Hlavné menu

17.08.2018

Otváranie poradenských centier sociálnej ekonomiky

V slovenských krajských mestách vznikajú nové regionálne centrá sociálnej ekonomiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tak robí ďalší krok v podpore rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku. V tom prvom pripravilo úplne nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý vstúpil do platnosti 1. mája 2018.
 

Záujemcovia o sociálne podnikanie nájdu pomoc v regionálnych centrách sociálnej ekonomiky, ktoré postupne vzniknú vo všetkých krajských mestách na Slovensku. Deje sa tak v rámci národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky, ktorý pripravuje Implementačná agentúra MPSVR SR. Pracovníci v nich budú poskytovať informácie o sociálnom podnikaní a nevyhnutnú pomoc a podporu pri rozbehu novovznikajúcim sociálnym podnikom. Zároveň pre subjekty sociálnej ekonomiky poskytnú bezplatne aj projektové, právne a ekonomické poradenstvo, a tiež pomoc pri realizácii verejného obstarávania. „Prvé centrum otvárame v Banskej Bystrici, následne v Košiciach a v Prešove, pretože v týchto regiónoch máme najviac znevýhodnených okresov. Práve tu môžu pomôcť so zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných ľudí najmä sociálne podniky. Následne vzniknú centrá v ďalších krajských mestách,“ informuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Sociálne podnikanie zasahuje aj do iných oblastí ako je podpora zamestnanosti, napríklad do bývania, do otázok v oblasti ochrany životného prostredia či vzdelávania.

Vznik regionálnych centier nadväzuje na nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý pripravilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s cieľom vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia a vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky. „Už predtým sme síce v legislatíve mali zakotvenú aj podporu sociálneho podnikania, avšak veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky bola nekompletná a roztrieštená legislatíva. Verím, že nové pravidlá posunú sociálne podnikanie na Slovensku na novú úroveň,“ hovorí Ján Richter. Dodáva, že v Európskej únii predstavujú sociálne podniky 10 % všetkých podnikov a pracuje v nich viac ako 14 miliónov osôb, čo je približne 6,5 % z celkovej zamestnanosti.

Zákon vymedzuje tri typy sociálnych podnikov. Integračné sú zamerané na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Zamestnanci v nich budú rok alebo dva získavať pracovné návyky a potom si budú hľadať trvalé zamestnanie. To už bude pre nich jednoduchšie, keďže budú mať pracovné skúsenosti. „Práve v týchto podnikoch vidím veľký prínos pre ľudí, ktorí si roky nevedia nájsť zamestnanie, pretože buď stratili pracovné návyky, alebo predtým ešte nepracovali. V evidencii máme stále viac ako 74-tisíc dlhodobo nezamestnaných, ktorí by mohli dostať šancu nájsť si zamestnanie práve v sociálnych podnikoch,“ dodáva minister.

Podporené budú aj sociálne podniky bývania, ktoré sa zameriavajú na výstavbu, prestavbu alebo prenájom bytov ľuďom s mesačným príjmom za domácnosť maximálne vo výške štvornásobku sumy životného minima. Cieľom je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru.

Vznikať môžu aj iné typy sociálnych podnikov s rôznymi okruhmi činností, od environmentálnych (napr. recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov) cez sociálnu a humanitárnu pomoc prostredníctvom tovaru alebo služieb (napr. tovary špecificky určené a potrebné pre osoby odkázané na túto pomoc) až po kultúrne aktivity (napríklad neziskové poskytovanie kultúrneho vyžitia pre obyvateľov menších obcí).

Sociálne podniky bude štát podporovať priamo formou investičnej a kompenzačnej pomoci, a taktiež príspevkami integračnému sociálnemu podniku v rámci aktívnych opatrení na trhu práce. „Aby nedochádzalo k zneužívaniu, pre poskytnutie nenávratnej pomoci od štátu bude potrebné, aby podnik najskôr dostal napríklad úver od komerčnej inštitúcie, ktorá zároveň nezávisle posúdi jeho podnikateľský zámer na základe kritérií finančnej udržateľnosti. Až následne dostane dotáciu od štátu,“ opisuje Ján Richter. Zákon počíta aj s nepriamou podporou, a to formou daňových úľav, vytváraním dopytu prostredníctvom verejného obstarávania a cez servisné poukážky na podporu dopytu.

 
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti