Prenosný dokument

Prenosné dokumenty nie sú novým nástrojom modernizovanej koordinácie, v minulosti sa používali podobné dokumenty, nazývané E-formuláre. Názorným príkladom bol E-formulár E101. Prenosné dokumenty sú v podstate novým názvom pre dokumenty, ktoré budú občania používať, a ktoré nahradia niektoré staré dokumenty.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je založená hlavne na vzájomnej komunikácii a kontaktoch medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov. Niekedy sú však do tejto komunikácie zapojení aj občania, a to prostredníctvom prenosných dokumentov.

Prenosný dokument slúži na účely sociálneho zabezpečenia a nepotvrdzuje totožnosť držiteľa dokumentu. Inštitúcii sociálneho zabezpečenia sa predkladá spoločne s riadnymi dokladmi o totožnosti.

Prenosný dokument nie je publikovateľný. Obsahuje dôverné informácie o držiteľovi a o jeho právach v oblasti sociálneho zabezpečenia a ukázať ho je možné len zamestnancom inštitúcií sociálneho zabezpečenia. Výnimku predstavuje len Európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý sa môže predložiť zdravotníckemu personálu v inom členskom štáte ako dôkaz, že jeho držiteľ je zdravotne poistený.

V prípade straty prenosného dokumentu je držiteľ povinný o tom bezodkladne informovať inštitúciu sociálneho zabezpečenia, ktorá ho vydala a riadiť sa jej poknymi. Tieto pokyny sa samozrejme líšia v závislosti od členského štátu. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že občan nestráca svoje nároky potvrdené na stratenom dokumente.

Existuje niekoľko typov prenosných dokumentov. Niektoré slúžia ako informácia pre držiteľa, iné mu garantujú určité práva a iné umožňujú začatie určitých postupov. Dokument sa vydáva výlučne len pre potreby držiteľa a môže byť predložený, resp. odovzdaný inštitúcii sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom sa inštitúcia, ktorá ho vydala nachádza.