Hlavné menu


Aktuality

 

Slovensko na historickom globálnom summite o sociálnych inováciách

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa v dňoch 9. – 11. apríla 2025 zúčastnilo Globálneho vládneho summitu o sociálnych inováciách, ktorý sa konal v Luxemburgu pod záštitou Ministerstva práce Luxemburského veľkovojvodstva. Išlo o prvé globálne stretnutie zamerané výlučne na tému sociálnych inovácií, s účasťou zástupcov vlád z viac ako 50 krajín sveta. Summit zdôraznil význam verejného sektora ako iniciátora pozitívnej spoločenskej zmeny a predstavil konkrétne politické nástroje na podporu inovácií s dopadom.

GCSI: Slovensko medzi zakladajúcimi členskými štátmi
Hlavným výstupom podujatia bolo formálne založenie Globálneho výboru pre sociálne inovácie (Global Government Council for Social Innovation – GCSI), ktorého riadnym členom sa stala aj Slovenská republika. Vďaka tomuto členstvu bude mať Slovensko možnosť aktívne spoluutvárať globálny politický rámec pre podporu inovácií v sociálnej oblasti a zároveň využívať výstupy spoločnej analytickej a expertného spolupráce. Súčasťou summitu bolo aj prijatie Luxemburskej deklarácie Shaping the Future of Social Innovation, ktorá formuluje základné princípy, priority a spoločné záväzky členských štátov do roku 2026 v oblasti podpory sociálnych inovácií, vrátane legislatívnych reforiem, systémového merania dopadov, nových investičných nástrojov a podpory inovačných ekosystémov.

Kľúčové ciele a výstupy
Summit potvrdil spoločný záväzok vlád podporovať sociálne inovácie ako strategický nástroj riešenia globálnych výziev, akými sú: prehlbujúce sa spoločenské nerovnosti, zmeny v štruktúre pracovného trhu, chudoba a vylúčenie z bývania či vzdelania a klimatická kríza a potreba udržateľných riešení. V otváracej časti zazneli aj symbolické posolstvá od prof. Muhammada Yunusa (nositeľa Nobelovej ceny za mier) a Aminy Mohammed, zástupkyne generálneho tajomníka OSN, ktoré vyzdvihli význam medzinárodnej spolupráce pri budovaní ekonomík zameraných na spoločenské dobro.

Slovenská delegácia 
Slovenskú delegáciu tvorili Mgr. Lenka Bírešová (odborníčka na medzinárodné sieťovanie v oblasti sociálnej ekonomiky) a Mgr. Marcela Hajtmánková (vedúca oddelenia programovania sekcie riadenia programov EÚ a koordinátorka národného projektu Social Innovation Plus). Počas odborných panelov prezentovali:
- legislatívne ukotvenie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní (vrátane možnosti vyhradených zákaziek),
- finančné nástroje a podporné schémy v rámci Európskeho sociálneho fondu+,
- metodiky merania spoločenského dopadu,
- poradenskú a sieťovaciu podporu registrovaných sociálnych podnikov,
- príklady efektívnej medzisektorovej spolupráce na národnej úrovni.

Sedem strategických oblastí diskusií
Diskusné panely počas summitu sa zamerali na sedem hlavných pilierov stratégie GCSI:
- Právne a strategické rámce – potreba modernizácie legislatívy, vytváranie priaznivého regulačného prostredia.
- Financovanie sociálnych inovácií – predstavenie inovatívnych nástrojov ako daňové stimuly, „blended finance“ alebo využívanie neaktívnych účtov.
- Zdieľanie poznatkov a infraštruktúra – návrh na vytvorenie globálneho centra zdieľania praxe, školení a metodík.
- Meranie dopadu – vznik globálneho indexu sociálnych inovácií a nové klasifikácie v spolupráci s OSN.
- Technológie – potenciál využitia AI a big data na mapovanie potrieb a prepájanie riešení.
- Komunikácia a osveta – príprava medzinárodnej kampane a vydanie „bielej knihy“ o sociálnych inováciách.
- Budovanie ekosystémov – posilnenie postavenia inovátorov ako výskumno-vývojových partnerov verejného sektora.

Slovenský hlas pri formovaní definícií
Významnou súčasťou summitu bol tematický panel Oxford University a Skoll Centre for Social Entrepreneurship, zameraný na zjednotenie terminológie sociálnych inovácií. Slovensko malo v tomto formáte aktívne zastúpenie – Mgr. Hajtmánková predstavila pracovnú definíciu pojmu „sociálna inovácia“ pre slovenský kontext, vychádzajúcu z európskeho nariadenia (EÚ) 2021/1057, a zdôraznila potrebu vytvorenia národného rámca pre sociálne inovácie ako nástroja pre prepájanie politík, praxe a investícií.

Význam pre sociálne podniky na Slovensku
Sociálne inovácie a sociálne podnikanie sú navzájom prepojené – sociálne podniky často prichádzajú s riešeniami, ktoré vychádzajú z miestnych potrieb, prepájajú znevýhodnených ľudí s trhom práce, podporujú komunitné služby či nové prístupy vo vzdelávaní a bývaní. Slovenské členstvo v GCSI a aktívna účasť na summite posilňuje medzinárodné postavenie Slovenska v oblasti sociálnych inovácií a zároveň otvára nové príležitosti pre registrované sociálne podniky – najmä v oblasti zapájania sa do tvorby rámcových politík, nadväzovania partnerstiev a využívania medzinárodných dát a nástrojov.

spracovala: Lenka Bírešová

 

Budúcnosť sociálnej ekonomiky v EÚ bez širšieho zastúpenia?

Sociálna ekonomika bez zastúpenia v priemyselnej politike? Členské štáty aj odborníci nesúhlasia s reorganizáciou v rámci Európskej komisie

Dňa 1. mája 2025 nadobudla účinnosť reorganizácia Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky (DG GROW), v dôsledku ktorej bola zrušená samostatná jednotka pre sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie. Európska komisia túto zmenu odôvodnila snahou o väčšiu prierezovosť a efektívnejšiu integráciu tém do širších politík vnútorného trhu. Sociálna ekonomika podľa vyjadrení Komisie zostáva prioritou, avšak už nebude mať svoje stále miesto v rámci štruktúry DG GROW. Koordinácia sa presúva na Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť (DG EMPL), čím sa z formálneho hľadiska presúva aj dôraz na túto oblasť do rámca sociálnej politiky.

Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu nesúhlasu zo strany členských štátov, expertov, národných sietí, európskych platforiem a ďalších členov expertnej skupiny pre sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie (GECES). V spoločnom liste adresovanom sekretariátu GECES pri DG GROW vyjadrili prekvapenie z nekomunikovaného zrušenia jednotky a upozornili na riziko oslabenia priemyselného a podnikateľského rozmeru sociálnej ekonomiky v rámci EÚ. Poukázali na to, že doterajšia pozícia tejto témy v štruktúre DG GROW bola výsledkom dlhodobého vývoja a medziodborovej spolupráce, ktorú považujú za mimoriadne dôležitú.

Autori listu zdôraznili, že sociálna ekonomika má presahy ďaleko za oblasť zamestnanosti – zasahuje do inovácií, klimatickej transformácie, zdravotníctva, regionálneho rozvoja či priemyselnej politiky. Sociálne podniky a iné formy sociálnej ekonomiky sú významnými aktérmi v riešení systémových výziev a zaslúžia si primerané inštitucionálne zastúpenie. V liste tiež upozornili na náhly koniec programových výziev, najmä z nástroja COSME, a s tým súvisiacu neistotu mnohých iniciatív, ktoré sa na podporu z týchto zdrojov pripravovali.

Výrazné vyjadrenie zaznelo aj zo Slovenska. Branislav Ondruš, poslanec Európskeho parlamentu, označil zrušenie jednotky za „mimoriadne nešťastné a krátkozraké rozhodnutie“ a pripomenul, že sociálna ekonomika je pilierom zamestnanosti, demokracie a odolnosti spoločnosti. Upozornil, že technokratické rozhodnutia bez dialógu s aktérmi môžu podkopať dlhodobo budované kapacity, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť Európy.

K spoločnému vyhláseniu sa pridalo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadny člen expertnej skupiny GECES. Vo svojom stanovisku uviedlo, že zrušenie jednotky pre sociálnu ekonomiku v DG GROW považuje za krok späť a za signál oslabovania medzirezortného prístupu, ktorý bol v oblasti sociálnej ekonomiky doteraz dlhodobo presadzovaný. Ministerstvo zároveň vyjadrilo znepokojenie nad tým, že takáto zásadná zmena bola oznámená bez konzultácie s expertmi a členmi skupiny GECES.

V stanovisku sa uvádza, že sociálna ekonomika je nielen nástrojom zamestnávania znevýhodnených osôb, ale aj významným faktorom ekonomickej udržateľnosti, inovácií a miestneho rozvoja. Ministerstvo preto apeluje na Európsku komisiu, aby zabezpečila, že téma sociálnej ekonomiky zostane integrovanou súčasťou tvorby európskych politík naprieč všetkými príslušnými oblasťami – vrátane priemyselnej stratégie, vnútorneho trhu a investičných programov.

spracovala: Lenka Bírešová

 

 

Úľava na dani z príjmu a jej uplatnenie

Dňa 15. mája a 22. mája 2025 sa konalo už prvé on-line metodické stretnutie pre zástupcov registrovaných sociálnych podnikov na tému Úľava na dani z príjmov a jej uplatnenie. Veľmi nás teší, že o metodické stretnutia je z vašej strany veľký záujem. Prvého stretnutia sa zúčastnilo vyše 130 účastníkov, ktorí živo diskutovali na tému uplatnenia úľav na dani z príjmov. Na druhom stretnutí sa zúčastnilo vyše 110 zástupcov registrovaných sociálnych podnikov. Stretnutie expertne viedli: Mária Halásová, Zuzana Korytárová, Richard Tomandl. ​pozvánka na podujatie

Použitie zisku na dosiahnutie hlavného cieľa

Dňa 30. apríla 2025 a 7. mája 2025 sa konali on-line metodické stretnutia na tému Použitie zisku na dosiahnutie hlavného cieľa a jeho účtovanie. Veľmi nás teší, že o metodické stretnutia je z vašej strany veľký záujem. Prvého stretnutia sa zúčastnilo vyše 180 účastníkov a na druhé takmer 160 zástupcov registrovaných sociálnych podnikov. Stretnutie metodicky viedli: Mária Halásová, ​Zuzana Korytárová a Richard Tomandl. Stretnutia sú určené pre zástupcov registrovaných sociálnych podnikov z celého Slovenska. 
pozvánka na podujatie

 

5 príbehov, 5 rozhovorov, 5 sociálnych podnikov

Vo februári 2025 sme začali s prípravou reportáží z prostredia sociálnych podnikov. Výsledkom je Katalóg príkladov dobrej praxe z Prešovského kraja, ktorý vám ponúkne 5 príbehov a 5 rozhovorov na tému sociálne podnikanie.

  • Paloča s.r.o. – Čo spája obedy pre seniorov a obnovu hradu Plaveč? rozhovor so starostom obce a konateľom sociálneho podniku Petrom Šlosárom.
  • Obecný sociálny podnik Ihľany – Lesníctvo, starostlivosť o les a práca s drevom súčasťou príbehu našej obce rozhovor s Ondrejom Čopjakom, starostom obce a konateľom obecného sociálneho podniku Ihľany.
  • Social food s.r.o., r.s.p. – Keď sa problém regiónu stáva podnikateľskou príležitosťou rozhovor s Mariánom Bujdošom, zakladateľom a konateľom sociálneho podniku Social food.
  • Anatal shoes s.r.o. –  Cieľ nebol čerpať príspevky, ale niečo zmysluplné vytvoriť rozhovor s Jankou a Radoslavom Antalovcami, zakladateľmi sociálneho podniku Antal shoes.
  • Pomáhaj a chráň o.z. –  Dôležité je budovať silnú komunitu, ktorá má záujem pomáhať rozhovor s Tomášom Kizákom, dlhoročným členom združenia. Pomáhaj a chráň a autorom portálu Dog2love.


Čítajte zaujímavé príbehy v Katalógu príkladov dobrej praxe z Prešovského kraja.

Odštartovali sme sériu odborných konferencií o sociálnej ekonomike

Stará Ľubovňa - 27.februára 2025

Prvá odborná konferencia na tému: Podpora sociálnej ekonomiky v našich regiónoch, ktorá vznikla z iniciatívy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa konala vo februári v Starej Ľubovni. Stretnutie otvoril Michal Kaliňák, štátny tajomník MIRRI  SR, ktorý poukázal na to, že "budúcnosť regiónov je v zdieľaní. V zdieľaní skúseností, služieb a príležitostí. Chceme sa porozprávať, ako to vidíte vy, ľudia z aplikačnej praxe."  Marián Valentovič, štátny tajomník MPSVR SR pokračoval " hľadajme riešenia na problémy, ktoré prax prináša. Sociálna ekonomika a podnikanie sú dôležitým motorom rozvoja regiónov nielen na Slovensku, ale aj v Európe. V Európe aktívne podniká 250 000 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú 6,5% všetkých občanov EÚ. Sociálna ekonomika predstavuje samostatný sektor, ktorý generuje vyše 900 miliárd eur tržby." Medzi ďalšími prezentujúcimi sa predstavili:
Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka Sekcie sociálnej ekonomiky, MPSVR SR
Matej Puzder, generálny riaditeľ Sekcie regionálneho rozvoja, MIRRI SR
Milan Vaňo, senior špecialista sociálnej ekonomiky, MPSVR SR

Súčasťou podujatia bol aj trh sociálnych podnikov, v rámci ktorého sa predstavili Regionálne centrum MIRRI Prešov, regionálne centrá sociálnej ekonomiky Prešov a Košice, ale najmä 12 registrovaných sociálnych podnikov z Prešovského kraja:
JAS Bardejov s.r.o.
Mestský podnik Snina, s. r. o., r. s. p.
WAYANA, s.r.o.
Integrácia s. r. o.
ASSR, s. r. o.
JuBaSa s.r.o.
D.Z. Work s. r. o.
T-Tatra, s.r.o.
Antal shoes s. r. o.
Poľanka, s. r. o.
GOLDGRUB Rakúsy s. r. o.
SOCIAL WORK s. r. o., r. s. p.

Viac informácií 
Pozvánka 
Program 
Fotogaléria na FB
Tlačová konferencia k podujatiu

 

Sečovce - 13. marca 2025

Druhá konferencia "Podpora sociálnej ekonomiky v našich regiónoch", ktorá vznikla z iniciatívy MIRRI SR a MPSVR SR sa konala v mesiaci marec v Sečovciach. Témou boli výzvy a príležitosti sociálneho podnikania na Slovensku a sociálne verejné obstarávanie v podmienkach obecných sociálnych podnikov. Stretnutie otvoril Michal Kaliňák, štátny tajomník MIRRI SR, ktorý poukázal na to, že „koordinovaný rozvoj územia je budúcnosťou regiónov, pričom jednou z priorít je podpora lokálnej hospodárskej politiky aj prostredníctvom sociálnej ekonomiky a podnikania.“ Marián Valentovič, štátny tajomník MPSVR SR pokračoval:  „Sme tu preto, aby sme diskutovali a hľadali riešenia na problémy, ktoré prax prináša. Som rád, že na stretnutie pozvanie prijali zástupcovia registrovaných sociálnych podnikov, riaditelia úradov práce, predstavitelia samospráv a regionálnych zamestnávateľov z Košického kraja. Sociálna ekonomika nie sú len pracovné miesta vytvárané za účelom zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb, ale legitímny podnikateľský ekosystém.“ Medzi ďalšími prezentujúci sa predstavili:
Ingrid Ujváriová, generálna riaditeľka Sekcie sociálnej ekonomiky, MPSVR SR,
Matej Puzder, generálny riaditeľ Sekcie regionálneho rozvoja, MIRRI SR,
Milan Vaňo, senior špecialista sociálnej ekonomiky, MPSVR SR,
Nikola Kočiščáková, expertka, Úrad pre verejné obstarávanie.

Súčasťou podujatia bol aj trh sociálnych podnikov, v rámci ktorého sa predstavili Regionálne centrum MIRRI Košice, regionálne centrá sociálnej ekonomiky Košice a Banská Bystrica, ale najmä 11 registrovaných sociálnych podnikov z Košického kraja:
Služby obce Poproč s. r. o., r. s. p.
EUROTRADING SK, s.r.o.
M and F s. r. o.
ABTEX s.r.o.
Rejdovka s.r.o.
Villa Ursi, s. r. o.
BUZGÓ, s. r. o.

ALLEGRIA KOŠICE ISP s.r.o.
VIRA print s. r. o. r. s. p.
GASTRODOM SPIŠ s.r.o.
Patricius.sk s.r.o., r. s. p.

Viac Informácií:
Program 
Pozvánka 
Fotogaléria na FB
Záznam z podujatia
Krátka reportáž z podujatia
Reportáž z obce Drahňov

Sieť regionálnych centier sociálnej ekonomiky (RC SE) je podporným nástrojom rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku v intenciách Zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Regionálne centrá sociálnej ekonomiky poskytujú bezplatné poradenstvo a informácie o sociálnej ekonomike a pravidlách fungovania registrovaných sociálnych podnikov. Nájdete ich v siedmich krajských mestách: Nitra, Trnava, Trenčín, Žilina, Prešov, Košice, Banská Bystrica. Záujemcom z Bratislavského samosprávneho kraja sú k dispozícii služby trnavského centra. Činnosť siete regionálnych centier sociálnej ekonomiky je spolufinancovaná cez národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky II, ktorý realizuje Sekcia sociálnej ekonomiky MPSVR SR v rámci Programu Slovensko.

Začiatkom roka sme vydali informačné letáky pre jednotlivé regionálne centrá sociálnej ekonomiky: 

 

Obecné sociálne podniky, ich zakladanie, činnosť a význam

Sociálna ekonomika predstavuje priestor, v ktorom podniky a organizácie podnikajú nielen s cieľom generovať zisk, ale aj dosiahnuť konkrétne spoločenské a environmentálne ciele. Aké miesto majú v sociálnej ekonomike sociálne podniky, v čom sú špecifiká obecných a krajských sociálnych podnikov, ako môžu takéto podniky podporiť ekonomickú aktivitu občanov či prispieť k rozvoju obce alebo mikroregiónu. Pozvanie do štúdia prijal Milan Vaňo zo sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rozhovor vznikol v rámci série MY Diskutujeme a bol odvysielaný v stredu 30.10.2024 o 10:00 hod. 

VIDEOZÁZNAM            KRÁTKE VIDEÁ

Živá sieť regionálnych centier sociálnej ekonomiky

Regionálne centrá sociálnej ekonomiky poskytujú v siedmich slovenských krajských mestách odborné a bezplatné poradenstvo pre sociálnych podnikateľov. Pomáhajú s procesom získania štatútu registrovaného sociálneho podniku, asistujú pri príprave potrebných dokumentov a poskytujú prehľad o možnostiach štátnej podpory či financovania z externých zdrojov. Čo konkrétne tieto centrá ponúkajú a s akými výzvami sa najčastejšie stretávajú sociálni podnikatelia v regiónoch? Na tieto a ďalšie otázky budú odpovedať: Alexandra Mikulová, manažérka Regionálneho centra sociálnej ekonomiky Žilina a Lenka Kurhajcová, manažérka Regionálneho centra sociálnej ekonomiky Prešov. Rozhovor vznikol v rámci série MY Diskutujeme a bol odvysielaný v stredu 7.11.2024 o 14:00 hod. 

VIDEOZÁZNAM            KRÁTKE VIDEÁ

Pracovná integrácia – zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb

Sociálna ekonomika predstavuje priestor, ktorý reaguje na spoločenské problémy. Jedným z nich je aj integrácia a zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. V diskusii sa dozviete, prečo niekedy nestačí len vytvoriť pracovné miesto, ale je potrebné urobiť viac. Akú úlohu zohrávajú sociálne podniky pri zamestnávaní znevýhodnených a zraniteľných osôb? Prečo sú to práve integračné sociálne podniky, ktoré vedia reagovať na výzvy spojené so stratou pracovných návykov a integrovaním dlhodobo nezamestnaných osôb na trh práce? Na tieto a ďalšie otázky budú odpovedať:  Lucia Valent, odborníčka na pracovnú integráciu zo Sekcie sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Milena Maková, riaditeľka registrovaného sociálneho podniku – Podniku medzitrhu práce. Rozhovor vznikol v rámci série MY Diskutujeme a bol odvysielaný v stredu 13.11.2024 o 10:00 hod. 

VIDEOZÁZNAM            KRÁTKE VIDEÁ

Príbeh zavádzania sociálnej ekonomiky na Slovensku

Hrá kľúčovú úlohu v podpore inklúzie, spravodlivosti a udržateľnosti v spoločnosti. Jej cieľom nie je len dosahovanie zisku, ale aj vytváranie pozitívneho dopadu na jednotlivcov a komunity. Reč je o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní. V diskusii s hostkami Ingrid Ujváriovou, generálnou riaditeľkou Sekcie sociálnej ekonomiky MPSVR SR a Zuzanou Poláčkovou, výskumnou pracovníčkou Centra spoločenských a psychologických vied SAV sme sa rozprávali o zavádzaní sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania na Slovensku, detských chorobách, ktorými si táto oblasť prešla, ako aj výzvach, ktoré sprevádzajú budovanie ekosystému sociálnej ekonomiky na Slovensku. Venovali sme sa aj príkladom úspešných projektov a podnikateľských iniciatív, či novým trendom v Európe a vo svete, ktoré ukazujú potenciál tohto sektora. Rozhovor vznikol v rámci série MY Diskutujeme a bol odvysielaný v stredu 22.11.2024 o 11:00 hod. 

VIDEOZÁZNAM              KRÁTKE VIDEÁ

ESO 2024: ocenenie za ekonomický a sociálny prejav solidarity 

Viete, čo sa skrýva za skratkou ESO roka 2024 a že po prvý krát boli udelené ocenenia za ekonomický a sociálny prejav solidarity? Ako tieto ocenenia súvisia so sociálnym podnikaním a sociálnou ekonomikou? Prečo táto oblasť potrebuje pre svoj rast väčšiu podporu a uznanie? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpovede v diskusii s hostkami Evou Pongrácz, vedúcou Katedry sociálneho rozvoja a práce, Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a Marekom Antoňákom, konateľom spoločnosti AfB na Slovensku a laureátom ocenenia ESO roka 2024 v kategórii Enviromentálna udržateľnosť. Rozhovor vznikol v rámci série MY Diskutujeme a bol odvysielaný v stredu 29.11.2024 o 11:00 hod. 

VIDEOZÁZNAM            KRÁTKE VIDEÁ

OCENENIE ESO 2024 ZA PREJAV EKONOMICKEJ A SOCIÁLNEJ SOLIDARITY

V predvečer Dňa sociálneho podnikania, konkrétne 20.novembra 2024 v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave sa konalo slávnostné vyhlásenie víťazov Ocenenia za ekonomický a sociálny rozmer solidarity ESO ROKA 2024. Udeľovanie ocenení ESO 2024 bolo súčasťou konferencie "Spoločenská zodpovednosť a politika súdržnosti", ktorú organizovala Katedra sociálneho rozvoja a práce na NHF v spolupráci s Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

5 KATEGÓRIÍ = 5 OCENENÍ: Navrhnuté a ocenené mohli byť subjekty a osoby realizujúce aktivity prostredníctvom prejavu ekonomickej a sociálnej solidarity, ktoré majú pozitívny spoločenský dopad. Ocenenie sa udeľovalo v piatich kategóriách: podpora zamestnanosti, vzdelávanie, sociálna inovácia, environmentálna udržateľnosť a osobnosť.

LAUREÁTI OCENENIA ESO 2024

  • v kategórii VZDELÁVANIE: univerzitná profesorka Gabriela Korimová
  • v kategórii ENVIROMENTÁLNA UDRŽATEĽNOSŤ: AfB Slovakia - prosperujúci zelený sociálny podnik pôsobiaci v oblasti zhodnocovania použitého IT hardvéru
  • v kategórii PODPORA ZAMESTNANOSTI: Krasplast spol. s r. o. – registrovaný sociálny podnik, ktorý presadzuje zásadu, že dobrý pracovný kolektív so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi vie vytvárať veľké hodnôt www.krasplast.sk
  • v kategórii SOCIÁLNA INOVÁCIA: Tomáš Dittrich, zakladateľ centra Neurogym.sk, ktorý je jediným špecializovaným “gymom” pre dospelých a deti s neurologickým ochorením a poranením miechy
  • v kategórii OSOBNOSŤ: Peter Ďurica, riaditeľ Sociálny podnik mesta Martin
Viac informácií: 

Dňa 1. júla 2024 nadobudol v niektorých bodoch účinnosť zákon č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty  v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to aj v časti, ktorá sa týka zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty pre registrované sociálnej podniky.

Novelizované znenie predmetnej právnej úpravy platné od 1. júla 2024 znie nasledovne:
(registrovaných sociálnych podnikov sa týka časť zvýraznená hrubým písmom)

§ 27 Sadzby dane

(1) Základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.

(2) Znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa uplatňuje na

  1. tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky6ad) dodáva registrovaný sociálny podnik,6ae) ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa.