nasledujúceho nového poskytovania plynie opäť lehota 30 dní. Táto služba sa poskytuje do veku 3 rokov najmladších detí, v prípade narodenia najmenej troch detí súčasne alebo pri narodení dvoch detí alebo viac detí súčasne v priebehu dvoch rokov.

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti