Hlavné menu

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci zaručuje čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovuje ju systém právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len BOZP) je stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu alebo prostredia na zamestnancov .

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci si kladie za cieľ :

  • zabezpečiť bezpečnosť, zdravie a pracovnú schopnosť zamestnancov,
  • prispieť k eliminovaniu škôd zamestnávateľa na zariadeniach, výrobkoch, v službách, pri výlukách v pracovnom procese a iné finančné straty.


Bezpečné a zdraviu prospešné musia byť všetky prvky pracovného procesu, najmä:

  • pracovné podmienky,
  • budovy,
  • komunikácie,
  • stroje a iné technické zariadenia,
  • pracovné postupy,
  • organizácia práce,
  • spôsob odmeňovania za prácu,
  • ľudia a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi.


Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci musia zabezpečovať všetci zamestnávatelia
. Ich povinnosťou je starať sa o technické, technologické, organizačné, personálne a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.
Zamestnanci musi
a pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb.
Tieto povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov primerane vo svojej činnosti plnia aj podnikajúce fyzické osoby - živnostníci.

Pri niektorých prácach alebo niektorých skupinách zamestnancov sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať okrem základných podmienok aj špecifické podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravené osobitnými predpismi.

Ide napríklad o: 

  • ochranu pred požiarmi,
  • banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom,
  • prevádzku určených zariadení a výkon určených činností v železničnej doprave,
  • prepravu nebezpečných vecí cestnou dopravou a železničnou dopravou,
  • plnenie služobných úloh v armáde, polícii a iných ozbrojených zboroch,
  • chemické látky a iné určené výrobky.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a inšpekciu práce. Jeho úlohou v oblasti BOZP je:

  • zabezpečiť tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie štátnej politiky,
  • zabezpečiť tvorbu koncepčných a programových materiálov,
  • pripravovať návrhy právnych predpisov a uplatňovať ich presadzovanie v praxi.


V pôsobnosti MPSVR SR je Národný inšpektorát práce, 8 inšpektorátov práce s krajskou pôsobnosťou a Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Národný inšpektorát práce riadi a kontroluje inšpektoráty práce a realizuje úlohy aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okrem iného zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Inštitút pre výskum práce a rodiny zabezpečuje aplikovaný výskum, publikačnú, poradenskú, konzultačnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ministerstvo zdravotníctva SR je ústredným orgánom pre ochranu zdravia pri práci, napr. pre záležitosti chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, hluku a vibrácií.

Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva prakticky zabezpečujú výkon ochrany zdravia pri práci a sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.

Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pred požiarmi a pre hasičský a záchranný zbor.

Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre priemysel vrátane záležitostí chemickej bezpečnosti chemických látok a chemických zmesí uvádzaných na trh a pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín.

Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady, okrem iného, vykonávajú hlavný banský dozor.

Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje Štatistiku pracovných úrazov a chorôb z povolania v Slovenskej republike.

Nadnárodné štandardy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vytvára Medzinárodná organizácia práce. Prijímané sú na generálnych konferenciách na základe súhlasu väčšiny členských štátov, v rovnakom počte reprezentovaných zástupcami vlády, zamestnávateľov i zamestnancov.

Pre Slovenskú republiku je po ratifikácii záväzný súbor dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce

Minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria do kompetencie orgánov Európskej únie. Právne záväzné akty EÚ vymedzujú spoločný základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na prebratie a implementáciu vo všetkých členských štátoch Spoločenstva. Tento základný obsah a rozsah môžu jednotlivé členské štáty podľa vlastných potrieb rozšíriť.
Európska únia prijíma Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá upravuje aktuálne zámery a ciele na nadchádzajúce viacročné obdobie. Táto stratégia stanovuje úlohy pre Komisiu a členské štáty.

Dokumenty EÚ: 


Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zhromažďuje, analyzuje a propaguje informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojimi aktivitami podporuje bezpečnejšie, zdravšie a produktívnejšie pracoviská, najmä kultúru účinnej prevencie, poskytuje informácie a poradenstvo.

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci reguluje štát súborom zákonov, nariadení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok príslušných ministerstiev.

Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú ( § 39 Zákonníka práce):

  • predpisy na ochranu života a na ochranu zdravia,
  • hygienické a protiepidemické predpisy,
  • technické predpisy a technické normy,
  • dopravné predpisy,
  • predpisy o požiarnej ochrane,
  • predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu.


Predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá v § 7 povinnosť zamestnávateľom najmenej raz za dva roky pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca, teda aj vodičamotorového vozidla, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce. 

Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. Oboznamovať zamestnancov by mali vedúci zamestnanci, nakoľko tí, podľa § 82 písm. b) Zákonníka práce utvárajú priaznivé pracovné podmienky a zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, alebo oboznamovať môžu aj iné osoby, napr. zamestnávateľov bezpečnostný technik, autorizovaný bezpečnostný technik a tiež aj dodávateľsky osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie s príslušným rozsahom oprávnenia podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z. (príloha č. 2 skupina 01 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky bod 01.1 výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov).

Obsah oboznamovania určuje sám zamestnávateľ tak, aby z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zodpovedalo všetkým okolnostiam tej práce, ktorú vykonáva konkrétny zamestnanec – vodič motorového vozidla.

Zákon č. 124/2006 Z. z. ani iný právny predpis nevyžadujú oboznamovanie vodičov motorových vozidiel s tými skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získa vodičský preukaz.

Teda právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by vyžadovalo duplicitné školenie vodičov cestných motorových vozidiel z odborných záležitostí týkajúcich sa vedenia motorového vozidla podľa predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky.
Z uvedeného vyplýva, že pri oboznamovaní vodiča motorového vozidla bude postačovať, keď zamestnávateľ dôsledne zabezpečí plnenie § 7 zákona č. 124/2006 Z. z., to znamená - oboznamovanie tohto vodiča z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

POZNÁMKA
Podľa doterajších predpisov školenie vodičov – referentov (v pracovnom pomere) vykonávali autoškoly podľa zrušenej vyhlášky č. 55/1991 Zb, o výcviku a zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti vodičov cestných motorových vozidiel. Z poznatkov a informácií z praxe vieme, že aj teraz niektoré firmy, na základe dobrovoľnosti, pre svojich zamestnancov – vodičov vykonávajú, aj naďalej takéto školenia aj keď zákon č. 124/2006 Z. z. to neukladá.

Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku 2020

Plnenie úloh Stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike do roku 2020

Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2008-2012:

Plnenie úloh Koncepcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike

Ostatné dokumenty

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti