Hlavné menu

Európske nadnárodné fórum: 29. – 30. november 2010

Program fóra :

29. november 2010

  1. Otvorenie, čo je dôležité v zodpovednom podnikaní (ZP) – Corporate Social Responsibility (ďalej len „CSR“), situácia CSR, jej obsah zastrešujúci ciele trvalo udržateľného rozvoja v súvislosti s EÚ ako aj celosvetovo
  2. Pohľad späť – aký pokrok sa urobil prijatím CSR, plenárne stretnutie – diskusia, spoločnosti a zamestnávatelia, odbory, mimovládne organizácie vrátane spotrebiteľských skupín, verejné (štátne) orgány, investičné obce, akademické obc
  3. Záverečný príhovor prvého dňa

30. november 2010

  1. Panelová diskusia na tému: Podpora viac zodpovednej potreby a verejné obstarávanie
  2. Panelová diskusia na tému: Globálna dimenzia CSR, vrátane obchodnej politiky a rozvojovej politiky
  3. Výsledky a zhodnotenie panelovej diskusie
  4. Európska politika v oblasti CSR – kde a ako ďalej?
  5. Záverečné poznámky

29. november 2010:

K bodu 1 - Otvorenie, čo je dôležité v zodpovednom podnikaní (ZP)

Úvodné slovo:

- Privítanie

- Nový pohľad na ZP - CSR, nová komunikácia, diskusia medzi účastníkmi v čom sú v súčasnosti problémy a ich možné riešene, všeobecný pohľad

- Nové výzvy, keďže ekonomika štátov išla dole, nezamestnanosť stúpla, treba pozdvihnúť deficit a to je možné práve prostredníctvom CSR

- Stratégia 2020 je presne to, vďaka čomu sa Európa môže opäť dostať do štádia, v akom bola pred krízou a k tomu prispievajú nástroje rozdelené do 4 oblastí:

  1. nové zručnosti pre nové pracovné miesta, kvalitný pracovný, život, vytváranie nových pracovných miest, „zelená práca“ – rešpektovanie CSR, jasnejšie a čistejšie technológie
  2. pracovná schopnosť, kvalitné školenia a začlenenie do pracovných povinností, mladí ľudia potrebujú dobre fungujúci pracovný trh.
  3. integrácia, pracovný rozvoj – spoločnosti s miestnymi partnermi
  4. transparentnosť, nový politický model, dobrovoľný reporting ako aj reporting na základe zákona, investície, analýza financií, zodpovedná spotreba, cena a benefit – referovať sociálny aspekt

- V roku 2011 je potrebné CSR renovovať, malo by vychádzať najmä z etických aspektov, každý štát by mal mať stratégiu, najmä v čase krízy

- Bolo by dobré koncept a princípy CSR implementovať do každej firmy, najmä do malých a stredných podnikov. Napr. v Rakúsku sa 99% firiem riadi CSR – majú trvaloudržatelné analýzy všetkých procesov. Keďže CSR je dobrovoľné, podniky ako aj štát by sa mali rozhodnúť a dohodnúť na uplatňovaní jeho princípov a pokiaľ ho prijmú dodržiavať ho. Vytvoriť si jasný koncept pre jeho rozvoj a udržateľnosť. Vytvárať udržateľné pracovné miesta, dôležité je vyberať si dodávateľov a premietnuť tento obsah do legislatívy ako aj do budúcnosti, pretože to je koncept budúcnosti.

- Treba sa zamerať na hlavný cieľ firmy, jej myšlienku a plány do budúcna, pretože to je CSR a prispievať tak ku konkurencii v obchode. CSR taktiež prináša okrem konkuriencieschopnosti aj hodnotu.

- Od roku 2002 – 2003 je CSR aktuálnou témou a jeho princípy si osvojuje čoraz viac firiem. Najmä za posledných desať rokov sa urobilo veľmi veľa pre našu planétu a aj vďaka CSR, preto je CSR považované za objektívnu šancu ako znovuzrodiť našu planétu, celý systém.

- Firmy, ktoré majú CSR stratégiu, každoročne vyhodnocujú čo im CSR prinieslo, na výročných stretnutiach zanalyzujú celý rok a majú skutočný dôkaz o pozitívnom vývoji a raste firmy. Je to hodnota biznisu, udržateľná oblasť, či už v rámci dodávateľského reťazca alebo iného reťazca – vždy je výsledkom pridaná hodnota.

- Požiadavka na sociálnych partnerov, CSR by sa malo zaužívať taktiež so sociálneho dialógu a mali by sa ním riadiť aj sociálni partneri.

- CSR nie len o dobrovoľnosti ale aj o zodpovednosti, ak už sa tou cestou vyberiem, musím to mať zakódované v sebe a dodržiavať jeho princípy, žijeme v demokratickej spoločnosti a preto nemôžeme dodržiavanie CSR žiadnym spôsobom vynucovať, alebo nútiť firmy, ktoré sa ním nechcú riadiť. Stratégia Európa 2020 je návod ako zarábať peniaze, pokiaľ nevznikla kríza všetko išlo dobre, firmy nemali prečo rozmýšľať nad otázkami CSR. Kríza si však vyžiadala pozrieť sa na tento problém komplexne, upraviť práva všetkých zainteresovaných subjektov, čo nie je ľahké. Netreba sa na to však pozerať čierno-bielo, dobrovoľný prístup je tiež určité pravidlo.

- Dobrovoľnosť a obchodná kultúra by mali byť navzájom prepojené spolu s vládou.

K bodu 2 - Pohľad späť – aký pokrok sa urobil prijatím CSR

Pred 15-timi rokmi prišli manažéri s myšlienkou o CSR. Dnes je to koncept, ktorým sa riadia zamestnávatelia, firmy, spoločnosť a všetci stakeholdery – teda všetky zainteresované subjekty (dodávatelia, spotrebitelia, zamestnanci...) Spoločnosti spolu bojujú proti vysokej nezamestnanosti , majú vytvorenú platformu CSR a to je dôležité, že spoločnosti reflektujú na danú situáciu. Obchod tým pádom opäť rastie. Firmy majú opäť partnerov aj klientov a tí sú spokojní.

Zelená politika bola prijatá Európskou komisiou.

Zatiaľ najviac CSR preferujú spoločnosti, je ale nevyhnutné, aby vláda a verejný trh boli otvorené tejto otázke.

Ako už bolo spomenuté CSR je nástroj na zarábanie peňazí, firmy majú podložené a zdokumentované, že od roku 2005 tým, že prijali CSR míňajú oveľa menej peňazí v určitých veciach a investíciách, kupujú ekologické reciklovatelné produkty, ktoré sú výhodnejšie a šetria im peniaze.

Z účastníkov bola položená otázka, keďže výskumy ukazujú ako sa aj pomocou CSR firmy zotavujú z finančnej krízy a celkovo im od prijatia CSR stúpol obrat, prečo je stále veľa firiem, najmä malých a stredných podnikov, ktoré túto platformu neprijali a či existuje nejaký spôsob ako ich zaviazať k jej prijatiu.

Keďže CSR je dobrovoľné, firmy, ktoré túto platformu doteraz neprijali musia samy prísť na výhody, ktoré prináša, iné sa v tomto smere nemôže urobiť.

Zástupca odborov konfederácie textilu, kože a odevov, Patrick Itschert, generálny tajomník, sa vyjadrili, že za posledných 10 rokov sa zmenilo aj kolektívne vyjednávanie. Pred desiatimi rokmi bola väčšia zodpovednosť vo vyjednávaní kolektívnych zmlúv a preto si myslí, že CSR by mohlo byť obsahom aj sociálneho dialógu, vniesť do neho opäť element zodpovednosti.

Pred niekoľkými rokmi CSR bolo reprezentované len niekoľkými stranami, resp. spoločnosťami, uvítali sme, že CSR povýšila na politickú úroveň. Politické strany členských štátov prijali rámec zodpovednosti, podniky v danej krajine pri svojej činnosti rešpektujú ľudské práva a vedú zodpovedné podnikanie, vyberajú si zodpovedných dodávateľov...tento rámec dodržujú a rešpektujú princípy zodpovednosti, samozrejme dobrovoľne.

Zástupca regionálnej vlády z Katalánska podal krátku informáciu o akčnom pláne Katalánska v oblasti CSR, ktorý prijala Katalánska vláda v roku 2009, na obdobie rokov 2009 – 2011, aby sa zmedzinárodnila práca v Katalánsku a zvýšila zodpovedná konkurencieschopnosť. Keďže ide o zaujímavé územie bolo treba vypracovať plán pre rôzne opatrenia a indikátory. Pre túto oblasť boli teda prijaté rôzne obmedzenia a určité hodnoty hlásajúce CSR.

Pre krátkosť času, ktorý bol poskytnutý jednotlivým prezentujúcim, o akčnom pláne a najmä o priebehu jeho vytvárania a následného prijatia Katalánskou vládou sme sa viac nedozvedeli, bola však poskytnutá webová stránka, z ktorej je možné čerpať inšpirácie.

Beata Adamcyk z Ministerstva hospodárstva Poľska, predstavila stratégiu CSR, ktorú Poľská vláda prijala v roku 2009, na základe Stratégie Európa 2020. Business etika CSR sa pomaly objavuje aj nových kandidátskych krajinách. Skupina reprezentujúca vládnu stranu a skupina reprezentovaná nadnárodnými spoločnosťami sa v ich krajine spojili. Dovtedy praktiky vlády neviedli k zodpovednosti a praktikám CSR. Poľská vláda prijala tento CSR rámec a využíva ho najmä v praktikách verejného obstarávania.

Reprezentanti Európskej komisie sa vyjadrili, že „menej rozvinuté krajiny“, do ktorých zahrnuli aj Slovensko by mali mať akčný plán CSR a najmä v čase krízy. Do budúcna by si priali, aby vlády štátov s nimi spolupracovali v otázkach CSR a to aj pre konflikty v ľudských právach v niektorých oblastiach.

Ďalší názor, ktorý bol odprezentovaný Michelom Barnierom, komisárom pre vnútorný trh je, že okrem toho, že v CSR nastal veľký pokrok a vzdelávanie, vládna strana by si mala osvojiť tieto princípy, pretože kreditná kríza bola spôsobená prevažne vládou, pretože skoro všetky banky mali už v tom čase zaužívané CSR princípy, takže vládne rozhodnutia môžu svojím spôsobom za krízu, globálne oteplovanie, atď...

K bodu 3- Záverečný príhovor prvého dňa

Vo svojom nedávnom oznámení o priemyselnej politike, Európska komisia uviedla, že finančná kríza ukázala, že je potrebný nový prístup, je potreba rovnováhy medzi krátkodobým ziskom, maximalizáciou a udržateľnou tvorbou hodnoty v dlhšom časovom horizonte. To by sa mohlo uskutočniť cez zmes transparentnosti a správy vecí verejných iniciatív, vrátane inovatívnych riešení, k zachovaniu hybnosti.

Pokusy na podporu zavádzania CSR v podnikaní budú zrejme úspešnejšie, ak sa preukáže že CSR prispieva k úspešnejšiemu podnikaniu. Fórum CSR je zamerané najmä na väčšiu
podporu zodpovednej spotreby a verejného obstarávania, a rovnako aj na väčšiu podporu
zodpovedného investovania. Tieto inštitúty sú úzko spojené s konkurencieschopnosťou a inováciami. Z praktík spotrebiteľov a verejného obstarávania investorov vyplýva veľký potenciál na zvýšenie trhovej odmeny CSR pre sociálne zodpovedné podniky.

Či a ako CSR môže byť hybnou silou konkurencieschopnosti nie je nová otázka, ale akademický výskum a praktické skúsenosti priniesli oveľa väčšiu hĺbku porozumení v posledných rokoch. Užitočný rozdiel môžeme vidieť napríklad medzi podnikovou úrovňou (či a ako CSR môže prispieť ku konkurencieschopnosti jednotlivých podnikov) a makro alebo na úrovni odvetví (či a ako vnútroštátne alebo regionálne ekonomiky, alebo dané priemyselné odvetvia, budú viac konkurencieschopné, ak je stále viac podnikov spoločensky zodpovedných).

Podniková úroveň:

V roku 2008 Európska komisia zverejnila analýzu väzieb medzi CSR a konkurencieschopnosťou Európy. Boli skúmané rôzne vplyvy CSR z hľadiska
rôznych faktorov konkurencieschopnosti na úrovni podniku: štruktúra nákladov, ľudské zdroje, perspektíva zákazníka, inovácie, riadenie rizika a riadenie dobrej povesti a finančný
výkon.

Dospelo sal k záveru, že sociálna zodpovednosť podnikov môže mať pozitívny dopad na úroveň firiem, z hľadiska ich konkurencieschopnosti v prípade všetkých 6 faktorov, ale taktiež pri tom veľmi záleží na odvetví, veľkosti a okolnostiach spoločnosti. Najsilnejší dôkaz pozitívneho vplyvu CSR na konkurencieschopnosť vyzeral byť v oblasti ľudských zdrojov, riadenia rizík a povesti riadenia a inováciách. Pre väčšinu preskúmaných konkurenčných faktorov tam bol dôkaz, že účinok CSR je dôležitý pre malé a stredné podniky než pre väčšie spoločnosti.

Analýza naznačuje, že obchodný prípad CSR bol stále silnejší v dôsledku zmeny a očakávania zamestnancov, povedomia spotrebiteľov, trendov v súkromnom a verejnom obstarávaní, očakávania budúcej právnej úpravy, povahy inovačného procesu a dôležitosti, ktorú finančné trhy pripisujú sociálnym a environmentálnym otázkam.

Analýza tiež zistila, že obchodný prípad pre CSR je čoraz viac založený na hodnote tvorby: Vzhľadom k tomu, že sa vyvinula prax CSR, podniky začali hľadať kreatívne riešenia a maximalizovať tak ich pozitívny vplyv, rovnako ako zavedenie opatrení na minimalizáciu ich negatívnych vplyvov. Korene súčasnej pozornosti CSR spočívajú v ochrane hodnôt (najmä rizík a riadenia dobrej povesti), vedúci firmy zistili, že to môže viesť tiež k možnosti vytvárania nových hodnôt. To poukazuje na pozitívny vzťah medzi CSR a inováciami a na návrh, aby CSR bolo súčasťou stratégie hlavnej činnosti, ak má byť úspešná podmienka konkurencieschopnosti

Väzba medzi CSR a inováciami má rad aspektov. To môže zahŕňať posilnenie zamestnancov a vytváranie dobrých pracovných podmienok, ktoré sú tiež prospešné pre inovácie. To môže tiež zahŕňať rozvoj nových podnikov, komerčne úspešných produktov a služieb, ktoré pomôžu riešiť spoločenské problémy. Zaznamenávame zvyšujúci sa počet podnikov podieľajúci sa na koncepcii sociálnej inovácie, čo v tomto kontexte znamená inováciu sociálnych dávok. Na druhú stranu niektoré podnikateľské inovácie, najmä na základe niektorých nových technológií sú považované z pohľadu niektorých zainteresovaných strán za kontroverzné z etického a sociálne zodpovedného hľadiska, a preto môžu priniesť nové CSR riziká súvisiace s napríklad (genetickým inžinierstvom, nano-technológiami a niektorými IT technológiami) a ďalšie otázky.

Nedávny prieskum riaditeľov firiem OSN zistil, že 93% z nich považuje udržateľnosť ako dôležitú pre úspech ich spoločnosti v budúcnosti, 3 81% generálnych riaditeľov, v porovnaní len s 50% v roku 2007, uviedlo, že otázky udržateľnosti, majú v súčasnosti plne začlenené do stratégie a činnosti svojej spoločnosti. Podľa opýtaných generálnych riaditeľov, najsilnejšou motiváciou pre prijatie opatrení v otázkach udržateľnosti, je posilnenie značky, dôvery a reputácia.

Autori správy hovoria o významnom posune ("more-change"), ktoré sa konajú v podnikaní.
Pochopenie významu udržateľnosti, tiež upozorňuje, že ďalšiemu pokroku, ktorý by mohol nastať bráni neistota a postoj investorov a spotrebiteľov, ako aj právna neistota.

Aj keď celkový vývoj vo vzťahu medzi CSR a konkurencieschopnosťou sa zdá byť pozitívny, podniky sa stále stretávajú s dilemami medzi tým, čo je spoločensky zodpovedné a praktizovaním toho robiť to, čo je - aspoň v krátkodobom horizonte - najviac finančne výhodné. Takéto dilemy sú často akútne, keď pôsobia v rozvojových krajinách kde zodpovedajúce sociálne alebo ekologické normy nie sú všeobecne platné. Avšak, takéto dilemy rovnako existujú aj v rámci EÚ.

Podľa názoru niektorých zainteresovaných strán, to poukazuje na potrebu väčšej globálnej podpory CSR a vytvorenie rovnakých podmienok, aby sa všetky spoločnosti súťažiace na medzinárodných trhoch zaviazali k podobným normám. Pre niektoré zainteresované strany to tiež znamená, že je väčšia potreba záväzkov v oblasti CSR.

Makroúroveň


CSR môže mať vplyv na konkurencieschopnosť a dobré fungovanie ekonomiky, ak to vedie k vyššej úrovni dôvery v podnikaní zo strany občanov. Aby sa taký vplyv na dôveru dosiahol, musí byť CSR vnímaná ako dôveryhodná. Čím viac budú mať občania dôveru v konaní podnikov v súlade so širšími záujmami spoločnosťami, tým ľahšie je pre politikov, aby navrhli obchodno-priateľské politiky, ako sú otvorené trhy a zníženie zbytočnej administratívnej záťaže.

Takéto argumenty majú osobitný význam v súvislosti so súčasnou finančnou a hospodárskou krízou. Vyššia miera dôvery môže mať tiež pozitívny vplyv na makro-úrovni konkurencieschopnosti znížením transakčných nákladov.

Stratégia Európa 2020 obsahuje záväzok obnoviť stratégiu EÚ na podporu podnikov. Spoločenská zodpovednosť ako kľúčový prvok pre zabezpečenie dlhodobej zamestnanosti a dôveru spotrebiteľov.

EK pre nové inovačné iniciatívy Únie zdôrazňuje význam inovácií pokiaľ ide o riešenie spoločenských problémov. Zameriava sa na európske inovačné úsilie o výzvach ako je zmena klímy, energetická a potravinová bezpečnosť, zdravie a starnutie populácie. Inovácia únie tiež zahŕňa záväzok začať hlavný výskumný program vo verejnom sektore a sociálnych inováciách.

30 november 2010:

K bodu 1 - Podpora viac zodpovednej potreby a verejné obstarávanie

Progresívne všeobecne čistý nárast HDP na celom svete, je dôkazom, do akej miery celková spotreba rastie, či už zo strany občana - spotrebiteľa, spoločnosti alebo vo verejnom sektore. Je možné pozorovať trend k väčšiemu povedomiu o udržateľnej spotrebe. V tomto ohľade je teda dlhodobá kvalita života pre všetkých veľmi podstatnou témou.

Podľa správy Accenture a OSN Global Compact vyplýva, že spotrebitelia sa stávajú čoraz viac lídrami stratégie spoločnosti pre rozvoj udržateľných produktov a služieb. Generálni riaditelia identifikujú spotrebiteľov ako veľmi dôležitú zainteresovanú stranu v ovplyvňovaní spôsobu, ktorým sa im podarí splniť očakávania spoločnosti v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

58% vybraných respondentov označujú spotrebiteľov za najdôležitejších aktérov, a to aj nad zamestnancami (45%) a vládou (39%).

Zodpovedná spotreba a verejné zákazky sú dva dôležité kanály na trhu a sú odmenou za zodpovedné spoločnosti. Správa o konkurencieschopnosti Európy z roku 2008 analyzovala väzby medzi CSR a konkurencieschopnosťou a dospela k záveru, že konkurenčné výhody CSR z pohľadu zákazníka sa javia ako posilnenie dôsledku rastúceho dopytu zo strany spotrebiteľov, podnikov a orgánov verejnej správy. Je možné, že rastúce ceny by mohli mať negatívny vplyv na túto požiadavku, avšak do akej miery CSR môže riadiť konkurencieschopnosť z pohľadu zákazníka závisí na konkurenčnej stratégii podnikov.

Prieskum Eurobarometer 2009 zistil, že viac ako 8 z 10 občanov EÚ má pocit, že výrobok má vplyv na životné prostredie a to je dôležitým prvkom pri rozhodovaní, ktoré výrobky kúpiť (34% to označilo za veľmi dôležité a 49% za skôr dôležité). Iba 4% občanov hovorili, že toto nie je dôležité.

Zdá sa, že pozornosť na sociálne a environmentálne - priateľské verejného obstarávania sa zvyšuje, hoci štátne orgány sú pod finančným obmedzením a často potrebujú radu a poučenie akým spôsobom majú takéto verejné obstarávanie vykonávať.

Spotrebitelia majú obavy najmä vo vzťahu k označovaniu. Spotrebitelia často nedôverujú tvrdeniam výrobcov, pretože ich etikety sú údajne nejasné, nedôverujú tvrdeniam, ktoré sú na nich uvedené. Vyžadujú viac informácií ohľadne porovnateľnosti výrobkov, ako môže byť jeden výrobok odlíšiť od iného, informácie by mali byť jednoduchšie, je ich príliš veľa.

Zástupca spoločnosti Carrefour, ktorí bol jedným z prezentujúcich v tomto panely uviedol, že ich spoločnosť si dala záväzok od roku 2009 až do roku 2011 zaviesť ekologické produkty dostupné aj pre slabšie skupiny občanov – spotrebiteľov. Dodávateľov si vyberajú podľa ich ratingu k životnému prostrediu, pretože si chcú udržať spotrebu. Spoločnosť Carrefour je veľmi ústretová k spotrebiteľom, teda k občanom a chce pre nich udržať produkty, ktoré sú ekologické a neničia životné prostredie. Samozrejme je to diferencované podľa jednotlivých krajín, každá z predajní v rôznych krajinách má svoje hodnotenie prispôsobené daným podmienkam.

Ako prvé sa dohodne cena a potom podmienky za akých je možné tovar – produkt získať, tento produkt musí mať pridanú hodnotu, musí byť atraktívny, to znamená, že produkt nemôže byť nudný a musia ho ľudia chcieť, taktiež musí byť zodpovedný a trvaloudržatelný.

V Holandsku vláda nariadila 100 trvaloudržatelných produktov v rámci verejného obstarávania do roku 2010, pretože v Holandsku sa dáva na produkty vo verejnom obstarávaní veľmi veľa peňazí. Vláda trvá na jasnej politike v tejto oblasti a tá ma byť zabezpečená najmä tromi krokmi:

- rozhodnúť sa z rôznych ponúk, ktoré produkty budú trvaloudržatelné

- vyvinúť dobré a jasné vzťahy s dodávateľmi

- uskutočňovať dobrý monitorovací systém

Je rozdiel medzi hodnotou a cenou a preto je veľký rozdiel, či sa aktivitami CSR myslí ekologická hodnota alebo cena určená politikou ľudských zdrojov a následne ekologická hodnoty. Členka EK, tiež jedna z prezentujúcich vysvetlila, že po prvé je určenie ceny, ale hneď následná veľmi dôležitá vec je kúpiť produkt vhodný pre životné prostredie. Produkty, ktoré sú ekologické majú väčšinou aj lepšiu cenu, sú teda lacnejšie pretože sú recyklované a vyvinuté z už použitých iných produktov, plus majú pridanú hodnotu, pretože sú ekologické, priaznivé k životnému prostrediu a môžu byť opäť recyklované a opäť použité. Neinformovanosť a nedostatočné vzdelávanie v tejto oblasti zapríčiňujú, že ľudia si skôr myslia opak a veria, že ekologické produkty, vzhľadom na to, že majú aj pridanú hodnoty musia byť drahšie, čo však nie je pravda. Preto apelujú na venovanie viac času informáciám a vzdelávaniu tejto oblasti vo firmách, ale aj u bežných občanov.

K bodu 2 - Globálna dimenzia CSR, vrátane obchodnej politiky a rozvojovej politiky

Globalizácia ekonomiky a podnikania pokračuje rýchlym tempom, a nedávna kríza dokladuje ako sú krajiny a subjekty vzájomne previazané. Obchod a investície sú motorom globalizácie a preto je dôležité udržiavať agendu otvoreného obchodu a investícií.

Pre európske podniky globálny rozmer CSR nesie riziká a príležitosti. To môže znamenať príležitosti pomáhať vytvárať nové služby na trhoch a rozvíjať nové produkty ktoré sú komerčne úspešné a zlepšujú kvalitu života chudobnejších ľudí.

Globálny rozmer CSR môže tiež znamenať príležitosť do tej miery, že mnohé z európskych podnikov sú lídrami v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a na globálnych trhoch vytvárajú väčšie prémie sociálneho a environmentálneho charakteru podnikov, ich dodávateľských reťazcov a ich produktov. Okrem toho sú spoločnosti motivované, aby sa zapojili do medzinárodných aktivít CSR, pretože to im dáva sociálnu licenciu na prevádzkovanie, ale aj dôsledok rastúceho tlaku zo strany spotrebiteľov a občianskej spoločnosti.

Očakávania alebo požiadavky CSR sú výrazne vyššie v podnikoch EÚ, ako v podnikoch iných častiach sveta. Niektorí obchodní zástupcovia argumentujú, že to môže mať pre podniky EÚ konkurenčnú nevýhodu. Sú tam tiež operačné a reputačné riziká celkovo pre spoločnosti pôsobiace v EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie uplatňovania minimálnych sociálnych, environmentálnych a etických noriem v regiónoch s rôznymi pravidlami a tradíciami. Problémy vznikajú najmä, keď spoločnosti s vysokými regulačnými schopnosťami štátov vstúpia na trhy rozvojových krajín, kde právne a administratívne prostredie sú slabé a zle prispôsobené nadnárodnému konaniu.

Medzinárodné spoločenstvo má referenčné body vo vzťahu k riadeniu CSR. MnohoEurópskych podnikov, najmä tie väčšie a tie s medzinárodnou prítomnosťou, dávajú prednosťglobálnym nástrojom a referenčným bodom, skôr než nástrojom, ktoré sú iba na
vnútroštátnej úrovni alebo v Európe.

CSR nástroje, ktoré existujú a ktoré napomáhajú k obsluhe podnikov:


- OECD pre nadnárodné podniky v súčasnosti prebieha aktualizácia pracovnej sily a úloh OECD v daňovej oblasti a ich vývoj.


- UN Global Compact.


- Deklarácia MOP o nadnárodné podniky, a tiež MOP iniciatívy na podporu
dôstojnej práce.


- Rámec OSN o obchode a ľudských právach.


- Nedávno schválený ISO 26000-návod štandardnej sociálnej zodpovednosti

Rezolúcie týkajúce sa globálneho rozmeru sociálnej zodpovednosti podnikov sú v súčasnej dobe predmetom diskusie v Európskom parlamente, vrátane vonkajších rozmerov sociálnej politiky, podpory práce a sociálnych noriem, európskej CSR a Spoločenskej zodpovednosti v medzinárodných obchodných dohodách. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, súhlas Európskeho parlamentu je vyžadovaný pre väčšinu nových obchodných dohôd.

V medzinárodnom kontexte, Komisia:

- aktívne sleduje a spolupracuje s mnohými medzinárodnými iniciatívami uvedenými vyššie,

- organizuje dialógy s tretími krajinami. Napríklad, CSR bola riešená v rámci priemyselnej politiky dialógu EÚ – Japonsko,

- spracováva štúdiu o ponuke spoločnosti a praktikách reťazcov.

Vo vzťahu k obchodu, Komisia:

- rokuje o dohodách o voľnom obchode, o trvalo udržateľnom rozvoji, dohodách o voľnom obchode s Peru,

- bude revidovať všeobecný systém preferencií regulácie v roku 2011, aby sa rozvíjali ďalšie vývozné príležitosti pre prijímajúce krajiny, ktoré to najviac potrebujú a vytvára nové vzory pre podporu trvalo udržateľného rozvoja.

- v júli 2013 prijala oznámenie o ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike, ktorá stanovuje, že investičné dohody by mali byť v súlade s ostatnými politikami Únie a jej členských štátov, vrátane vzťahu k ochrane životného prostredia, dôstojnej práce, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, na ochranu spotrebiteľa, kultúrnej rozmanitosti a rozvojovej politiky.

V súvislosti s vývojom, Komisia:

- prijala zelenú knihu, začala otvorenú diskusiu o spôsoboch, ako zvýšiť vplyv rozvojovej politiky EÚ. Zaoberá sa najmä úvahami o novej spoločnej stratégii pre začlenenie a rast v spolupráci s jednotlivými regionálnymi zoskupeniami rozvojových krajín a súkromného sektora. Odkazuje na význam CSR v globálnych nástrojoch.

- pripravuje nové oznámenie o posilnení rastu a investícii v rozvojových krajinách, ďalej prístup Komisie k zapojeniu sa do súkromného sektora pri napĺňaní rozvojových cieľov, ktorý bude prijatý v roku 2011.

- súdržnosť politík v záujme rozvoja pracovného programu na roky 2010-2013, ktorý zdôrazňuje význam sociálnej zodpovednosti podnikov, pracovných a environmentálnych noriem pre nadnárodné podniky a obchod a dobrej daňovej správy a finančného konania.

- začleňuje zodpovedné postupy vo svojich rozvojových projektoch prostredníctvom politických dialógov a súkromného sektora, a tým aj zvyšuje povedomie CSR

- študuje nové modely zapojenia súkromného sektora v oblasti rozvoja.

K bodu 3 - Výsledky a zhodnotenie panelovej diskusie

Poďakovanie všetkým prezentujúcim za veľké prínosy a diskusiu z praxe. Panelové diskusie boli rozdelené do jednotlivých skupín a podľa zastupovania jednotlivých spoločností alebo rezortov sa zástupcovia zúčastňovali skupín, ktoré si vybrali, ktoré budú pre ich krajinu v danej oblasti najviac prínosné. Moderátori jednotlivých skupín stručne informovali o obsahu jednotlivých panelov.

K bodu 4 - Európska politika v oblasti CSR – kde a ako ďalej?

Smerom do budúcna je žiaduce, aby ďalšia fáza CSR v medzinárodnom kontexte dosiahla zásadné zmeny v transparentnosti a dôveryhodnosti firiem, ktoré pôsobia v oblasti CSR z hľadiska rozvoja a obchodu. Firmy, ktoré platia svojim zamestnancom slušné mzdy umožňujú slobodu združovania, nepoužívajú nútenú alebo detskú prácu, nemusia vyžadovať nadmernú pracovnú dobu, vykonávajú udržatelný a dlhodobý obchod a prispievajú k cieľom chudobnejším krajinám sveta.

Business Europe práve rokuje s verejným sektorom o konaní v Afrike. Je tam veľmi veľa toho, čo by sa malo zmeniť z hľadiska dodržiavania ľudských práv a pracovných podmienok, Force Labour bojuje najmä za odstránenie detskej práce. I keď organizácie priznávajú, že sa veľmi ťažko vyjednáva a vedie sociálny dialóg s Africkou vládou.

Na záver dvaja členovia európskeho parlamentu a viceprezident európskej komisie skonštatovali, že každé stretnutie znamená pokrok v podporovaní a zosúlaďovaní CSR. Poďakovali všetkým prezentujúcim za ich príspevky a aktuálne plány v tejto oblasti, za pozitívne verejné konzultácie, všetky tieto námety, podnety a prístupy budú zapracované. Do budúcna ostáva otvorená veľmi vážna otázka exteritoriality. Cieľom je, aby si všetky štáty osvojili princípy CSR.

Správa zo zahraničnej pracovnej cesty MPSVR SR

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti