Kolektívne pracovnoprávne vzťahy
Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa na pracovisku priamo alebo nepriamo k otázkam, ktoré sa týkajú podmienok výkonu a organizácie práce.
Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, jej formu a výber zástupcov zamestnancov upravuje Zákonník práce.
Rozvíjanie vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. Zastupovanie zamestnancov je založené na dobrovoľnosti.
Je v záujme zamestnancov, aby si vybrali svojho zástupcu, s ktorým môže zamestnávateľ spolupracovať. Ak zamestnanci nemajú zástupcu, zamestnávateľ môže v určitých prípadoch konať celkom autonómne a jeho právne úkony budú platné.
Zamestnanci si môžu zvoliť formu zastupovania prostredníctvom:
- odborovej organizácie - občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Právo odborového združovania a činnosti je zaručené Ústavou SR.
- zamestnaneckej rady/zamestnaneckého dôverníka
Zamestnancov môže pri jednaní so zamestnávateľom zastupovať:
- príslušný odborový orgán,
- zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník,
- osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou,
- zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
§ 11a Zákonníka práce
Kolektívne vyjednávanie je rozhodujúcou a najdôležitejšou formou utvárania a rozvíjania právnych vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom.
Cieľom kolektívneho vyjednávania je úprava pracovných podmienok vrátane:
- mzdových podmienok,
- podmienok zamestnávania,
- vzťahov medzi zamestnávateľmi (alebo ich organizáciami) a zamestnancami (alebo ich organizáciami).
Zmena podmienok, ktoré upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, je možná ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. (§ 231 ods. 1 a 2 Zákonníka práce)
Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní existujú dva stupne kolektívnych zmlúv: