Hlavné menu

Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. januára 2014 schválila Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím a zriadenie Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch ako samostatnej organizačnej súčasti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.


Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch plní v spolupráci a koordinácii s určenými zástupcami rezortov zodpovedných za politiky na ochranu života a zdravia detí úlohy národného koordinačného rámca pre riešenie násilia páchaného na deťoch a zabezpečuje úlohy koordinátora pre vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa.

Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch

  • je gestorom Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím,
  • koordinuje plnenie strategických cieľov Slovenskej republiky v oblasti ochrany detí pred násilím,
  • utvára a udržiava mechanizmus komunikácie jednotlivých ministerstiev, štátnych inštitúcií, miest, obcí, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany detí pred násilím,
  • podieľa sa na zjednocovaní postupov v oblasti problematiky násilia páchaného na deťoch
  • spolupracuje s inými orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a mimovládnym sektorom pri vykonávaní Dohovoru o právach dieťaťa a je kontaktným bodom pre inštitúcie zodpovedné za plnenie Dohovoru o právach dieťaťa v Slovenskej republike,
  • participuje na príprave návrhov zákonov a iných právnych predpisov ďalších organizačných útvarov ministerstva a iných rezortov súvisiacich so svojou vecnou náplňou,
  • vyhodnocuje a aktualizuje dokumenty vlády v oblasti násilia páchaného na deťoch,
  • spolupracuje pri implementácii práva Európskej únie a medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv detí,

plní aj ďalšie úlohy vyplývajúce z čl. 54 Organizačného poriadku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Dohovor o právach dieťaťa

Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý dňa 20.11.1989 Valným zhromaždením OSN. Tento dokument postupne ratifikovalo 193 krajín, v dôsledku čoho sa stal najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii. Dohovor o právach dieťaťa je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom presadzovania práv detí, pričom definuje občianske, politické, ekonomické, sociálne, zdravotné a kultúrne práva detí.

Štáty, ktoré ratifikovali Dohovor o právach dieťaťa, sa zaviazali rešpektovať a zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv garantovaných týmto dokumentom. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa

Opčné protokoly boli vydané za účelom zvýšenia ochrany práv dieťaťa v nadväznosti na jednotlivé články Dohovoru o právach dieťaťa, pričom pre štáty, ktoré ich ratifikovali sú rovnako záväzné ako samotný Dohovor o právach dieťaťa.

Výbor OSN pre práva dieťaťa vydáva všeobecné komentáre s cieľom objasniť normatívny obsah špecifických práv ustanovených Dohovorom o právach dieťaťa a poskytnúť praktické usmernenia k opatreniam prijímaným v záujme ich implementácie. Všeobecné komentáre predstavujú autoritatívny výklad k tomu, čo sa očakáva od zmluvných štátov pri plnení záväzkov obsiahnutých v Dohovore o právach dieťaťa.

Všeobecný komentár č. 13 bol vydaný k čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom v zmysle tohto článku je pojem násilie vymedzený ako „všetky formy telesného alebo duševného násilia, ubližovania, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, trýznenia alebo vykorisťovania, vrátane sexuálneho zneužívania“. Pojem „násilie“ bol v tomto dokumente zvolený v súlade s terminológiou používanou v Štúdii OSN o násilí páchanom na deťoch z roku 2006, aby reprezentoval všetky formy ubližovania deťom uvedené v článku 19 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, napriek tomu, že skutočnú váhu majú iné pojmy používané na opis druhov ublíženia (telesné ublíženie, zneužitie, zanedbávanie alebo nedbanlivé zaobchádzanie, trýznenie a vykorisťovanie). V bežnej reči sa pojem „násilie“ často chápe len ako fyzické ublíženie a/alebo zámerné ublíženie. Výbor OSN pre práva dieťaťa však dôrazne prízvukuje, že pojem „násilie“ zvolený v tomto všeobecnom komentári sa nesmie interpretovať spôsobom, ktorý by znižoval dopad alebo potrebu riešenia nefyzických alebo nezámerných foriem ublíženia (ako napr. zanedbávanie alebo psychické týranie).

Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním

Dňa 1. marca 2016 Slovenská republika ratifikovala v poradí ako 40. členská krajina Rady Európy Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (tzv. Lanzarotský dohovor).

      Pre plnohodnotné využívanie elektronickej verzie koordinačnej príručky je potrebné dokument stiahnuť.

 

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti