AIDS a diskriminácia

Jednu z esenciálnych hodnôt, ku ktorej sa hlásia všetky vyspelé štáty a spoločenstvá sveta, predstavuje rovnosť ľudských bytostí. Globálnym cieľom v rámci bodu 3.3 cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja je okrem iného do roku 2030 ukončiť epidémie AIDS a to podporou opatrení a politík v členských štátoch s cieľom zlepšiť ich reakciu. Nejde len o medicínsky problém, ale aj sociálnu, kultúrnu a globálnu zdravotnícku výzvu. Ovplyvňuje jednotlivých ľudí, ale aj rodiny a celé komunity, pričom presahuje hranice geografického, rodového a sociálno-ekonomického postavenia. V konsolidovanom znení Zmluvy o Európskej únii, sa v čl. 2 zakotvuje, že : ,,Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ a spoločne s čl. 3, ktorý zakotvuje, že EÚ ,,bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa“, predstavujú všeobecné princípy, ktoré platia aj pre pracovnoprávne vzťahy. S ústavne garantovaným princípom rovnosti bezprostredne úzko súvisí zákaz diskriminácie a osobitne zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá sa aj v podmienkach Slovenskej republiky vzťahuje na viaceré oblasti spoločenských a súčasne právnych vzťahov. Diskriminácií v rámci predmetných vzťahov sú vo všeobecnosti v praktickej rovine vystavené rôzne osoby, o ktorých sa hovorí pomerne často- ide o ženy, deti, staršie osoby, utečencov či utečenkyne a pod.

Ako vyspelá spoločnosť, však nesmieme zabúdať aj na špecifickejšie kategórie znevýhodnených, či potenciálne diskriminovaných osôb, ktoré na prvý pohľad nevidieť a hlasne o nich nepočuť. Tieto osoby predstavujú aj osoby infikované HIV vírusom, u ktorých sa prejavil AIDS. Tieto osoby sa v živote stretávajú so značnou stigmatizáciou zo strany širokého a častokrát aj bezprostredného okolia, ktorá má vážne negatívne následky na ich fyzickom, ako aj duševnom zdraví. Ako vyplýva aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ sú uchádzači o zamestnanie, ale aj zamestnanci infikovaní HIV vírusom vystavení značným prekážkam. Súčasne sa tieto osoby stretávajú s bariérami, ktoré im bránia v plnohodnotnom spoločenskom uplatnení sa napríklad aj na trhu práce a plnohodnotnej sebarealizácií v živote. Nemenej závažný jav predstavuje ich znevýhodňovanie, či obmedzovanie pri prístupe k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.

Diskriminácia voči rôznym osobám predstavuje celosvetový problém a žiadna krajina sveta, nevynímajúc Slovenskú republiku, nie je voči tomuto neželanému javu imúnna. Na základe uvedeného je preto aj v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch žiadúce reflektovať ochranu tejto špecificky znevýhodnenej kategórie osôb, u ktorej sa prejavil AIDS a tak podporovať zamestnávateľské subjekty v intenzívnejšej ochrane ľudských práv, dôslednému praktickému uplatňovaniu zásady rovnakého zaobchádzania a vytváraniu diverzity na pracoviskách.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, preto už pri koncipovaní jedného zo svojich strategických dokumentov - Celoštátna stratégia rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v Slovenskej republike na roky 2021-2027 a Akčný plán rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na roky 2021-2027, stanovilo základné úlohy vo vzťahu k vzdelávaniu rôznych osôb v témach rovnosti a nediskriminácie, pretože v spoločnosti existujúce predsudky voči akýmkoľvek znevýhodneným osobám, aj tým u ktorých sa prejavil AIDS, neobmedzujú len danú špecifickú kategóriu osôb, ale celú spoločnosť.