Hlavné menu

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je séria pravidiel, ktorých zámerom je zlepšiť efektivitu spolupráce príslušných inštitúcií zodpovedných za aplikáciu pravidiel sociálneho zabezpečenia v rámci členských štátov EÚ.

Nové koordinačné predpisy, ktoré sa uplatňujú od 1. mája 2010, uľahčujú mobilitu v rámci EÚ, a to pre pracovníkov, ich rodinných príslušníkov, ale aj pre mladých ľudí a ostatných občanov. Hlavným zámerom týchto nových koordinačných pravidiel sociálneho zabezpečenia, je garantovať, pracovníkom a ich rodinným príslušníkom ich práva v rámci EÚ, aby si mohli vybrať akékoľvek miesto v EÚ, kde chcú žiť a pracovať bez straty svojich práv.

Zásady úspešného zavedenia nových pravidiel

Aktívne poskytovanie informácií občanom
Informácie musia byť aktívne poskytované inštitúciami sociálneho zabezpečenia a ich služby musia byť dostupné. Novými pravidlami sa obmedzil počet papierových dokumentov, vydávaných príslušnými inštitúciami sociálneho zabezpečenia, týkajúcich sa situácie, v ktorej občania potrebujú posúdenie ich nárokov súvisiacich s touto situáciou. Tieto dokumenty sa po novom nazývajú prenosné dokumenty "portable documents", majú nový, ľahko identifikovateľný dizajn a občanovi poskytujú informácie jednoduchým spôsobom.

Posilnenie spolupráce medzi krajinami EÚ

Krajiny EÚ posilnia vzájomnú spoluprácu. To bude mať za následok kratšie lehoty na úhradu nákladov medzi nimi a zlepšenie dialógu a zrýchlenie zmierovacieho konania. Cieľom je adresnosť voči občanom, zefektívnenie a urýchlenie poskytovania služieb občanom.

Rozvoj elektronickej výmeny informácií

EESSI (Elektronická výmena informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia) systém, vytvorený Európskou komisiou zníži administratívne náklady inštitúcií. Výmeny informácií v súčasnosti prebiehajú medzi inštitúciami prostredníctvom približne 100 papierových E(európskych)formulárov. Keď vezmeme do úvahy všetky jazykové verzie spomínaných E formulárov ich počet narastie na skoro 2000 a budú postupne nahrádzané systémov EESSI od 1. mája 2010.

Zavedenie zjednodušenia pravidiel
Pravidlá na určenie príslušnosti právnych predpisov vzťahujúcich sa na konkrétnu situáciu osoby boli racionalizované a znížil sa aj počet výnimiek. Vecný rozsah nariadení bol rozšírený o dávky v otcovstve a preddôchodkové dávky. Zjednodušenia boli vykonané aj v iných oblastiach sociálneho zabezpečenia.

Keď migrujúci pracovník spadá pod právny systém viac ako jednej krajiny v tom istom čase, ide o pozitívnu právnu kolíziu (kompetenčný konflikt). Keď migrujúci pracovník nespadá ani pod jeden z právnych systémov, hovoríme o negatívnej právnej kolízii (kompetenčnom konflikte). Tieto konflikty môžu byť vyriešené - iba prostredníctvom nadnárodného nariadenia.

Pravidlom je, že občania členských štátov majú zaručené rovnaké zaobchádzanie ako vlastní štátni príslušníci.

Rozdiely v národných legislatívach môžu viesť ku konfliktom. Môže nastať prípad, keď osoba poberá dávky v krajine X aj v krajine Y. Krajina X sa bude snažiť odpočítať dávky krajiny Y od svojich dávok. Krajina Y sa bude snažiť o to isté.

Takéto nezhody jednoznačne vyžadujú jednotné nariadenie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.

Modernizovaná koordinácia je pojem, ktorý sa začal používať v súvislosti s uplatňovaním nových koordinačných predpisov, konkrétne nariadenia 883/2004, 987/2009 a nariadenia 988/2009 od 1. mája 2010, na území členských štátov Európskej únie.

Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú. Nahradzuje však tie národné predpisy, ktoré znevýhodňujú migrujúcich pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.
Koordinácia sa zaoberá ochranou osôb, na ktoré sa právne predpisy ES vzťahujú. Práve toto je podstatným prvkom koordinácie. Definícia pojmu „koordinácia" je dôležitá hlavne tam, kde vznikajú otázky, či dané opatrenie je koordinačné, alebo harmonizačné.

Harmonizácia je súbor medzinárodných ustanovení, zameraných na členské štáty, ktorých cieľom alebo povinnosťou je zabezpečiť, aby tieto členské štáty prispôsobovali svoje národné právne systémy požiadavkám harmonizačných ustanovení.

Koordinačné predpisy sú pravidlá medzinárodného práva sociálneho zabezpečenia, ktoré majú v úmysle zosúladiť vzájomné vzťahy systémov sociálneho zabezpečenia z dôvodu regulovania nadnárodných otázok, s cieľom ochraňovať pozície sociálneho zabezpečenia občanov.

Koordinačné predpisy zamietnu národné ustanovenia, ktoré sú s nimi v rozpore.

Napriek takýmto koordinačným predpisom sa môže stať, že občan sa dostane do takej situácie, v ktorej nebude mať nárok na určitú dávku v rámci systému stanoveného ako uplatniteľného, keďže nespĺňa podmienky tohto systému. Ďalším dôvodom môže byť, že v rámci systému stanovenom ako uplatniteľnom takáto možnosť nie je zahrnutá. Môže sa stať, že v členskom štáte by občan bol oprávnený na dávky alebo na vyššie dávky.

Koordinácia neodstraňuje takéto rozdiely medzi členskými štátmi. Harmonizácia by, naopak, zabezpečila odstránenie takýchto rozdielov.

Od 1. mája 2010 sa na území Slovenskej republiky, ako aj ostatných členských štátov, uplatňujú nové koordinačné nariadenia:

  • NARIADENIE (ES) EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

a

  • NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Slovenská republika po pristúpení k Európskej únii aplikovala v oblasti sociálneho zabezpečenia vo vzájomných vzťahoch s ostatnými členskými štátmi:

  • NARIADENIE RADY (EHS) Č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva

a

  • NARIADENIE RADY (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny pohybujúce sa v rámci spoločenstva.

Pôvodné nariadenia ostávajú v platnosti počas prechodného obdobia určeného novým nariadením č. 883/2004.

Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy) nariadenie má všeobecnú platnosť. Nariadenie je právny akt komunitárneho práva, ktorý sa môže označiť vnútroštátnou terminológiou ako európsky zákon. Je záväzné vo všetkých častiach a platí okamihom vstupu do platnosti bezprostredne vo všetkých členských štátoch EÚ. Všetky orgány členských štátov, správne orgány a súdy sú povinné nariadenia uplatňovať.

Najdôležitejšie nariadenia v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie: 

  • Nariadenie Rady (EHS) č. 883/2004 z 29. apríla 2004, o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (od 1. mája 2010 nahradilo Nariadenie Rady (EHS) č.1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva),
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (od 1. mája 2010 nahradilo Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia pre zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny pohybujúce sa v rámci spoločenstva),
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh,
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa rozširuje nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa tieto nariadenia doteraz nevzťahovali výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (nahradilo Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14.mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti)

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Princíp prednosti komunitárneho práva pred právnym poriadkom Slovenskej republiky ustanovuje priamo Ústava SR.

Nové nariadenie má byť zjednodušením koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia.

Cieľom týchto opatrení, ktoré nové nariadenie zavádza je: 

  • posilniť spoluprácu medzi inštitúciami, aby sa uľahčila výmena informácií potrebných na správne uplatnenie koordinácie pri likvidácii dávok,
  • zlepšiť vzťahy medzi inštitúciami a užívateľmi z hľadiska vzájomných práv a povinností (lehoty odpovedí, povinnosť poskytnúť informáciu...) doplnením a zaradením ustanovení, ktoré uvádzajú vnútroštátne právne predpisy,
  • nabádať inštitúcie, aby systematickejšie využívali vo svojich vzťahoch a pri spracovaní spisov nové technológie spracovania informácií.


Osobný rozsah nariadenia

Toto nariadenie sa zameriava na občana, vzťahuje sa na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

Okrem toho sa nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi členského štátu alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.

Vecný rozsah nariadenia

Nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú nasledovných oblastí sociálneho zabezpečenia: 

  • nemocenské dávky (napr. nemocenské peňažné dávky, vecné dávky zdravotnej starostlivosti),
  • dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve (napr. materské),
  • dávky v invalidite (napr. invalidné dôchodky),
  • dávky v starobe (napr. starobné dôchodky),
  • pozostalostné dávky (napr. vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky),
  • dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania,
  • podpora pri úmrtí (príspevok na pohreb),
  • dávky v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti),
  • preddôchodkové dávky (nejedná sa o predčasný dôchodok),
  • rodinné dávky (napr. prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a iné).

Rovnaké zaobchádzanie

Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Určenie uplatniteľnej legislatívy - uplatnenie legislatívy jedného štátu

Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva len jedného štátu. Ustanovenia Hlavy II nariadenia 883/04 obsahuje ustanovenia, ktoré určujú pravidlá príslušnosti k právnym predpisom, keď je osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, prípadne neaktívna. Pravidlá stanovené nariadením sú výlučné, záväzné a nadradené vnútroštátnym legislatívam - tak pre platenie príspevkov poistného, ako aj pre poskytovanie dávok.

Úhrn dôb poistenia - zachovanie práv počas ich nadobúdania

Nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré zabezpečujú, že pre nadobudnutie práva na dávky treba tam, kde to pripadá do úvahy, započítať poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch.

Rovnosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch a udalostiach

Súdny dvor Európskej únie mnohokrát odporúčal a ukladal inštitúciám sociálneho zabezpečenia povinnosť zohľadniť skutočnosti, ktoré sa odohrali v inom členskom štáte. Vzhľadom na túto rovnocennosť sa povinnosť dodržiavania hlavnej zásady rovnakého zaobchádzania týka nielen štátu zamestnania, ale aj členských štátov, v ktorých pracovník nadobudol práva. V rámci koordinácie je vhodné garantovať vo vnútri Spoločenstva dotknutým osobám rovnosť zaobchádzania vzhľadom ku rôznym vnútroštátnym právnym predpisom.Takisto je potrebné zaručiť v rámci rovnosti spoločenstva prístup pre dané osoby podľa rozličných vnútroštátnych právnych predpisov. Všeobecný princíp rovnosti zaobchádzania má osobitný význam pre pracovníkov, ktorí nebývajú v členskom štáte, v ktorom pracujú, vrátane cezhraničných pracovníkov.

Upustenie od pravidiel bydliska - zásada exportovateľnosti

Peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok.

Zamedzenia súbehu dávok

Pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.

Elektronická výmena informácií

Elektronická výmena informácií SZ (EESSI) je jednou z noviniek modernizovanej koordinácie SSZ, ktorá bola zavedená za účelom efektívnejšieho a rýchlejšieho komunikovania a výmeny informácií sociálneho zabezpečenia medzi príslušnými inštitúciami členských štátov.
Členské štáty progresívne používajú nové technológie na výmenu, prístup a spracovanie údajov požadovaných na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia.

Osoby, na ktoré sa koordinačné predpisy vzťahujú podliehajú právnym predpisom len jedného štátu. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

Pre osoby zamestnané vo viac ako jednom štáte, resp. zamestnané v jednom štáte a samostatne zárobkovo činné v inom štáte atď., existujú osobitné pravidlá.
Zabrániť vzniku situácii, aby osoba podliehala súčasne právnym predpisom viacerých členských štátov, a z toho dôvodu platila príspevky do viacerých systémov alebo poberala dávky toho istého druhu z viacerých štátov, umožňujú články 11 až 16 nariadenia 883/04, ktoré určujú ktorým vnútroštátnym predpisom bude osoba podliehať.

 

Osoba, podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu - Článok 11 ods. 1 nariadenia 883/04.
Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť - čl. 11 ods. 3, písm. a) nariadenia 883/04.

Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska - čl. 11 ods. 3 písm. e).

Zamestnanci, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam vykonávali prácu v mene ich zamestnávateľa, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov. V takomto prípade hovoríme o tzv. vysielaní. Podobné ustanovenia platia aj pre samostatne zárobkovo činné osoby - Článok 12 nariadenia 883/04.

Určovanie jednej príslušnej legislatívy v prípadoch vykonávania činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje článok 13 nariadenia 883/04.
Dva alebo viac členských štátov, príslušné orgány týchto štátov alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11 až 15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb.

Zmluva o pristúpení k Európskej únii (EÚ), rozšírila vecný, osobný a priestorový rozsah platnosti nariadení (EHS) 1408/71 a 574/72 od 1.mája 2004 na desať nových štátov: Českú republiku, Estónsku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Poľskú republiku, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku.

Nové nariadenia 883/2004 a 987/2009 sa uplatňujú na území týchto členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko (bez Grónska), Estónsko, Fínsko, Francúzsko (vrátane ostrova Korzika a zámorských departamentov - ostrovov Guadeloupe, Martinique, Réunion, Francúzska Guyana, ale bez zámorských teritórií v Austrálii a Antarktíde, Francúzskej Polynézii, Mayotte, Novej Kaledónii, Wallis, Saint-Pierre-Miquelon a Futuna), Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko (vrátane autonómnych oblastí Madeira a Azory), Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia (vrátane Severného Írska a Gibraltáru).

Nové nariadenia 883/2004 a 987/2009 sa v Nórsku, na Islande, v Lichtenštajnsku a Švajčiarsku začnú uplatňovať až po zmene a doplnení platných dohôd medzi EHP a Švajčiarskom. Dovtedy sa v týchto štátoch budú naďalej uplatňovať nariadenia 1408/71 a 574/72.

Zmluva o Európskom hospodárskom priestore (EHP), rozšírila vecný, osobný a priestorový rozsah platnosti nariadení (EHS) od 1.januára 1994 na štáty Island a Nórsko a od 1.mája 1995 na Lichtenštajnsko.

Dohoda medzi Švajčiarskou konfederáciou, na jednej strane, a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, na druhej strane, o voľnom pohybe osôb, bola rozšírená na desať nových členských štátov. Nariadenia (EHS) č. 1408/71 a 574/72 sú uplatňované vo vzťahoch medzi Švajčiarskom a desiatimi novými členskými štátmi od 1. apríla 2006.

Pôvodnú komunikáciu príslušných inštitúcií prostredníctvom papierových E-formulárov má nahradiť komunikácia prostredníctvom elektronickej výmeny informácií sociálneho zabezpečenia (EESSI).
Tento nový druh komunikácie sa bude realizovať prostredníctvom štandardizovaných elektronických dokumentov (SED) v rámci uzavretej elektronickej siete.
Pre určité oblasti budú aj naďalej používané papierové formy dokumentov, ide o tzv. prenosné dokumenty (portable documents), ktoré sú novým nástrojom modernizovanej koordinácie, fungujúcej od mája 2010. V minulosti sa používali podobné dokumenty (E-formuláre). Názorným príkladom bol E-formulár E101. Prenosné dokumenty sú v podstate novým názvom pre dokumenty, ktoré budú občania používať, a ktoré nahradia niektoré staré dokumenty.
Prenosný dokument je dokument, ktorý slúži na účely sociálneho zabezpečenia a nie je to dokument, ktorý potvrdzuje totožnosť držiteľa dokumentu. Prenosný dokument sa musí predkladať inštitúcii sociálneho zabezpečenia spoločne s riadnymi dokladmi o totožnosti.

Príslušný orgán

Kompetentná inštitúcia - príslušný úrad je spravidla ministerstvo alebo iný rovnocenný úrad zodpovedný za systémy sociálneho zabezpečenia na celom území alebo časti územia daného štátu.

Na Slovensku je to:

  • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  • Ministerstvo zdravotníctva SR


Prístupový bod

Prístupový bod je subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktného bodu, automatického smerovania na základe adresy a inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie a/alebo zásah ľudského činiteľa.

V rámci SR plní úlohu prístupového bodu:

  • Sociálna poisťovňa
  1.  

Styčný orgán

Pre jednoduchšie uplatňovanie nariadení v praxi môžu kompetentné inštitúcie určiť styčné orgány - inštitúcie, ktoré priamo medzi sebou komunikujú a priamo sa obracajú na iné styčné orgány v príslušných členských štátoch EÚ/EHP a Švajčiarska.
Styčné orgány v rámci svojej vecnej príslušnosti zabezpečujú uplatňovanie nariadení, vysvetľujú a informujú žiadateľov, resp. poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia o ich právach a povinnostiach.

Styčné orgány v SR pre jednotlivé druhy dávok sú:

  • Sociálna poisťovňa
  1. Nemocenské peňažné dávky
  2. Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve
  3. Dávky v invalidite
  4. Dávky v starobe
  5. Pozostalostné dávky
  6. Pracovné úrazy a choroby z povolania
  7. Dávka v nezamestnanosti
  • Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny
  1. Rodinné dávky
  2. Podpora pri úmrtí
  • Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
  1. Vecné dávky zdravotnej starostlivosti


Inštitúcie miesta bydliska a inštitúcie miesta pobytu

Príslušná inštitúcia podľa miesta bydliska (pobytu) je podľa terminológie koordinačných predpisov inštitúcia, ktorej prináleží vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov.

Príslušnou inštitúciou pre jednotlivé druhy dávok vo všeobecnosti v Slovenskej republike sú: 

  • Sociálna poisťovňa - pobočky
  1. Nemocenské peňažné dávky
  2. Dávky v materstve rovnocenné dávky v otcovstve
  3. Dávky v invalidite
  4. Dávky v starobe
  5. Pozostalostné dávky
  6. Pracovné úrazy a choroby z povolania
  7. Dávka v nezamestnanosti
  • úrady práce sociálnych vecí a rodiny
  1. Rodinné dávky
  2. Podpora pri úmrtí (príspevok na pohreb)
  • zdravotné poisťovne
  1. Vecné dávky zdravotnej starostlivosti

Právne predpisy uplatňované v oblasti modernizovanej koordinácie


Konsolidované znenia


Účinné od 1. januára 2014


Účinné od 8. januára 2013


Účinné od 28. jún 2012


Účinné od 11. januára 2011


Účinné od 1. mája 2010


Nariadenie, týkajúce sa príslušníkov tretích krajín

Účinné od 1. január 2011

  1.  

Rozhodnutia, týkajúce sa štátov EHP a Švajčiarska


Platnosť od 1. januára 2015


Platnosť od 1.apríl 2012


Platnosť od 1. jún 2012


Platnosť od 1. februára 2013

 


Pôvodné právne predpisy v oblasti koordinácie

 

 
  • Hore
  • Vytlačiť do pdf
  • Vytlačiť stránku
 

Partners

ESF istp – INTEGROVANÝ SYSTÉM TYPOVÝCH POZÍCIÍ Stránky rodovej rovnosti, rovnosti príležitosti a postavenie žien opis – Operačný program informatizácia spoločnosti