Hlavné menu

Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. januára 2014 schválila Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím a zriadenie Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch ako samostatnej organizačnej súčasti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.


Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch plní v spolupráci a koordinácii s určenými zástupcami rezortov zodpovedných za politiky na ochranu života a zdravia detí úlohy národného koordinačného rámca pre riešenie násilia páchaného na deťoch a zabezpečuje úlohy koordinátora pre vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa.

Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch

  • je gestorom Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím,
  • koordinuje plnenie strategických cieľov Slovenskej republiky v oblasti ochrany detí pred násilím,
  • utvára a udržiava mechanizmus komunikácie jednotlivých ministerstiev, štátnych inštitúcií, miest, obcí, mimovládnych organizácií a ďalších subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany detí pred násilím,
  • podieľa sa na zjednocovaní postupov v oblasti problematiky násilia páchaného na deťoch
  • spolupracuje s inými orgánmi štátnej správy, územnej samosprávy a mimovládnym sektorom pri vykonávaní Dohovoru o právach dieťaťa a je kontaktným bodom pre inštitúcie zodpovedné za plnenie Dohovoru o právach dieťaťa v Slovenskej republike,
  • participuje na príprave návrhov zákonov a iných právnych predpisov ďalších organizačných útvarov ministerstva a iných rezortov súvisiacich so svojou vecnou náplňou,
  • vyhodnocuje a aktualizuje dokumenty vlády v oblasti násilia páchaného na deťoch,
  • spolupracuje pri implementácii práva Európskej únie a medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv detí,

plní aj ďalšie úlohy vyplývajúce z čl. 54 Organizačného poriadku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Dohovor o právach dieťaťa

Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý dňa 20.11.1989 Valným zhromaždením OSN. Tento dokument postupne ratifikovalo 193 krajín, v dôsledku čoho sa stal najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii. Dohovor o právach dieťaťa je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom presadzovania práv detí, pričom definuje občianske, politické, ekonomické, sociálne, zdravotné a kultúrne práva detí.

Štáty, ktoré ratifikovali Dohovor o právach dieťaťa, sa zaviazali rešpektovať a zabezpečiť dodržiavanie všetkých práv garantovaných týmto dokumentom. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.


Opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa

Opčné protokoly boli vydané za účelom zvýšenia ochrany práv dieťaťa v nadväznosti na jednotlivé články Dohovoru o právach dieťaťa, pričom pre štáty, ktoré ich ratifikovali sú rovnako záväzné ako samotný Dohovor o právach dieťaťa.

Výbor OSN pre práva dieťaťa vydáva všeobecné komentáre s cieľom objasniť normatívny obsah špecifických práv ustanovených Dohovorom o právach dieťaťa a poskytnúť praktické usmernenia k opatreniam prijímaným v záujme ich implementácie. Všeobecné komentáre predstavujú autoritatívny výklad k tomu, čo sa očakáva od zmluvných štátov pri plnení záväzkov obsiahnutých v Dohovore o právach dieťaťa.

Všeobecný komentár č. 13 bol vydaný k čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom v zmysle tohto článku je pojem násilie vymedzený ako „všetky formy telesného alebo duševného násilia, ubližovania, zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, trýznenia alebo vykorisťovania, vrátane sexuálneho zneužívania“. Pojem „násilie“ bol v tomto dokumente zvolený v súlade s terminológiou používanou v Štúdii OSN o násilí páchanom na deťoch z roku 2006, aby reprezentoval všetky formy ubližovania deťom uvedené v článku 19 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, napriek tomu, že skutočnú váhu majú iné pojmy používané na opis druhov ublíženia (telesné ublíženie, zneužitie, zanedbávanie alebo nedbanlivé zaobchádzanie, trýznenie a vykorisťovanie). V bežnej reči sa pojem „násilie“ často chápe len ako fyzické ublíženie a/alebo zámerné ublíženie. Výbor OSN pre práva dieťaťa však dôrazne prízvukuje, že pojem „násilie“ zvolený v tomto všeobecnom komentári sa nesmie interpretovať spôsobom, ktorý by znižoval dopad alebo potrebu riešenia nefyzických alebo nezámerných foriem ublíženia (ako napr. zanedbávanie alebo psychické týranie).

      Pre plnohodnotné využívanie elektronickej verzie koordinačnej príručky je potrebné dokument stiahnuť.

 

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti