Hlavné menu

Odmeňovanie

Odmeňovanie zamestnancov tzv. súkromnej sféry upravujú ustanovenia Zákonníka práce v nadväznosti na zákon o minimálnej mzde .

Základným princípom v úprave odmeňovania zamestnancov podľa Zákonníka práce je princíp zmluvnej voľnosti pri vyjednávaní o mzdových podmienkach a princíp garancie minimálnej výšky niektorých mzdových nárokov .

Zamestnávateľ je povinný dohodnúť mzdové podmienky buď v pracovnej zmluve so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve (§ 119 ods. 2 Zákonníka práce).

Dojednanie mzdových podmienok je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, preto musia byť jej súčasťou. Len v prípade, že mzdové podmienky sú už dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí v pracovnej zmluve uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. Ak určitý nárok upravuje Zákonník práce, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.

V rámci mzdových podmienok sa musia dohodnúť najmä formy odmeňovania zamestnancov, suma základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania (§ 119 ods. 3 Zákonníka práce).

Uzavretie pracovnej zmluvy a dojednanie jej obsahu vrátane mzdových podmienok je právnym úkonom, ktorý sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak by bol takýto právny úkon neplatný (§ 37 Občianskeho zákonníka). 

Mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. (§ 119 ods. 1 Zákonníka práce); nižšia ako suma minimálnej mzdy nemôže byť ani výška odmeny za prácu, vykonávanú na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti.

Zákonník práce v § 120 garantuje výšku minimálnej mzdy v závislosti od náročnosti zamestnancom vykonávaných prác v prípade, ak mzdové podmienky nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Priamo z ustanovení mzdovej časti Zákonníka práce vyplýva právny nárok na nasledujúce plnenia, a to najmenej na úrovni zákonom ustanovenej spodnej hranice:

  • mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu,
  • mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
  • mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
  • mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce,
  • náhrady mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska,
  • mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Zákonník práce ustanovuje aj minimálnu výšku priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku zamestnanca.

Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa od 1.5.2018 vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, t.j. aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu a kompenzácia za sťažený výkon práce, a to v rovnakej percentuálnej výške z minimálnej mzdy ako je to pri pracovnej zmluve. Zároveň sa zavádza osobitný postup výpočtu zvýhodnenia za prácu vo sviatok v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z dôvodu, že v prípade týchto zamestnancov sa nezisťuje ich priemerný hodinový zárobok. Osobitný postup stanovuje, že odmena zamestnanca na dohodu v prípade práce vo sviatok sa zvýši o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

 

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume

  • 25 % jeho priemerného zárobku,
  • 35 % jeho priemerného zárobku ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno.

Nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas nemá ten zamestnanec, ktorý už v dohodnutej výške mzdy má zohľadnenú prípadnú prácu nadčas. Okruh takýchto zamestnancov je taxatívne vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce. Takto je možné mzdové podmienky dohodnúť len:

  • s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,
  • s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a
  • so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie  od. 1. mája 2018 najmenej vo výške 100  % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).

Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

 Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má s účinnosťou od 1. mája 2019 okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 122a Zákonníka práce). V období od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 bude v súlade s prechodným ustanovením § 252m výška mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu predstavovať najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.


S účinnosťou od 1. mája 2018 sa zavádza možnosť uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. Ustanovuje sa možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné:

-  od 1. mája 2019 v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej 45 %minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
- od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 v zmysle prechodného ustanovenia § 252m písm. a) Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej 20 %minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Na pracoviskách s nočnými zmenami sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť.


S účinnosťou od 1. mája 2018 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,68975 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,5518 eura za hodinu).

Ak zamestnanec vykonáva prácu v nedeľu, má s účinnosťou od 1. mája 2019 okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 122b Zákonníka práce). V období od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 bude v súlade s prechodným ustanovením § 252m výška mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu predstavovať najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

S účinnosťou od 1. mája 2018 sa zavádza možnosť uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu. Ustanovuje sa možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálna výška. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné:


- od 1. mája 2019 v zmysle § 122b ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
- od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 v zmysle prechodného ustanovenia § 252m písm. b) Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Na pracoviskách s nočnými zmenami nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu; v takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť.

S účinnosťou od 1. mája 2018 patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,3795 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,1036 eura za hodinu).

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi s účinnosťou od 1. mája 2019 v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu  a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. V období od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 bude v súlade s prechodným ustanovením § 252m výška mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu predstavovať najmenej 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

S účinnosťou od 1. mája 2018 sa zavádza možnosť uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Zavádza sa možnosť v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje sa jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Na základe tejto výnimky je možné:
- od 1. mája 2019 v zmysle § 123 ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 35 %minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
- od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 v zmysle prechodného ustanovenia § 252m písm. c) Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu vo výške najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Sumu minimálnej mzdy na príslušný rok ustanovuje vláda nariadením. Pre rok 2018 ustanovila vláda nariadením minimálnu mzdu v eurách na hodinu sumou 2,759 eura; za nočnú prácu patrí od 1. januára 2018 zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,5518 eura za hodinu.

S účinnosťou od 1. mája 2018 patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,8277 eura za hodinu; zamestnancovi vykonávajúcemu rizikové práce patrí za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,96565 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,68975 eura za hodinu).

S vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu (§ 123 ods. 2 Zákonníka práce). Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri rizikových prácach v prostredí, kde pôsobia faktory pracovného prostredia (chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach, fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie), za podmienky, že pri ich výkone sa vyžaduje, aby používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky (§ 124 Zákonníka práce).

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Od 1. januára 2018 predstavuje najmenej 0,5518 eura za hodinu.

Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.

O pracovnú pohotovosť ide v prípade, ak sa zamestnanec v čase mimo svojej pracovnej doby zdržiava po určený čas na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Čas, kedy zamestnanec čaká na výkon práce, ale prácu ešte nevykonáva, je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti. Pohotovosť nariaďuje, prípadne so zamestnancom dohodne, zamestnávateľ (§ 96 Zákonníka práce).

 Zamestnávateľ môže za podmienok ustanovených v § 94 zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti.

 Za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % hodinovej minimálnej mzdy. Od 1. januára 2018 predstavuje minimálna výška náhrady najmenej 0,5518 eura za hodinu.

Za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy (§ 96 Zákonníka práce).

Ak by dohodnutá suma základnej zložky mzdy zamestnanca bola nižšia ako suma minimálnej mzdy, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku sa mu poskytne mzda vo výške minimálnej mzdy.

 S účinnosťou od. 1. mája 2018 sa ako mzda bude posudzovať aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13 mzda) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. mzda). Tieto inštitúty poskytujú zamestnávateľovi možnosť, nie povinnosť, odmeňovať zamestnanca v mesiaci jún a v mesiaci december okrem mzdy aj týmto peňažným plnením. Osobitné predpisy ustanovujú podrobnosti týkajúce sa postupného daňového a odvodového zvýhodnenia 13. a 14. mzdy.

V rámci mzdových podmienok je možné ako fakultatívne zložky mzdy dohodnúť poskytovanie ďalších plnení za prácu, napr. mzdové zvýhodnenia alebo príplatky za prácu: 

  • v odpoludňajších pracovných zmenách,
  • v delených zmenách,
  • vo výškach
  • alebo poskytovanie rôznych druhov prémií, prípadne iných motivačných zložiek mzdy.

Okruh takýchto plnení vrátane podmienok pre ich poskytovanie môžu dohodnúť zástupcovia zamestnancov v kolektívnej zmluve so zamestnávateľom alebo sa dohodnú v pracovnej zmluve.

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti